Alkohol za volantom je stále problém a nepomohlo ani zavedenie trestnoprávnej zodpovednosti za jazdu pod vplyvom alkoholu nad jedno promile. Všetky európske krajiny sa snažia tento problém vyriešiť rôznym spôsobom. Napríklad Nemecko zvažuje <a href="https://autobild.cas.sk/clanok/195837/v-nemecku-opity-vodic-nenastartuje-auto">zavedenie tzv. alkolocku</a>, čiže zariadenia, ktoré nad určitou hranicou alkoholu v dychu nenaštartuje auto. O krok ďalej išlo Dánsko, ktoré opilcom nemilosrdne <a href="https://autobild.cas.sk/clanok/195520/dansko-bude-opitym-vodicom-konfiskovat-auta">skonfiškuje vozidlo</a>, <a href="https://autobild.cas.sk/clanok/196416/tvrde-postihy-za-rychlost-vo-svajciarsku">Švajčiarsko má rovnaký</a> trest za rýchlosť.

A teraz sa rozbehla diskusia aj na Slovensku. Agentúra pre medzinárodnú cestnú dopravu prišla s návrhom na konfiškáciu vozidla v prípade jazdy s viac než jedným promile alkoholu v krvi. „Vysoké pokuty, zadržanie vodičského preukazu či hrozba väzenia nie sú účinné. Sme za to, aby sa urobil radikálny rez. Navrhujeme, aby sa uzákonila konfiškácia majetku,“ cituje riaditeľa Agentúry pre medzinárodnú cestnú dopravu Františka Turáka agentúra SITA. Podľa jeho názoru na pokuty si vodič peniaze nájde, ale konfiškácia vozidla je tvrdé opatrenie, ktoré by mohlo zabrať. Ako ďalšie opatrenie navrhuje zadržanie vodičského preukaz na dlhšie obdobie, prípadne na doživotie.

Ministerstvo vnútra pripúšťa, že jednou z možností je zabaviť vozidlo vodičovi, ktorý nafúka viac než jedno promile. „Budeme sa však zaoberať aj verejnoprospešnými prácami či krátkodobými trestami odňatia slobody v trvaní päť až sedem dní,“ uviedol tlačový odbor ministerstva vnútra pre agentúru SITA. Ministerstvo už otvorilo odbornú diskusiu s cieľom stanoviť ďalšie nástroje boja s alkoholom na cestách.

Za posledných desať rokov bolo totiž najviac dopravných nehôd s prítomnosťou alkoholu v roku 2008, a to 3122 prípadov. Podľa agentúra TASR sa odvtedy polícii podarilo znížiť toto číslo na menej než 55 percent, s tým, že počet prípadov, kedy si vodiči sadajú za volant s alkoholom v krvi nad jedno promile, sa medziročne darí znižovať cielenými preventívnymi akciami.

V roku 2009 bolo podľa policajných štatistík 2524 dopravných nehôd zavinených pod vplyvom alkoholu, o rok neskôr ich bolo 2126, 1903 v roku 2011 a v nasledujúcom roku 1743. Vlani zavinili opití vodiči 1696 nehôd a za prvých sedem mesiacov tohto roka 899. Polícia v roku 2012 zistila 6044 prípadov, kedy hladina alkoholu v krvi vodiča prekročila jedno promile, minulý rok to bolo 5094 a od januára do konca júla tohto roku 2982 prípadov.

V prípade konfiškácie vozidla sa pohybujeme na hranici porušovania ústavy, nakoľko právo na majetok je jedným zo základných ústavných práv. <a href="https://autobild.cas.sk/clanok/195693/auto-mozu-opilcovi-zabavit-aj-u-nas-v-praxi-to-nerobia">Slovenský trestný zákon</a> už v súčasnosti ponúka dva inštitúty, konkrétne prepadnutie alebo zhabanie veci, v tomto prípade je vecou vozidlo. Lenže sudcovia sa tu dostávajú na tenký ľad nielen z hľadiska ústavy, ale aj samotného trestného zákona. Platí totiž princíp primeranosti, čiže trest nesmie byť v zjavnom nepomere k závažnosti prečinu alebo trestného činu.

„Sudca je nestranný a nezávislý, pozná celú prerokovávanú trestnú vec a vie zhodnotiť, aká je miera závažnosti prečinu. Preto vie najlepšie posúdiť proporcionalitu trestu a viny,“ povedala pre náš portál generálna štátna radkyňa ministerstva spravodlivosti Lucia Kurilovská. Podľa jej slov prečin nie je tak spoločensky závažný ako zločin, preto ministerstvo neplánuje pritvrdiť zákon a stanoviť podmienky odňatia vozidla.

Sudcovia upozorňujú, že zabavenie akéhokoľvek majetku sa riadi prísnymi pravidlami, preto každý prípad musia posudzovať individuálne. Rozhodnúť o konfiškácii vozidla by mohli v prípade súbehu viacerých trestných činov alebo prečinov, napríklad opakovanej jazdy pod vplyvom alkoholu v kombinácii s porušením zákazu činnosti a dopravnou nehodou s následkami na zdraví. Podmienkou je podľa nich práve takáto nehoda, v opačnom prípade už konfiškácia v podstate nie je možná. Teoreticky by namiesto toho mohol sudca rozhodnúť o odňatí vozidla počas doby trvania zákazu činnosti.

Významným kameňom úrazu sa v prípade alkoholu stáva <a href="https://autobild.cas.sk/clanok/190086/dychova-skuska-slabiny-a-ich-pravne-dosledky">dychová skúška</a>, nakoľko nie je tak nepriestrelná, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Skúsení právnici dokážu pri obhajobe využiť slabiny policajného testovacieho zariadenia a vysekať klienta z najhoršieho. Výsledky z testera totiž nie sú jednoznačné a pokiaľ navyše policajti nedodržali stanovený postup, nahrali do karát právnikom. A tak sa na cesty vracajú ľudia, ktorí sa pred jazdou radi posilnia niečím silnejším než minerálkou.

Kameňom úrazu je aj tzv. prepočítavací faktor, ktorým sa objem etanolu (alkoholu) vo vydýchnutom vzduchu (mg/l) prepočítava na objem alkoholu v krvi (g/kg), bežne označovaný ako „promile”. Každá krajina má vlastný prepočítavací faktor, no ten nie je možné aplikovať individuálne na každého vodiča. Podľa súdneho znalca Petra Kováča sa prepočítavací faktor môže u konkrétneho jedinca meniť doslova zo dňa na deň, napríklad zvýšením telesnej teploty o 1°C pri chorobe alebo fyzickej námahe môže narásť až o sedem percent.

Výsledky dychovej skúšky môže skresliť aj zvyškový etanol v ústach. Prístroj polície nedokáže rozlíšiť alkohol z rôznych zdrojov a ukáže tak skreslený a vyšší údaj. „Dovolím si tvrdiť, že medzi niekoľkými tisíckami odsúdených podľa § 289 Trestného zákona sa nachádzajú aj osoby, ktoré mali v krvi menej než jedno promile alkoholu. Inými slovami, nespáchali trestný čin, ale len priestupok,” upozorňuje Peter Kováč. „V právnom štáte by súdy mali vynášať rozsudky na základe nespochybniteľných dôkazov a nie podľa výsledkov testu na screeningovom zariadení, ktorého primárnou funkciou je len určiť, či vodič požil alkohol alebo nie.”

Problém sa teda týka najmä alkoholu okolo hranice jedného promile. Lenže máme aj veľmi <a href="https://autobild.cas.sk/clanok/195594/co-hrozi-za-alkohol-pod-jednym-promile">prísne tresty pod hranicou</a> jedného promile a i keby sa vodič vyhol stíhaniu a súdu, rozhodne nemá vyhraté. Čaká ho množstvo nepríjemností, pretože psychologické, psychiatrické či zdravotné vyšetrenie hrozí pri ľubovoľnej hladine alkoholu alebo návykovej látky v krvi a na nariadenie vyšetrenia postačí aj dôvodné podozrenie z jazdy v podguráženom stave.

Okrem pokuty a nepríjemností bude musieť vodič zaplatiť aj všetky náklady spojené s vyšetrením. A tie nie sú práve nízke. Vyšetrenie po odobratí vodičského preukazu za tri priestupky za rok stojí u väčšiny dopravných psychológov 100 eur, odborné poradenstvo podľa § 91 ods. 4 zákona o premávke vyjde až na 250 eur.

V prípade dopravnej nehody sa údaje o alkohole a návykových látkach automaticky dostávajú do evidencie dopravných nehôd a jedným z príjemcov tejto informácie je aj Slovenská kancelária poisťovateľov. To, že poisťovňa môže následne znížiť alebo úplne odmietnuť zaplatiť za opravu vozidla, ešte viac zaťaží finančný rozpočet motoristu. A keďže zákon ani v tomto prípade vôbec nešpecifikuje hladinu alkoholu v krvi, sankcie platia nezávisle od nej.

Všetky tieto incidenty sa v evidencii uchovávajú až 10 rokov. Jazda v podnapitom stave sa tak nemusí <a href="https://autobild.cas.sk/clanok/195211/pokuty-z-cudziny-uz-nepridu-naozaj">vyplatiť ani v zahraničí</a>, nakoľko polícia v ktoromkoľvek členskom štáte môže požiadať o informácie o vodičovi, vrátane záznamov o alkohole.

Problém s odňatím vozidla sa tak dotýka najmä alkoholu okolo trestnoprávnej hranice jedného promile a preukázania skutočnej hladiny alkoholu v krvi vodiča. Ak niekto nafúka dva a viac promile, akékoľvek diskusie o tom, či spáchal trestný čin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky alebo nie, strácajú opodstatnenie. Chyba prístroja, prepočítavací faktor či momentálny fyzický stav vodiča už nehrajú rolu.

Nevyhnutným predpokladom pre zavedenie konfiškácie vozidla ako trestu za jazdu pod vplyvom alkoholu sa tak stáva spôsob vyšetrenia, ktoré by bez akýchkoľvek pochybností preukázalo hladinu alkoholu v krvi vodiča. Pre inšpiráciu netreba chodiť ďaleko, stačí sa pozrieť do Dánska, ktoré rozhodne nepatrí medzi krajiny, kde by sa ľudské práva porušovali ako na bežiacom páse.

Budú sa zabavovať opilcom autá aj u nás?

Výber pre vás