Každý vodič, ktorý vidí nápadnú reklamu predajcov antiradarov či už na pútačoch popri ceste alebo na internete, sa pochopiteľne pýta, či je jeho predaj legálny. Odpoveď znie: áno. Inými slovami, kúpiť ho môžete, ale na Slovensku je jeho použitie zakázané.

V tom spočíva čaro slovenského právneho poriadku. Zákon o cestnej premávke zakazuje používať antiradar a vo vozidle nesmie byť umiestnený tak, aby ho bolo možné použiť. Žiadny zákon však nezakazuje obchodom antiradary predávať a vodičom kupovať ich. Dokonca ho môžu voziť v aute, zariadenie však nesmie byť zapojené ani pripravené na použitie.

<strong>§ 3 ods. 3 zákona 8/2009 o cestnej premávke:</strong>

Používanie technických prostriedkov a zariadení, ktorých činnosť umožňuje odhalenie alebo ovplyvňovanie funkcií technických prostriedkov používaných pri plnení úloh na úseku výkonu dohľadu nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky alebo ich umiestnenie vo vozidle spôsobom, ktorý umožňuje ich použitie, je zakázané.

Pokiaľ sa vodič predsa rozhodne, že riziko za to stojí, mal by spolu s antiradarom voziť v aute dostatočnú sumu peňazí na pokutu a prípadne aj náhradný vodičský preukaz. Používanie antiradaru je honorované blokovou pokutou 150 eur a jeho „umiestnenie vo vozidle spôsobom, ktorý umožňuje použitie” vyjde na 100 eur. V správnom konaní sa pokuta môže vyšplhať až na 300 eur a ako bonus môže vodič dostať aj dvojročný zákaz činnosti.

Z hľadiska predajcov už môžeme hovoriť o chôdzi po tenkom ľade. Lepšie povedané zo situácie sa stáva ihrisko pre právnikov a piesoček pre slovné hračky. Zákon o ochrane spotrebiteľa síce predajcovi nariaďuje informovať zákazníka o povahe, vlastnostiach a prípadných rizikách produktu, nestanovuje však spôsob.

Mnohí informáciu uvedú iba v príbalovom letáku, takže klient až doma zistí, koľká bije. Ako nám povedala právnička Lenka Jurčagová z advokátskej kancelárie Maple &amp; Fish, obchodníci by mali informáciu o nelegálnosti používania antiradarov na Slovensku uvádzať na obale a internetové predajne priamo v popise produktu. Tak, aby sa zákazník už pri kúpe dozvedel, že vyhodil peniaze do kanála.

Právnička upozorňuje, že predajca podľa zákona nesmie opomenúť žiadnu informáciu, ktorá ovplyvní rozhodnutie zákazníka. Inými slovami, spotrebiteľ môže vzhľadom na absenciu podstatného údaju urobiť rozhodnutie, ktoré by inak neurobil. Zákon to označuje ako nekalú obchodnú praktiku. Ak ste vopred nevedeli, že antiradar je nelegálny a chcete ho vrátiť, nedajte sa odbiť. Predajca ho musí prijať a vrátiť vám peniaze. Pokiaľ to inak nejde, obráťte sa na Slovenskú obchodnú inšpekciu.

Úmyslom predajcu je predávať, a to podľa možností čo najviac. Akonáhle však zákazníka neupozorní na riziko, v prípade antiradaru na nelegálnosť jeho používania, porušuje zákon so všetkými následkami, ktoré k tomu patria. Predajcovi v takom prípade hrozí pokuta do výšky v prepočte 66 667 eur a pokiaľ sa tak stane opakovane v priebehu jedného roka, môže sa sankcia vyšplhať v prepočte až na 166 667 eur.

Hoci Slovensko používanie antiradarov zakazuje, v niektorých krajinách to medzery v legislatíve dovoľujú, napríklad v susednom Česku. Záleží však na type antiradaru.

V zásade existujú dva druhy antiradarov. Najrozšírenejším typom je pasívne zariadenie, ktoré slúži len na detekciu vĺn, ktoré vysielajú policajné radary. Okrem neho sú v predaji aj laserové rušičky, ktoré dokážu odhaliť najnovšie laserové radary a zabezpečiť dostatočný čas na zníženie rýchlosti. Rušičky sú však nelegálne vo všetkých krajinách bez výnimky, nakoľko ovplyvňujú činnosť policajného radaru.

Okrem tohto rozdelenia existujú antiradary prenosné a zabudované. Všetci predajcovia svorne uvádzajú, že zabudované zariadenia sú presnejšie a menej náchylné na falošné poplachy, napríklad v blízkosti benzínových čerpadiel, bánk alebo aktívnych mobilných telefónov. Navyše zabudované sú prakticky neviditeľné a polícia ich nemusí odhaliť. Ale môže.

Polícia má v súčasnosti k dispozícii zariadenia, ktoré antiradar dokážu odhaliť a ak ide o rušičku, pravdepodobnosť odhalenia sa zvyšuje. Navyše prenosný antiradar musí byť umiestnený na prednom skle a policajtovi stačí jediný pohľad, aby vedel, koľká bije. Na rozdiel od mobilného telefónu ho môže zaistiť ako dôkazný materiál a je otázne, či zadržanie vodičského preukazu za to stojí.

Ak chce vodič jazdiť rýchlo, prakticky nikto nemá šancu mu v tom zabrániť. Snáď iba zdravý rozum. Na rozdiel od zaužívaného názoru vyššia rýchlosť dokáže aj na dlhých trasách ušetriť len niekoľko minút, avšak za cenu neúmerne vyššieho rizika nehody a zranenia. Ide len o psychologický moment, nič viac. Stačí oprášiť základy fyziky a spomenúť si na rovnicu o vzťahu rýchlosti, času a dráhy.

<strong>§ 8 Klamlivé konanie a klamlivé opomenutie</strong>

(1) Obchodná praktika sa považuje za klamlivú, ak zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil, pretože obsahuje nesprávne informácie a je preto nepravdivá, alebo akýmkoľvek spôsobom uvádza do omylu alebo môže uviesť do omylu priemerného spotrebiteľa.

(3) Obchodná praktika sa tiež považuje za klamlivú, ak opomenie podstatnú informáciu, ktorú priemerný spotrebiteľ potrebuje v závislosti od kontextu na to, aby urobil rozhodnutie o obchodnej transakcii, a tým zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že priemerný spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil.

(4) Za klamlivé opomenutie sa tiež považuje, ak predávajúci skrýva alebo poskytuje nejasným, nezrozumiteľným, viacvýznamovým alebo nevhodným spôsobom podstatné informácie uvedené v odseku 1, alebo neoznámi obchodný účel obchodnej praktiky, ibaže je zrejmý z kontextu, pričom v dôsledku klamlivého opomenutia priemerný spotrebiteľ prijme rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neprijal.

Antiradar: Čaro právneho poriadku SR

Výber pre vás