Moderné vozidlá sú bezpečné a majú byť ešte bezpečnejšie. Fanúšikovia sa budú musieť zmieriť s tým, že sa vytráca osobnosť auta a v čoraz väčšej miere začne elektronika nahrádzať ľudský faktor. O tom, že by sme si mohli úplne slobodne nakonfigurovať želané vozidlo, môžu už len snívať. Požiadavky na bezpečnostné prvky sa stupňujú, čo dokazuje aj najnovší dokument, ktorý pred niekoľkými dňami predstavil prezident Európskej komisie (EK) Jean-Claude Juncker.

„Dnešnými iniciatívami chce EK zabezpečiť plynulý prechod k systému mobility, ktorý bude bezpečný, čistý, prepojený a automatizovaný. Vďaka týmto opatreniam EK vytvára prostredie, ktoré európskym spoločnostiam umožní vyrábať najlepšie, najčistejšie a najkvalitnejšie produkty,“ píše sa v tlačovej správe z Bruselu. Hoci sa Junckerove návrhy týkali viacerých oblastí, napríklad, emisií či digitalizácie, nás pochopiteľne zaujali najmä budúce požiadavky na bezpečnosť vozidiel.

Brusel navrhuje, aby od roka 2021 boli všetky nové modely vybavené celým radom asistenčných systémov, ktoré <a href="https://ec.europa.eu/docsroom/documents/29343">nájdete aj na stránke komisie</a>. V návrhu sa uvádza celkovo 15 systémov, z ktorých jeden sa povinne montuje do vozidiel už dnes (senzory tlaku v pneumatikách) a dva sa týkajú výlučne nákladných áut a autobusov. EK chce do roka 2030 zachrániť 10 500 životov a zabrániť 60 000 vážnych zranení. Do roka 2050 by už na cestách nemal zahynúť ani jediný človek a nikto by sa nemal vážne zraniť.

Problém však spočíva v tom, že hoci technológie napredujú míľovými skokmi, stále majú nedostatky. Nemecký autoklub ADAC v spolupráci s rakúskymi kolegami z ÖAMTC sa práve pre tieto plány Bruselu pozreli na presnosť a účinnosť asistenčných systémov, konkrétne na <a href="https://autobild.cas.sk/clanok/215963/adaptivne-tempomaty-test-ukazal-ich-slabiny/">inteligentný asistent rýchlosti</a>. Práve ten je súčasťou požiadaviek EK a spolupracuje s ďalšími systémami. Výsledky neboli práve najlichotivejšie a obidva kluby prišli k záveru, že na plošné zavedenie povinnosti montovať tieto systémy do áut je ešte priskoro.

1. Automatický núdzový brzdový systém (AEBS)

Pokročilý núdzový brzdový systém (AEBS) pracuje na princípe radaru, ktorý nepretržite meria, či má vozidlo v núdzovej situácii dostatok priestoru na zabránenie kolízie s vozidlom pred ním. Po prekročení kritickej hranice systém vodiča vizuálne aj zvukom upozorní na riziko. Ak vodič ihneď nevykoná potrebný manéver, aktivuje sa systém AEBS. Vozidlo maximálne spomalí, aby nedošlo k zrážke alebo sa minimalizoval dopad prípadnej zrážky.

2. Detektor alkoholu v dychu

V súčasnosti sa používa vo viacerých krajinách v rámci podmienok pre opätovné získanie vodičského preukazu po jazde pod vplyvom alkoholu. Detektor zabráni naštartovaniu vozidla, ak si vodič nefúkne alebo odhalí prítomnosť alkoholu v dychu nad stanoveným limitom. Prístroj je pripojený k systémom vozidla tak, aby sa k nemu vodič nedostal. Rovnako vyžaduje opakovanú skúšku aj počas jazdy, čo by malo zabrániť vodičovi v podvode. V súčasnosti ho používa viacero európskych krajín, napríklad, <a href="https://autobild.cas.sk/clanok/195837/v-nemecku-opity-vodic-nenastartuje-auto/">Nemecko</a> a <a href="https://autobild.cas.sk/clanok/214373/rakuska-novinka-pasca-na-vodicov-s-alkoholom/">od minulého roka aj Rakúsko</a>.

3. Signalizácia núdzového zastavenia (ESS)

Tento systém sa už v súčasnosti montuje do niektorých modelov, nie je však štandardne vo všetkých. Akonáhle systém rozpozná kritickú situáciu, ktorá si bude vyžadovať núdzové brzdenie, v predstihu zasvieti zadné brzdové svetlá a niektoré modely zapnú aj všetky štyri smerovky. Jeho úlohou je upozorniť ostatných účastníkov premávky na možné nebezpečenstvo.

4. Detektor únavy vodiča

<a href="https://autobild.cas.sk/clanok/198138/unava-zabija-na-cestach-tisice-ludi/">Únava je podceňovaný</a>, no nebezpečný fenomén a týka sa nielen kamionistov, ale aj <a href="https://autobild.cas.sk/clanok/213799/8-najvacsich-omylov-pri-dlhej-ceste-vyhnite-sa-im/">bežných vodičov na dlhých cestách</a>, napríklad, k moru. Systém s pomocou senzorov sleduje pohyby očí vodiča, napríklad, pozíciu jeho zreničiek, šírku roztvorenia očí, polohu nosa a ďalšie mimické detaily. Podľa týchto drobností vyhodnotí, či sa vodič naozaj sústredí na jazdu. Pokiaľ zistí únavu či nepozornosť, vodičovi odporučí prestávku. Zatiaľ systémy nebudú zasahovať do riadenia, ale jedného dňa sa môže stať, že ho prinúti zájsť na najbližšie odpočívadlo, ktoré odhalí detektor dopravných značiek. Ako ho prinúti? Napríklad, znížením výkonu motora či rýchlosti vozidla.

5. Detektor rozptýlenia (nepozornosti) vodiča

Ide o systém, ktorý funguje veľmi podobne ako predchádzajúci, zameriava sa však na pohyby očí, napríklad, ak sa vodič začne dlhší čas zaoberať rádiom či navigáciou.

6. Záznamové zariadenie

EK navrhuje povinnú inštaláciu zariadenia, ktoré uloží kritické údaje z času tesne pred nehodou a po nej. Momentálne nejde o typickú čiernu skrinku, ktorá sa používa v letectve a zaznamenáva celý let. Požadované zariadenie uloží len dáta týkajúce sa nehody. Zatiaľ.

7. Parkovacia kamera alebo iný detekčný systém

8. Prísnejší čelný crash test, vrátane zdokonalených bezpečnostných pásov

Nárazové testy sa môžu vykonávať rôznym spôsobom, napríklad, do úzkeho predmetu či len s čiastočným prekrytím s prekážkou. Prísnejší test znamená úplné prekrytie, čiže vozidlo narazí naplno do steny. Tento typ kolízie kladie vyššie nároky práve na bezpečnostné pásy, nakoľko obsahuje prísnejšie limity na spomalenie či uhol sklonu hrudníka.

9. Ochrana pred bočným nárazom

Niektoré bočné kolízie sa odohrajú tak, že vozidlo bokom narazí do pevného objektu, napríklad, stromu či stĺpa. Často bývajú dôsledkom straty kontroly, či už pre vysokú rýchlosť v zákrute alebo šmyk. Takéto nehody môžu mať za následok úmrtie alebo ťažké zranenie, najmä hlavy. Samotná požiadavka sa nemusí týkať ani tak konštrukcie vozidla, ale napríklad, aj závesových airbagov. Bližšie však nebola špecifikovaná.

10. Zlepšenie ochrany chodcov a cyklistov pri kolízii, vrátane bezpečnostného skla

Pri kolízii takmer vždy dochádza k nárazu hlavy chodca alebo cyklistu do prednej časti vozidla. Aj to jeden z dôvodov, pre ktorý z predných masiek zmizli odstávajúce ostré predmety, napríklad, jaguáry či trojcípe hviezdy. Táto ochranná zóna ma minimalizovať dôsledky zranenia. A rovnako sa to týka aj čelného skla, nakoľko zranenie môže spôsobiť aj jeho roztrieštenie. Dokazuje ti aj náš <a href="https://autobild.cas.sk/clanok/189293/fyziku-otazka-prednosti-nezaujima-auto-vs-chodec/">vcelku starý článok</a>, no na aktuálnosti nestratil ani dnes.

11. Asistent jazdy v jazdnom pruhu (LDWS)

Tento systém sníma vodorovné značenie a upozorní vodiča, ak sa vozidlo blíži k bielej čiare. Reaguje aj vtedy, ak síce vodič úmyselne mení jazdný pruh, no nezapol smerovku. V súčasnosti ho ponúkajú všetky automobilové značky a postupne sa prepracúva aj do štandardnej výbavy.

12. Inteligentný rýchlostný asistent (ISA)

Systém využíva kameru rozpoznávajúcu dopravné značky a môže byť prepojený aj s údajmi z GPS. V závislosti od jeho nastavenia môže vodičovi odporučiť vhodnú rýchlosť alebo automaticky rýchlosť upraví, napríklad, znížením otáčok motora a pribrzdením alebo naopak ich zvýšením a zrýchlením. Najpokročilejšie systémy zvládajú zohľadňovať aj terén (rovná cesta/zákruty) či intenzitu premávky.

Nikto nemôže tvrdiť, že tieto systémy nepomôžu. Určite áno, je tu však to večné „ale“. A dokonca hneď niekoľko. Úradníci často zabúdajú na jednu podstatnú vec: človeka. Bezpečnosť sa začína a končí v hlave vodiča, chodca či cyklistu. Vždy to tak bolo a kým nebudú plne automatické autá bez volantu, tak to tak aj bude. Tieto systémy totiž nikdy nenahradia osobnú zodpovednosť vodiča, chodcov ani cyklistov za ich životy a životy ľudí naokolo.

Naviac sa týmto spôsobom prenáša čoraz viac zodpovednosti z vodiča na systém a jeho výrobcu. Pri všetkej úcte, ale s tým súhlasiť nemôžeme. Už teraz si mnohí vodiči myslia, že majú v aute techniku, ktorá vysoko predčí tú z raketoplánu, preto sa nemôže nič stať. Kapitálny omyl. Fyzika platí v celom nám známom vesmíre. Nevidíme dôvod, prečo by mala prestať platiť pre vozidlá, nech sú vybavené čímkoľvek. Nehoda či šmyk sú len vrchol ľadovca a predchádzal im celý rad väčších a menších šoférskych chýb.

Lenže mnohí vodiči nepoznajú ani základný princíp fungovania asistenčných systémov a najmä ich limity. Až príliš sa na ne spoliehajú a sú veľmi prekvapení, keď zavinia nehodu. Kto im to vysvetlí?

12 asistentov: Tieto systémy budú povinné

Výber pre vás

12 asistentov: Tieto systémy budú povinné

Súvisiace články

Najpopulárnejšie autá: Skrývajú túto slabinu

Top 20 príplatkov: Na týchto sa neoplatí šetriť

Budú asistenčné systémy povinné?

Výber pre vás