Škoda už spustila výrobu svojej vlajkovej lode, Superbu sa musel bratislavský závod prispôsobiť

Škoda Superb prichádza do Bratislavy! Ako prebieha proces výroby? Boli sme sa na to pozrieť 

Výroba štvrtej generácie modelu Superb už je v plnom prúde, hala prešla kompletnou premenou

Eva Karolčíková

Prvé tri generácie modelu Superb sa od roku 2001 vyrábali v českých Kvasinách, no ako sme sa mohli presvedčiť na vlastné oči, štvrtá generácia bude už čoskoro schádzať z výrobnej linky v Bratislave. Nový Superb je fúziou väčších rozmerov, pokrokových pohonných jednotiek a technologickej vyspelosti, navrhnutou tak, aby spĺňala všetky požiadavky dnešného trhu.

Rozhodnutie o výrobe štvrtej generácie modelu Superb v bratislavskom závode koncernu Volkswagen bolo oznámené už v novembri 2020. Tento krok je súčasťou projektu Beta+, ktorý je zameraný predovšetkým na využitie synergií vo výrobnej sieti a ďalšie zvýšenie efektívnosti. Škoda Auto bola zodpovedná za kompletný vývoj modelov Škoda Superb a Volkswagen Passat a ich výroba bude prebiehať na rovnakej linke.

Škoda Superb štvrtej generácie má citeľne prepracovanú karosériu, z toho vyplývajú aj odlišné vonkajšie rozmery. Dĺžka liftbacku je teraz 4 912 mm, čo je o 43 mm viac ako v predchádzajúcej generácii. Široký je 1 849 mm, čo je o 15 mm menej, a jeho výška je 1 481 mm, čo je o 12 mm viac. Dĺžka kombi Combi je 4 902 mm, čo je o 40 mm viac ako u jeho predchodcu, pričom šírka sa zmenšila rovnako a výška sa zvýšila o nepatrných 5 mm. Oba modely majú naďalej rovnaký rázvor náprav 2 841 mm.

Presunom modelu Superb do Bratislavy vytvorí Škoda kapacitu pre výrobu automobilov typu Octavia v závode v Kvasinách od leta 2024. To zároveň umožní vyrábať viac elektromobilov v závode v Mladej Boleslavi. Výroba modelu Škoda Superb na Slovensku sa začína karosárskymi dielmi. Mnohé z nich sa lisujú v bratislavskom závode a kompletizácia prebieha v novej karosárni. Hala bola predtým nevyužívaná a v rámci projektu Beta+ prešla kompletnou premenou. 

Počas necelých dvoch rokov tu Škoda Auto nainštalovala viac ako 500 najmodernejších výrobných strojov a ovládacích riadiacich zariadení spolu s pokročilou technológiou lepenia dielov a dôležité bolo aj nadviazanie spolupráce s novými dodávateľmi. Okrem toho bola montážna hala rozsiahlo prestavaná: samotná linka, do ktorej boli nové modely plynule integrované, sa predtým nepoužívala na výrobu plug-in hybridných vozidiel, ale len na výrobu konvenčných modelov Škoda a Volkswagen. 

Komplexná modernizácia výrobnej haly tak zahŕňala inštaláciu automatizovaných manipulačných zariadení, priemyselných kamerových systémov a ďalších technológií pre montážnu linku. Okrem toho bola oblasť výroby podvozkov upravená tak, aby sa na tej istej linke mohli vyrábať aj plug-in hybridné verzie. Veľkou premenou prešla aj lakovňa v bratislavskom závode, čím sa dosiahlo zlepšenie ekologických parametrov. K ekologickejšej prevádzke prispelo napríklad zavedenie nových lakovacích kabín vybavených modernými systémami cirkulácie vzduchu so schopnosťou zachytávať prchavé organické látky.

Automobilka založená začiatkom 70. rokov minulého storočia ako Bratislavské automobilové závody, dodávala do Mladej Boleslavi nielen komponenty, ale vyrábala aj celé automobily Škoda. Napríklad vo svojej dobe populárne kupé Garde a Rapid. V čerstvej pamäti zostáva napríklad Škoda Citigo.&nbsp;

Keď boli Bratislavské automobilové závody, fungujúce v mestskej časti Devínska Nová Ves, 1. júla 1971 založené, uvažovalo sa o tom, že práve tuto sa budú vyrábať osobné automobily strednej triedy. Namiesto zvažovanej licenčnej výroby dostala prednosť Škoda 720, ktorá sa vtedy vyvíjala v Mladej Boleslavi. Automobil klasickej koncepcie s motorom vpredu poháňajúcim zadné kolesá sa mal ponúkať ako sedan, ale aj ako praktickejšie kombi. Projekt sa však nedostal cez štádium prototypu a bol zmrazený.

Veľkorysé investície do modernej bratislavskej automobilky, vrátane veľkokapacitného lisu a zvarovne, tak zostali takmer nevyužité. Podnik sa dlho obmedzoval len na výrobu príslušenstva a súčiastok či podzostáv dodávaných iným československým automobilkám, napríklad závesov dverí a častí náprav pre automobily Škoda. Sortiment výrobkov bol doplnený priemyselnými robotmi a manipulátormi.

Úplne prvým sériovo vyrábaným automobilom na Slovensku sa napokon stalo kupé Škoda Garde, jeden z vrcholov vtedajšieho československého automobilového dizajnu. Výroba modelu Garde sem bola v apríli 1982 presunutá z Vrchlabí v Českej republike. Počas troch rokov sa vyrobilo štyritisíc kusov obľúbeného modelu.

Bratislavskí konštruktéri nemienili zostať bokom a na základe modelu Garde vyvinuli vlastné kupé BAZ Škoda 743 Locusta. Zaujalo špecifickým dizajnom, ale najmä juhoslovanským motorom značky Zastava (licencia Fiat) poháňajúcim predné kolesá. Medzi zaujímavé projekty vyvinuté v "Bazke", ako sa továrni hovorilo, patrilo aj ľahké úžitkové vozidlo Furgonet z rokov 1982 až 1983. 

Vychádzalo zo sedanu Škoda 105/120. Motor zostal uložený vzadu, v tomto prípade pod podlahou priestrannej skriňovej nadstavby. Podobne, ako v prípade Locusty a mnohých ďalších projektov, však zostalo pri viac či menej vyzretých prototypoch a vozidlá sa nikdy nedočkali sériovej výroby.

V nasledujúcom období pokračovala v halách bratislavskej továrne výroba náprav a ďalších komponentov, a to najmä pre modely Škoda 130/135/136, Rapid a Favorit, ale aj pre ľahké úžitkové vozidlo Škoda 1203, ktorého kariéra sa začala vo Vrchlabí v Českej republike a pokračovala v Trnave na Slovensku.

Po roku 1989 a zániku komunistického štátom riadeného hospodárstva odštartovalo hľadanie silných strategických partnerov pre domáce podniky. V prípade "Bazky" patrili medzi vážnych kandidátov koncerny General Motors, Renault a Volkswagen. Podobne, ako v prípade mladoboleslavskej spoločnosti Škoda Auto, bola ponuka VW, v tom čase už najväčšej európskej automobilky, vyhodnotená ako najlepšia. 

V marci 1991 získal koncern v spoločnosti majoritu, neskôr sa stal stopercentným vlastníkom a spoločnosť bola premenovaná na VW Slovakia. Dnes pracuje pre VW Slovakia v závodoch v Bratislave, Stupave, Martine a Košiciach spolu približne 11 000 zamestnancov.

Prvým modelom moderného výrobného programu v Bratislave bol Volkswagen Passat tretej generácie (B3), prvenstvo patrilo 21. decembra 1991 kombi Variant Arriva. Postupne sa pridala výroba prevodoviek a pribúdali aj ďalšie modely celkovo piatich koncernových značiek, pripomeňme napríklad VW Golf alebo Polo. Ďalším míľnikom vo vývoji spoločnosti, ktorý si zaslúži pozornosť, bolo v roku 2002 spustenie výroby veľkých SUV Volkswagen Touareg a Porsche Cayenne, ktoré neskôr doplnilo Audi Q7.

<br>Škoda sa do Bratislavy vrátila v podobe modelu Octavia v rokoch 2008 až 2011. Nasledovala výroba modelu Škoda Citigo (2011 - 2021) a od roku 2019 z bratislavskej linky schádzal prvý sériový elektromobil mladoboleslavskej značky - Škoda Citigoe iV.<br>Na Slovensku boli nejaký čas vyrábané aj populárne SUV Karoq. Teraz teda rad škodoviek zo Slovenska doplnia nové modely Superb a Superb Combi.

Škoda už spustila výrobu svojej vlajkovej lode, Superbu sa musel bratislavský závod prispôsobiť

Súvisiace články

Jazdené auto I Škoda Yeti 1,2 TSI: Báječný kamarát?

Test I Škoda Kodiaq Style 2,0 TSI 4x4: Tri dôvody prečo si vybrať práve toto vyspelé SUV

Nesmrteľná Škoda 1203: Súkromní vlastníci mali nárok len na ojazdené kusy

Výber pre vás