Európska únia sa snaží o zníženie emisií oxidov uhlíka a vo svojich smerniciach nabáda členské krajiny k využívaniu alternatívnych zdrojov energie, predovšetkým bioenergie. Jej úsilie sa však môže minúť účinkom a celkovú klimatickú situáciu ešte zhoršiť.

Poradná vedecká komisia Európskej agentúry pre životné prostredie vo svojej najnovšej správe poukazuje na zásadný omyl vo výpočtoch a odhadoch prínosu bioenergie. Vládne rozšírený názor, že spaľovanie biomasy je neutrálne, keďže sa pri ňom uvoľňuje iba CO2 uložený v rastline. Vedci však tento predpoklad považujú za nesprávny, nakoľko pestovanie bioenergetických rastlín ničí prirodzené ekosystémy, ktorý zachytávali CO2, a navyše ohrozuje potravinovú bezpečnosť.

Dôsledky tejto chyby môžu byť nedozierne. Doteraz sa predpokladalo, že bioenergia by mala pokrývať 20 až 50 percent energetických potrieb sveta. V praxi to znamená zdvoj až strojnásobenie súčasnej úrody bioenergetických rastlín a teda aj konkurenciu s ostatnými potrebami, predovšetkým však s potravinami pre rozrastajúcu sa svetovú populáciu. Dôsledkom by bolo rozsiahle narušenie ekosystémov, vyčerpanie vodných zdrojov a uvoľňovanie veľkého množstva CO2 do ovzdušia.

Nahradenie fosílnych palív biomasou samo o sebe neznižuje emisie skleníkových plynov, pretože jej spaľovanie taktiež produkuje CO2. Krajiny vo svojich pravidlách síce zohľadňujú emisie vznikajúce pri výrobe biomasy, no emisie pri jej spaľovaní nie. V niektorých prípadoch dokonca hovoria o 100-percentnom znížení emisií.

To je podľa vedcov veľký omyl. Obsah škodlivých plynov sa pri spaľovaní v elektrárňach nezníži. Naopak. V prepočte na energetické jednotky sa emisie spaľovaním zvyšujú. Biomasa obsahuje menej energie než fosílne palivá a spaľuje sa s nižšou účinnosťou. A rozširovanie plôch na pestovanie bioenergetických plodín tak ešte viac zhoršuje globálne otepľovanie, pretože najúčinnejším lapačom CO2 vždy boli aj budú lesy.

Podobný princíp sa vzťahuje aj na plodiny pestované pre výrobu palív na pohon vozidiel. Stále nové a nové plochy osiate bioenergetickými plodinami ani zďaleka nevykompenzujú množstvo výfukových plynov. Navyše tieto plodiny môžu byť pre pestovateľov natoľko výhodné, že pôdu určenú na produkciu potravín využijú na energetické plodiny. Dôsledkom bude nielen nedostatok potravín, ale aj výrazný rast ich cien.

Vedci z EEA odporúčajú zohľadnenie všetkých aspektov produkcie bioenergie. Podľa nich je oxid uhličitý reálny nezávisle od toho, či s ním tá či oná štúdia počíta alebo nie. Podľa nich nahradzovanie jednej plodiny druhou nestačí. Najlepšou stratégiou je rozširovanie obrábanej pôdy. Mnohé z bioenergetických rastlín nie sú náročné na kvalitu pôdy a môžu sa pestovať aj v oblastiach, kde by potravinové plodiny neprežili.

Na pestovanie sa môžu využívať, napríklad plochy porastené horľavými travinami, ktoré majú pre človeka minimálny osoh a namiesto nich je možné pestovať bioenergetické plodiny. A tie navyše absorbujú viac CO2 než tráva. Rovnako je možné využívať odpad, ktorý sa vo svete stáva čoraz pálčivejším problémom. Riešením sú aj nespracované zvyšky poľnohospodárskej produkcie, ktoré by sa inak spaľovali alebo nechali rozložiť.

Biopalivá nie sú tak ekologické, ako sa čakalo

Výber pre vás