Nemecká Strana zelených kritizuje vládu za odpor voči uplatneniu stanoviska k európskej stratégii „mobility bez emisií“, ktoré 23. septembra schválila horná snemovňa nemeckého parlamentu. V ňom Nemecko žiada Európsku komisiu o preverenie, akým spôsobom členské krajiny svojimi daňovými a odvodovými metódami podporujú ekologickú mobilitu.

Podľa agentúry DPA má Brusel na základe svojich zistení predložiť návrhy na účinnejšie formy podpory tak, aby „najneskôr do roka 2030 boli v celej únii schvaľované iba vozidlá s nulovými emisiami“. V praxi to znamená, že po roku 2030 žiadne vozidlo s tradičným motorom s vnútorným spaľovaním nedostane typové schválenie a teda ani ho nebude možné zaradiť do evidencie vozidiel.

Dolná snemovňa nemeckého parlamentu zodpovedá tradičnej predstave parlamentu, napríklad, ako na Slovensku. Členmi hornej snemovne sú naproti tomu zástupcovia spolkových krajín, aby sa podieľali na celonárodnej politike a záležitostiach týkajúcich sa EÚ. Väčšina jej členov súhlasila s uvedeným stanoviskom, čo v praxi znamená, že sa budú musieť podvoliť budúcemu smerovaniu rozhodnutí vlády a dolnej snemovne.

Zelení tvrdia, že táto zmena je aj v záujme samotných automobiliek. Podľa vedenia strany sa nemeckí výrobcovia sami dostali do slepej uličky tým, že lipnú na spaľovacích motoroch. V dôsledku toho ich vo výrobe elektromobilov predbehli konkurenti z Číny, Japonska a USA. Škandál Volkswagenu označila strana za budíček, ktorý by mal európsky automobilový priemysel popchnúť k rýchlejšiemu prechodu k elektrickej mobilite.

Nemecké Združenie automobilového priemyslu (VDA) reaguje na snahu zelených odmietavo. Táto iniciatíva je nerozumná z hľadiska klímy, priemyslu a sociálnej oblasti. Aj spoločnosti, ktoré si stanovili ambiciózne ciele, vychádzajú z predpokladu, že ešte po roku 2030 budú mať dve tretiny evidovaných vozidiel pod kapotou spaľovacie motory alebo prinajlepšom hybridný pohon.

Aj nemecký autoklub ADAC poukazuje na nedomyslenosť celej stratégie. „Zmena v štýle dopravy si vyžaduje dlhodobé úsilie výskumu, súkromného sektora aj politiky na medzinárodnej úrovni, aby táto zmena mohla byť trvalá.“ Podľa názoru klubu budú spaľovacie motory i po roku 2030 dôležitým faktorom pre dopravu a fungovanie nemeckého hospodárstva. Jednostranné zákazy určitých technológií na národnej úrovni sú nereálne.

Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) vo svojej najnovšej štúdii zistila, že až 90 percent emisných certifikátov v rozvinutých krajinách stojí príliš málo na to, aby motivovalo k zvýšenej ochrane klímy. Hoci sa ceny uhlíkových certifikátov považujú za účinný nástroj v boji za zníženie emisií skleníkových plynov, v globálnom meradle sú nízke alebo dokonca nulové.

„Nové dôkazy ukazujú, že 90 percent emisných certifikátov je ocenených na úrovni, ktorá neodzrkadľuje ani len konzervatívny odhad ich skutočnej hodnoty,“ citujú zo správy agentúry Reuters a TASR. OECD uvádza, že 30 eur za tonu emisií oxidu uhličitého (CO2) predstavuje konzervatívny minimálny odhad škôd, ktoré spôsobí vypustenie jednej tony CO2 do ovzdušia.

OECD skúmala aktuálne ceny uhlíkových certifikátov v 41 členských krajinách a štátoch skupiny G20, ktoré spolu tvoria 80 percent globálnych emisií CO2. Najnižšie ceny sa platia v sektoroch mimo cestnej dopravy, kde až 70 percent emisií nie je vôbec ocenených a len štyri percentá stoja viac než 30 eur.

Ceny certifikátov v rámci európskeho systému EETS, v ktorom je evidovaných viac než 11 000 spoločností, klesli zhruba na štyri eurá za tonu z 30 eur v roku 2008. Dôvodom je prebytok certifikátov. Podľa správy až 85 percent emisií pritom pochádza práve z oblastí mimo cestnej dopravy. Napríklad, 60 percent emisií energetického sektora v 41 krajinách OECD nie je vôbec ocenených v rámci obchodného systému ani formou daní.

Primeraná cena certifikátov je kľúčovým predpokladom pre splnenie cieľov, ktoré si v decembri 2015 stanovilo 200 krajín v rámci Parížskej dohody o znižovaní emisií a boji proti globálnemu otepľovaniu. A práve na Parížsku dohodu sa odvolávajú aj nemeckí zelení. „Ak máme brať vážne Parížsku dohodu o klíme, po roku 2030 nesmú prísť na cesty žiadne nové spaľovacie motory,“ tvrdí podpredseda strany Oliver Krischer.

Pri prekladaní tejto agentúrnej správy sme zostali v redakcii v nemom úžase. Museli sme si ju niekoľkokrát prečítať, či sme ju naozaj pochopili a preložili správne. Nanešťastie, je to správne. Aj pohľad do kalendára potvrdil, že ide o serióznu správu serióznej agentúry, nakoľko máme začiatok októbra, a nie 1. apríl.

Na jednej strane je fajn, že existujú zelení a neustále pripomínajú, že surovinové zdroje tejto planéty nie sú nekonečné. Lenže zachádzajú priďaleko a očividne nedomysleli dôsledky. Zásobovanie predsa zabezpečujú veľké kamióny a hoci automobilky aj v tejto oblasti experimentujú s hybridným či elektrickým pohonom, vzhľadom na obmedzený dojazd je prechod na alternatívny pohon nerentabilný. A ešte dlho bude.

Nemecko aj EÚ sú posadnuté elektromobilmi, <a href="https://autobild.cas.sk/clanok/211117/tvrde-emisne-limity-pre-vozidla-su-nezmysel">cestná doprava však tvorí len sotva desať percent</a> emisií skleníkových plynov. Čo urobia s loďami a ich obrovskými dieselovými motormi? Čo urobia s lietadlami, ktorých na oblohe pribúda? Čo urobia s elektrárňami, oceliarňami a ostatnými veľkými priemyselnými fabrikami, ktoré do ovzdušia vypúšťajú oveľa viac špiny, než všetky osobné autá dokopy? A čo takto poľnohospodárstvo, ktoré produkuje dvakrát viac emisií než cestná doprava? Navyše v mnohých prípadoch ide o metán, ktorý je z hľadiska ekológie niekoľkonásobne horší než oxid uhličitý.

Všetci títo znečisťovatelia musia nakupovať emisné certifikáty. Už niekoľko rokov upozorňujeme na to, že obchodovanie s certifikátmi je len zlý vtip. Vyššie spomínaná správa OECD náš názor len potvrdila. Nanešťastie môže mať tragické dôsledky pre nás všetkých, aj pre zelených. Sme zvedaví, ako budú reagovať, keď si nebudú môcť nakúpiť, lebo zásobovacie kamióny zostali trčať na nabíjačke.

Predstavme si, že sa im to podarí a všetci začneme jazdiť na elektrinu. Nuž ale, <a href="https://autobild.cas.sk/clanok/211905/su-elektromobily-naozaj-ciste">odkiaľže sa elektrina vlastne berie</a>? Nevypúšťajú náhodou uhoľné elektrárne oveľa viac bordelu než autá? Áno, máme tu aj atómové elektrárne, lenže Nemecko po tragédii vo Fukušime rozhodlo, že všetky reaktory odstaví. A pochopiteľne do toho tlačí aj celú Európu. Asi nám nezostane nič iného, len vymeniť autá a lietadlá za konské povozy a parníky, budeme žiť v jaskyniach, kúriť v ohnisku a namiesto internetu oživíme poslíčkov na koňoch alebo bicykloch. Ideálny svet v štýle „zelených“.

Šialený návrh: Klasické motory idú úplne zrušiť

Plus TV

Prvá jazda I Nová Alfa Romeo Junior a Jeep Grand Cherokee

Nový Auto Bild v predaji! Prináša tip na skvelú vychytávku pre vodičov a unikátne testy

Reset a teraz znovuzrodenie: Nová identita značky Jaguar v podobe, akú nečakáte!

Výber pre vás

Šialený návrh: Klasické motory idú úplne zrušiť

Súvisiace články

Tvrdé emisné limity pre vozidlá sú nezmysel