Keď žlté kombi prudko spomalí, motocykel narazí do jeho zadnej časti rýchlosťou 67 km/h. Jazdec hlavou rozbíja zadné sklo a polovicou tela končí v batožinovom priestore. Náraz je taký silný, že nadvihne zadné kolesá osobného auta do vzduchu.

Táto hororová nehoda sa našťastie nestala živému človeku, ale skúšobnej figuríne vo výskumnom centre v Münsteri. Objednávateľom crash testu bolo nemecké združenie Výskum nehôd poisťovní (UDV), ktoré sa rozhodlo preskúmať tento typ nehôd motocyklistov. Podľa jeho najnovšej štúdie vyše polovicu všetkých nehôd v roku 2012 spôsobili samotní motocyklisti, z ktorých až v 58 percentách išlo o tzv. sólové nehody, čiže bez iných účastníkov.

<strong>Crashtest: náraz motocykla v rýchlosti 67 km/h</strong>

A hoci pády alebo kolízie sú všeobecne známe javy, o náraze zozadu sa toho vie málo. „Takmer každá druhá nehoda, ktorú zaviní motocyklista, je práve náraz zozadu do stojaceho alebo idúceho vozidla,“ hovorí riaditeľ UDV Siegfried Brockmann. Dôsledok je vždy len jeden: náraz do zadnej časti vozidla a ťažká ujma na zdraví. „Už pri rýchlosti nárazu 30 km/h sú dôsledkom ťažké zranenia,“ hovorí Brockmann. V rýchlosti nad 60 km/h končia takéto nehody spravidla smrťou, čo dokázala figurína v Münsteri.

K nehode dochádza najmä vtedy, ak motocyklista nedodrží bezpečnú vzdialenosť alebo krátkodobo je jeho pozornosť odvrátená. Na rozdiel od osobného auta totiž motorkár nemôže prudko zmeniť smer jazdy a naklonenie tela príslušným smerom stojí dôležité sekundy. Situáciu zhoršuje aj absencia ABS. I keď nové modely už musia byť týmto systémom vybavené, podľa expertov až 90 percent motocyklov jazdí bez neho.

Štúdia vychádza okrem iného aj z analýzy 194 závažných dopravných nehôd s účasťou motocykla. Pri nich deväť motorkárov prišlo o život, 45 percent utrpelo ťažké a 47 percent ľahké zranenia. Vyše polovicu motoriek tvorili športové modely, z ktorých 38 percent malo výkon nad 76 kW.

Podľa Brockmanna štúdia dokazuje, že všetko závisí od štýlu jazdy a ochoty motorkára riskovať. Za účelom zníženia počtu nehôd, požaduje urýchlené zavedenie asistenčných systémov, najmä ABS so senzorom náklonu a radaru, ktorý by pri malej vzdialenosti zvýšil odpor plynovej rukoväte a prinútil vodiča zväčšiť odstup od ostatných vozidiel. Okrem toho by motorkári mali pravidelne absolvovať tréningové jazdy. K bezpečnosti by mal prispieť aj technický stav vozovky, napríklad vo forme vibračných pásov.

- Vodiči výkonných motocyklov častejšie zavinili nehody

- Vodiči športových motoriek majú oveľa častejšie sólové nehody

- Zhruba polovica sólových nehôd sa udiala cez víkend

- Väčšinu sólových nehôd zavinili vodiči vo veku od 21 do 30 rokov

- Príčinou väčšiny sólových nehôd je strata kontroly nad motocyklom

- Sólové nehody sú obvykle závažnejšie než nehody s iným účastníkom zavinené motocyklistom

- Pri nehodách na križovatkách bol najčastejšie vinníkom vodič osobného vozidla

- V prípade nehôd bolo systémom ABS vybavených len štyri až 32 percent motoriek

Keď motorkár narazí do auta zozadu

Plus TV

Veľkolepé odhalenie I Jaguar Type 00: Čakali ste od konzervatívnej značky takéto auto?

Test I Škoda Octavia 1,5 TSI Drive: Nové auto s množstvom priestoru za 22 000

Prvá jazda I Nová Alfa Romeo Junior a Jeep Grand Cherokee

Výber pre vás