Hustá mestská premávka je pre každého vodiča do väčšej či menšej miery stresujúca. Miera stresu narastá v okamihu, keď sa rozozvučia sirény vozidla s právom prednostnej jazdy - nezávisle od toho, či ide o policajtov, sanitku alebo hasičov. Ak vodič stojí v upchanej križovatke a vozidlo s majákom sa blíži zozadu, dosahuje stres maximum.

Lenže majáky nie sú stresujúce len pre bežných vodičov, ale aj pre tých, ktorými sirény hučia priamo nad hlavami. Musia byť v strehu a maximálne sústredení, pretože nikdy nemôžu vedieť, ako sa ostatní vodiči zachovajú. Dôležitým faktorom je schopnosť odhadnúť, či ich všetci účastníci premávky vidia a v prípade, že stretnú zmätkára, musia vedieť okamžite zareagovať.

Za volant vozidla s právom prednostnej jazdy si nemôže sadnúť každý a získanie takéhoto oprávnenia je podmienené špeciálnym výcvikom. Ministerstvo vnútra nám vyšlo v ústrety a umožnilo nahliadnuť do zákulisia policajnej „autoškoly“. Mali sme aj možnosť pozrieť sa na reakcie vodičov z pohľadu policajta, keď sa so spustenými majákmi a sirénami snaží dostať na miesto určenia.

Nasledujúci zostrih ukazuje správne reakcie vodičov. Druhú situáciu v rámci zostrihu môžeme považovať za ukážkovú, nakoľko všetci zareagovali správne. Ide o komplikovanú situáciu na jednej z najrušnejších bratislavských križovatiek. Všetci vodiči sa okamžite posunuli medzi vodiace tabule do uzatvoreného jazdného pruhu a správne reagoval aj vodič dodávky, hoci to tak na prvý pohľad nevyzerá.

Zelenú totiž mali vozidlá v smere, ktorý križoval ten náš. Títo vodiči nemohli vidieť policajné autá, nakoľko stáli za radom stojacich áut a navyše výhľadu bránil aj mierny svah. Dodávka teda nemohla bezhlavo „vpáliť“ do križovatky, ale začala sa pomaly vysúvať, čím upozornila vozidlá vo voľnom smere, že sa niečo deje.

Akonáhle zastavili, policajné autá mohli prejsť. Vodič dodávky zareagoval správne aj v tom, že nezostal stáť v strede križovatky, čím by ju po prejazde policajných áut úplne zablokoval. Namiesto toho ju prešiel a za ňou pribrzdil, aby ho mohli policajné auta bezpečne minúť.

Ministerstvo vnútra má viacero kritérií, na základe ktorých sa môže policajt uchádzať o výcvik vodiča vozidla s právom prednostnej jazdy. Uchádzač musí mať najmenej 21 rokov a aspoň dva roky jazdiť na civilnom služobnom aute. V tomto bode je potrebné upozorniť, že aj na používanie obyčajného referentského vozidla musí mať zamestnanec ministerstva povolenie, ktoré môže získať iba na základe preškolenia a preskúšania vo výcvikovom stredisku.

Nadstavbovým kurzom je špeciálny výcvik pre vedenie vozidla s právom prednostnej jazdy. Predpokladom pre zaradenie do tohto výcviku je okrem vyššie spomínaných kritérií aj zdravotná a psychická spôsobilosť. Inými slovami, policajt musí absolvovať nielen zdravotnú prehliadku, ale aj psychotesty.

Ako nám povedal Ladislav Barkol, hlavný radca odboru hnuteľného a nehnuteľného majetku sekcie dopravy ministerstva vnútra, tieto psychotesty sa líšia od tých, ktoré absolvujú bežní vodiči, napríklad pri predĺžení vodičských preukazov skupín C a D. Podľa jeho slov sa pri vytváraní testov psychológovia zamerali na špecifiká jazdy s vozidlami vybavenými výstražným zariadením.

Ak policajt splní všetky kritériá a žiadosť schváli jeho nadriadený, musí sa v stanovenom termíne dostaviť do výcvikového strediska. Pre celé Slovensko tento špeciálny výcvik zabezpečuje iba Bratislava, nakoľko žiadne iné mesto nekladie na schopnosti policajného vodiča také nároky ako práve hlavné mesto.

Medzi najčastejšie nesprávne reakcie patrí nielen zaváhanie v križovatke.  Často sa stáva, že vodič vojde z vedľajšej na hlavnú cestu bez pozretia sa a môže spôsobiť kolíziu. Presne to je prípad čierneho SUV na našom videu.

Ďalšiu typickú nesprávnu reakciu predviedol vodič strieborného Renaultu, ktorý pravdepodobne nesledoval spätné zrkadlá. Veľmi dlho mu trvalo, kým sa spamätal, následne však správne zapol smerovku a uhol k okraju vozovky. Najhorší prípad predviedol vodič hnedého SUV na Šafárikovom námestí, ktorý policajné majáky videl, ale jednoducho pokračoval v jazde. Veď mám zelenú, či nie?

Vodiči dvoch bielych áut v závere zostrihu zaujali najrizikovejší možný postoj. Pravdepodobne si povedali, že môžu pokračovať v jazde v ľavom pruhu, veď policajti môžu ísť v pravom. Nikdy to nerobte. Vždy zostaňte stáť a pokračujte v jazde až po tom, čo vás vozidlo s právom prednostnej jazdy minulo. Jeho vodič potrebuje dostatok manévrovacieho priestoru, aby mohol zareagovať v prípade kritickej situácie.

Policajný vodičský výcvik sa začína teoretickou prípravou, v rámci ktorej sa inštruktori zameriavajú predovšetkým na nástrahy jazdy so zapnutými majákmi a sirénami. Teória sa vyučuje v rozsahu 24 hodín rozdelených do troch dní. Na záver musia uchádzači úspešne zvládnuť dva testy, jeden je štandardný test z autoškoly, druhý sa týka interných predpisov MV SR.

Ak policajt úspešne zvládne testy, postupuje do praktického výcviku. V uzatvorenom areáli strediska je vytýčená trať, ktorej cieľom je preveriť a zlepšiť zručnosť a schopnosti vodiča. Dráhu tvorí jazda v zúženom priestore, kde má vodič priestor 10 až 15 cm na každej strane vozidla. Jej súčasťou je slalom vpred aj cúvaním, pozdĺžne parkovanie, zastavenie na presnosť a prejazd zákrut s rôznym polomerom.

Pochopiteľne, aj tu je priestor zúžený. Podľa Barkola totiž vozidlo s majákmi nemáva v zahltenej premávke priestor na celú šírku jazdného pruhu, ale často musí manévrovať a k dispozícii má doslova len niekoľko centimetrov po stranách auta.

V zásade platí, že policajti sa snažia zvoliť na prejazd križovatky prázdny pruh alebo ten, kde stojí najmenej vozidiel. „Oveľa jednoduchšie je vyhnať do križovatky jedno-dve autá než desať.“ Vodič preto volí stopu tak, aby ostatným naznačil, kadiaľ mieni prejsť, čiže sa tlačí buď k ľavému alebo pravému okraju vozovky alebo ide v strede medzi pruhmi.

Pokiaľ je to možné, vždy sa snaží vyhnúť jazde po električkovej trati. Ide o najkrajnejšie riešenie, nakoľko sa tu zvykne nachádzať množstvo klincov a rôznych ostrých predmetov. „Z desiatich prejazdov až v ôsmich prípadoch hrozí, že policajti vôbec nedôjdu do cieľa. Skrátka dostanú defekt,“ hovorí Barkol.

Počas praktického výcviku nejde o čas ani o rýchlosť, ale najmä o presnosť a zručnosť. Inštruktori popri tom zvyšujú úroveň stresu uchádzačov rôznymi metódami, napríklad upozornením, že priveľmi pomalá jazda či dotyk s pneumatikami alebo kužeľmi bude mať za následok vyradenie z výcviku. Cieľom je preveriť psychickú odolnosť vodiča, nakoľko pri jazde v premávke si policajt nemôže dovoliť zaváhanie ani zmätkovanie. Za každých okolností musí byť schopný ovládať seba aj vozidlo a naplno sa sústrediť na jazdu.

Nasledujúce video nevyžaduje komentár. Nemáme šancu odhadnúť, čo sa preháňalo hlavou vodiča, keď dokázal prejsť na červenú pred dvomi policajnými autami so zapnutými majákmi a sirénami. Hoci to zo záberu nie je veľmi viditeľné, červená svietila dostatočne dlho, aby aj úplný začiatočník dokázal bezpečne zastaviť. Ešte aj skúsený inštruktor za volantom policajného auta pokrútil hlavou, a to už zažil všeličo.

Na záver praktického výcviku prichádza skúška, naostro a v plnej premávke. Policajt musí dokázať, že zvláda stres a dokáže sa správne rozhodovať. Uchádzač neuspeje v momente, keď inštruktor vyhodnotí jeho jazdu ako agresívnu. Inými slovami, ohrozil iných účastníkov cestnej premávky. Zo zákona totiž vodič vozidla s právom prednostnej jazdy môže ostatných obmedziť, nie však ohroziť. Neúspech znamená, že policajt sa môže „rehabilitovať“, no až s určitým časovým odstupom a celý výcvik musí absolvovať odznova.

Na cestách nastávajú aj situácie, keď vodiči nemajú možnosť uvoľniť cestu. A policajti si to veľmi dobre uvedomujú. Inštruktori okrem iného vysvetľujú policajtom, že právo prednostnej jazdy neznamená absolútnu prednosť. Ak bežní vodiči nemajú kam a ako uhnúť, aj auto so zapnutými majákmi musí počkať.

Za normálnych okolností je každý vodič povinný uvoľniť cestu vozidlu s právom prednostnej jazdy, či už sú to policajti, hasiči alebo sanitka. Pokiaľ stojíte v rade vozidiel pred križovatkou, nesnažte sa nasťahovať do kufra auta pred vami, ale nechajte si dostatočný odstup. Nikdy totiž neviete, či sa k vám neblíži auto so zapnutými majákmi.

Akonáhle ho zbadáte za sebou, uhnite čo najviac na stranu. Pochopiteľne od vás nikto neočakáva, že si na vysokom obrubníku odtrhnete nápravu. Urobte maximum, čo vám situácia dovoľuje. Ak ste v križovatke prví, vysuňte sa, aj keď máte červenú. Pokiaľ musíte vojsť do križovatky, urobte to opatrne, aby aj vodiči vo voľnom smere mohli zareagovať a zastaviť.

V zásade platí: vždy uhýbajte do strany, aj na štvorprúdovke. Každé vozidlo so zapnutými majákmi musí mať dostatočný manévrovací priestor, aby jeho vodič mohol zareagovať na neočakávanú prekážku alebo situáciu. Vždy zapnite smerovku na tú stranu, do ktorej uhýbate a začnite brzdiť. Smerovka a rozsvietené brzdové svetlá totiž vodičovi vozidla s právom prednostnej jazdy viac ako jasne ukážu, že o ňom viete a neurobíte žiadny neočakávaný manéver.

Všetci vodiči vozidiel s právom prednostnej jazdy si veľmi dobre uvedomujú, že ich prednosť nie je absolútna. To však neplatí o chodcoch. Tí sú častokrát presvedčení, že akonáhle sú na prechode a nedajbože majú zelenú, nikto na nich nemá. Počas našej jazdy sa stalo niekoľko prípadov, keď chodec ani len neotočil hlavu.

O tom, že by zrýchlil krok, keď sa po ceste rúti auto s majákmi, ani nechyrovať. Akoby pud sebazáchovy zmizol spolu s červenou na semafore. Zelený panáčik znamená „choď“ a to, že existujú určité pravidlá cestnej premávky, ich očividne nezaujíma. Zopár z nich sa dokonca zatvárilo urazene, keď ich policajné auto míňalo.

Jeden deň strávený pri výcviku policajných vodičov nás utvrdil v presvedčení, že jazda so zapnutými majákmi nie je v žiadnom prípade tak jednoduchá, ako sa zdá z pohľadu pozorovateľa. Pokiaľ za volantom začujete známy zvuk sirény, alebo uvidíte blikať majáky, nie je potrebné mať strach ani stres. Stačia dodržať dve jednoduché pravidlá. Po prvé, sledovať spätné zrkadlá a snažiť sa identifikovať smer, z ktorého vozidlo s právom prednosti v jazde prichádza. A po druhé, uhnúť hneď, ako to situácia dovoľuje a neohroziť seba ani nikoho iného.

Avšak aj vodiči vozidiel s právom prednostnej jazdy by mali za každých okolností pamätať na to, čo ich učili vo výcvikovom stredisku: prednostná jazda nie je právo, ale privilégium. Ani zapnuté majáky neznamenajú absolútnu prednosť, ale najmä veľkú zodpovednosť.

Ako sa učia jazdiť policajti: Hlavne pokoj a rozvaha

Plus TV

Veľkolepé odhalenie I Jaguar Type 00: Čakali ste od konzervatívnej značky takéto auto?

Test I Škoda Octavia 1,5 TSI Drive: Nové auto s množstvom priestoru za 22 000

Prvá jazda I Nová Alfa Romeo Junior a Jeep Grand Cherokee

Výber pre vás