ikona Ako sme si kupovali autá za socializmu

Zaujímavosti Ako sme si kupovali autá za socializmu

Foto: Auto BILD

13.7. 2015 10:54 Kúpa automobilu v socialistickej ére bola tortúrou, ktorú si už dnes nevieme predstaviť. Žiadne vysvietené showroomy, mizerná ponuka, vysoké ceny a dlhé čakanie boli samozrejmosťou.

Pre mladú generáciu je to už nepredstaviteľné, ale o tom, či ste si mohli kúpiť auto, nerozhodovalo v socialistickom Československu len množstvo peňazí a vôľa kupujúceho. V roku 1948 platilo, že kvôli kúpe motorového vozidla ste museli požiadať o poukaz na miestnom národnom výbore, ktorý nárok posúdil podľa toho, či vozidlo potrebujete k výkonu svojho povolania. Napríklad, ak ste boli lekárom a museli ste dochádzať za pacientmi, mali ste vyhrané. Teda aspoň pokiaľ ide o poukaz, to však ešte neznamenalo, že máte auto. Prednostné poukazy dostali napríklad aj hokejoví majstri sveta v roku 1949, z áut sa však dlho neradovali...

Keď sa začal v apríli roku 1964 predaj novej
Keď sa začal v apríli roku 1964 predaj novej
Zdroj: Auto BILD

Na kúpu auta bol nutný poukaz

Oficiálne sa poukazy vo vtedajšej tlači označovali ako „Potvrdenie vydávané spotrebiteľom podľa ich pracovných zásluh na budovaní socializmu“. Vozidlá boli podpultovým tovarom a boli aj veľmi drahé. Napríklad Škoda 1101 Tudor stála 89 400 Kčs, a to bez pneumatík, ktoré boli natoľko nedostatkové, že si ich zákazník musel zháňať sám. Priemerná hrubá mesačná mzda v roku 1948 bola 3 000 Kčs, čo znamená, že uvedený automobil sa dal kúpiť za 30 priemerných platov. Existoval ale aj takzvaný „voľný predaj“. Išlo o takmer iluzórnu možnosť, keď vám štát umožňoval kúpiť si Škodu 1101 Tudor za 400 000 Kčs vrátane pneumatík a bez poukazu. Lenže v tom čase čiastky prevyšujúce 500 Kčs boli sa nútene ukladali na tzv. viazané vklady, ktoré boli až do roku 1953 blokované a po menovej reforme boli zrušené.

Škoda 1101 Tudor stála v roku 1948 až 89 400 Kčs
Škoda 1101 Tudor stála v roku 1948 až 89 400 Kčs
Zdroj: Auto BILD

Ľudia však mali po komunistickom prevrate iné starosti ako kupovať si autá. Povojnová hospodárska situácia bola ťažká, väčšina obyvateľov mala problém zarobiť na základné životné potreby. Cestná sieť bola nedostatočná, tovar sa prepravoval hlavne po železnici a ani všetky hlavné cestné ťahy nemali spevnený povrch. Bežné boli prašné cesty, ktoré sa upravovali len štrkom a drveným kameňom. Finančnú situáciu ešte zhoršila menová reforma v roku 1953.

Každý obyvateľ si mohol zameniť hotovosť do 300 Kčs v pomere 5 : 1 a zvyšok v pomere 50 : 1. V roku 1953 sa do súkromných rúk predalo v celej republike len 74 automobilov. To bolo asi jedno auto na okres. Do podnikov a úradov putovalo za rok 3 805 osobných automobilov. Ani výber nebol príliš široký. Škoda 1101 Tudor a Škoda 1200 Sedan. V druhej polovici päťdesiatych rokov pribudli modely Škoda 440 Spartak, Škoda Octavia, Škoda 445, Škoda Felicia, Tatra 600 Tatraplan, Tatra 603, sovietsky GAZ M20 Pabjeda a Moskvič 407, východonemecká IFA P 70 a francúzsky Renault 4CV.

Dobové propagačné materiály na Škodu 110 R Coupé
Dobové propagačné materiály na Škodu 110 R Coupé
Zdroj: Auto BILD

Mototechna pre bežných, Tuzex pre vyvolených

Jediný obchod, cez ktorý sa dalo auto kúpiť bol národný podnik Mototechna, ten zabezpečoval aj servis vozidiel. V roku 1957 vznikol podnik zahraničného obchodu Tuzex, v ktorom sa dali autá kupovať za zahraničné valuty, ktoré sa menili za obchodné poukazy (tzv. bony). Tuzex bol však svetom sám pre seba. Mal širšiu ponuku áut, ale k nim sa mohli dostať len ľudia privilegovaní režimom a tí, čo pracovali v zahraničí, čo však bývalo väčšinou to isté. Ak ste si v zahraničí zarobili valuty napríklad na montážach, Štátna sporiteľňa vám ich zamenila za tuzexové poukážky v oficiálnom kurze 1 : 1 (poukážka ku korune). Výmena valút bola povinná. Za valuty ste si nič nekúpili, jedine na čiernom trhu. K tuzexovým poukážkam sa dalo dostať aj ilegálnou cestou cez tzv. veksláka, ten mal však kurz asi šesť- až sedemkrát horší, než bol ten oficiálny.

Autoservisov za socializmu nebolo veľa. Niektoré
Autoservisov za socializmu nebolo veľa. Niektoré
Zdroj: Auto BILD

Žiadané modely si rozchytali papaláši

Mototechna vydávala každý rok cenník. O tom, aké autá v ňom budú, rozhodoval štát a strana. To, že bolo auto v cenníku, ešte neznamenalo, že sa bude skutočne predávať. Žiadanejšie modely si pohlavári a ich známi rozchytali skôr, než sa autá objavili. Neraz sa priviezlo len pár kusov, o čom vedeli len zainteresovaní. Dopyt začal s príchodom šesťdesiatych rokoch stúpať, ale ponuka vážne zaostávala. V roku 1960 bol priemerný mesačný plat 1 303 Kčs, ale ešte stále boli v platnosti poukazy (končia v roku 1962).

BANNER300

Do predaja sa v šesťdesiatych rokoch dostali nové domáce modely: Škoda 1202 STW, Škoda 1000 MB, Škoda 100/110 a Tatra 603.  Zo „spriatelených“ socialistických krajín potom Wartburg 312/353W, Trabant 600 a 601, IFA P50, Moskvič 408/412/426/427. Rozšírila sa však aj ponuka západných modelov, hoci ich množstvá boli minimálne: Simca 1300 a Arnode, Renault 8/10/12/6, Fiat 500/600/1300/1500/125, Ford Taunus, Ford Cortina, Hillman Minx alebo Saab 96.

Sovietska verzia Fiata 124 sa nazývala Lada
Sovietska verzia Fiata 124 sa nazývala Lada
Zdroj: Auto BILD

Poradovníky a spanie v spacákoch

Po zrušení poukazov vzniká fenomén poradovníkov. Išlo o neoficiálnu iniciatívu kupujúcich. Aby ich niekto nepredbehol, tak sa zapísali do zoznamu. Ľudia v zozname potom podľa rozpisu služieb sedeli a niekedy aj v spacákoch spávali pred predajňami, kým neprišli nové, očakávané autá. Niektoré poradovníky mali tisíce čakajúcich a poslední v zozname prišli na rad často aj po niekoľkých rokoch. Vyhnúť sa poradovníku znamenalo mať známosť a ďalšie peniaze na úplatky. Prípadne ste niekomu platili aspoň za to, aby bral za vás služby pri stolčeku so zošitom. Logistika ľudových poradovníkov bola komplikovaná, veď išlo o obdobie, keď neexistovali mobilné telefóny, takže dať vedieť prvému v zozname, že jeho auto práve skladajú na dvore, znamenalo zastihnúť ho niekde na pevnej linke.Vyhnúť sa poradovníku sa dalo aj tak, že ste si vybrali menej lukratívne auto. Napríklad Moskvič sa dal v istom období kúpiť bez čakania.

Takto vyzerala expozícia Motokovu na strojárskom
Takto vyzerala expozícia Motokovu na strojárskom
Zdroj: Auto BILD

Keď ste prišli na rad a do Mototechny dorazila zásielka vysnenej embéčky, museli ste brať to, čo prišlo. Ak prišli len okrové a hnedé, mali ste šťastie, že si vyberiete aspoň z dvoch farieb. Škoda 100 Standard stála 45 000 Kčs (v roku 1969, keď sa „stovka“ začala predávať, priemerná mzda bola 1 915 Kčs). Keď ste pri pohľade na olejovú mláku pod autom zapochybovali, v poradovníku za vami sa už nedočkavo hlásil záujemca, ktorý si to tesnenie opraví aj sám a nebude zdržiavať predaj.

Problémom bol aj absolútny nedostatok náhradných dielcov a prevádzkových kvapalín. Zohnať sviečky, olej alebo zimné pneumatiky vyžadovalo čas, známosti a diplomatické schopnosti. Vedúci v predajniach Mototechny prešli výberovými známosťami rovnako ako predavači na benzínových pumpách či mäsiari.

Predaj Škody 105 L v Mototechne. Ani zďaleka sa
Predaj Škody 105 L v Mototechne. Ani zďaleka sa
Zdroj: Auto BILD

Čierny trh fungoval najmä s dielmi

Aby s nedostatkovými autami nevznikol čierny trh, výška registračného poplatku za ročné auto bola 9 000 Kčs, čiže pri „embéčke“ 20 % z ceny nového auta. Dvojročné auto sa registrovalo za 8 000 a trojročné za 7 000 korún. Až v roku 1973 bol zavedený jednotný poplatok 600 Kčs. Autá sa však nemenili tak často ako dnes, obvykle muselo jedno auto vydržať, pokiaľ sa nerozpadlo u svojho prvého majiteľa. Čierny trh s dielcami však fungoval. Ak ste sa dostali napríklad ku klinovému remeňu, neprekážalo, že ho nepotrebujete, boli to dobre uložené peniaze. V garážach vznikali malé dielne, v ktorých domáci majstri skladovali hotové poklady. Potrebovali ste nový karburátor? Chodiť do Mototechny bolo zbytočné, účinnejšie bolo spýtať sa v okolí.

Najlacnejším automobilom bol vtedy slávny
Najlacnejším automobilom bol vtedy slávny
Zdroj: Auto BILD

Autá však vydržali viac ako dnes, a to z troch hlavných dôvodov. Konštrukcia bola robustnejšia, ročný kilometrový nábeh bol oproti dnešnému desatinový a ľudia si autá viac chránili. Základné servisné zákroky ako výmenu oleja, premastenie guľových čapov či výmenu vzduchového filtra zvládol každý, a preto sa nečakalo až do poslednej chvíle. Vzhľadom k nedostatku nových áut sa tie staré opravovali často v rozsahu, aký si dnes nevieme ani predstaviť. Napríklad výmena celej skrine, bola po prehrdzavení tej pôvodnej úplne normálna.

Špičkou v ponuke bola Volga (GAZ 24) sedan
Špičkou v ponuke bola Volga (GAZ 24) sedan
Zdroj: Auto BILD

V sedemdesiatych rokoch bol cenník Mototechny už celkom bohatý. V porovnaní s inými socialistickými štátmi sa tu predávalo aj veľa západných vozidiel. Napríklad: Fiat 127/128/131/850, Citroën GS, Renault 5/14/16/20, Austin Alegro, Simca 1307, Chrysler 160/180, Ford Cortina, Saab 99, Talbot Horizon či Toyota Carina. A, samozrejme, všetky socialistické autá, kde oživením ponuky boli Dacia 1300, ARO, Zastava 1100, Fiat Polski 125p a celá séria sovietskych modelov Lada a Moskvič. Na drahé vozidlá poradovník nebol nutný. Taký Renault 20 stál 182 200 Kčs, čo bolo v roku 1978 pri priemernom mesačnom plate 2 537 Kčs, dostupné len pre pár vyvolených (72 priemerných platov). Najlacnejším autom bol Trabant 601 za 36 500 Kčs – inými slovami 14 mesačných platov. Dnes stojí najlacnejšia Dacia Logan 6 490 eur a priemerný plat je 840 eur, takže si ju čisto štatisticky kúpite o polovicu rýchlejšie, teda za 7,7-mesačného platu.

Škoda Favorit 136 L. V roku 1987 mala premiéru
Škoda Favorit 136 L. V roku 1987 mala premiéru
Zdroj: Auto BILD

Málo predajní a posledný hit Favorit

Kultúra predaja sa s tou dnešnou v moderných show-roomoch nedá porovnávať. Ešte aj v osemdesiatych rokoch sa predajne Mototechny podobali viac na pultový predaj náhradných dielcov so servisom na zadnom dvore, kde kdesi pri plote stálo vaše vysnené auto. Predajní s osobnými vozidlami bolo v celom Československu len niečo vyše 50, ľudia boli ochotní za novým autom cestovať cez viaceré okresy. Bežné sú prípady Slovákov, ktorí vyrazili za vysneným „žigulíkom“ do Prahy. Individuálny dovoz prakticky neexistoval. Hranice boli uzatvorené a prekážku tvorilo aj vysoké clo. V osemdesiatych rokoch platilo, že za dovezené vozidlo ste museli zaplatiť 50 % clo plus za každý kubický centimeter objemu motora ďalších 50 až 70 Kčs.

Licenčne vyrábané auto z francúzskeho Citroëna
Licenčne vyrábané auto z francúzskeho Citroëna
Zdroj: Auto BILD

Hitom konca roka 1988 v národnom podniku Mototechna bola Škoda Favorit. Cenníková cena bola určená na 84 600 Kčs (priemerný plat 3 170 Kčs). To už bola labutia pieseň tohto spôsobu predaja „pod jednou strechou“ a po roku 1989 sa automobilky začínajú dostávať na náš trh prostredníctvom vlastných zastúpení. Najskôr len ako pobočky zastúpení v Rakúsku a Nemecku, postupne si začali budovať v Československu importérske centrály a predajno-servisné siete.

Minulosť sa nám často zdá až príliš pekná, čas totiž dokáže spoľahlivo odfiltrovať väčšinu negatívnych zážitkov. Autá možno boli kedysi dizajnovo zaujímavejšie a iste neboli skazené elektronikou. V porovnaní s dneškom boli cesty za socializmu poloprázdne, parkoviská pusté, benzín lacný a majiteľ auta už bol niekto, bol pánom svojho korábu. No i tak to podstatné bolo oveľa horšie ako dnes. Výber áut bol katastrofálny, tortúra, ktorú ste museli podstúpiť, aby ste sa k svojmu vozidlu dostali, ponižujúca, ceny modelov vysoké, kvalita nízka a dielce nedostatkové.

CENY AUTOMOBILOV V ČSSR V ROKU 1978*
Model
Cena (Kčs)
Renault 20
182 200,-
Austin Allegro
122 200,-
Fiat 131 (1600 cm3)
118 800,-
Volga 2402
117 000,-
Volga 24
105 000,-
Fiat 127 (2d)
81 400,-
Lada 1600
76 400,-
Lada 1500
72 100,-
Fiat 125P (1500 cm3)
68 450,-
Škoda 110R
66 800,-
Lada 1200 kombi
66 200,-
Dacia 1300
66 000,-
Škoda 120 GLS
65 000,-
Wartburg 353 Tourist
64 300,-
Zastava 1100
64 000,-
Lada 1300
64 000,-
Škoda 120 LS
62 700,-
Fiat 125P (1300 cm3)
62 050,-
Škoda 120 L
58 800,-
Wartburg 353 Lux
58 300,-
Lada 1200
58 200,-
Moskvič 2137 kombi
58 000,-
Škoda 105 L
57 000,-
Wartburg 353 Standard
56 300,-
Škoda 105 S
56 000,-
Moskvič 2140
53 700,-
Moskvič 2138
48 100,-
Fiat 126P
42 000,-
Trabant 601 Kombi
39 500,-
Trabant 601
36 500,-
* priemerný mesačný plat v roku 1978 bol 2 517 Kčs

Video

Diskusia