Aj autobus môže mať lákavé tvary, nemusí nutne ísť o nezaujímavú hranatú krabicu. O niečo podobné sa pred druhou svetovou vojnou snažila aj česká automobilka Škoda s prototypom s označením 532. Medzivojnové obdobie je z hľadiska automobilového dizajnu charakteristické experimentovaním s aerodynamickými (takzvanými prúdnicovými tvarmi). Okrem viacerých konceptov a niekoľkých produkčných osobných vozidiel sa experimentovalo aj s nákladnými vozidlami, či dokonca autobusmi.
Nenechajte si ujsť galériu k článku
Roky 1934 a 1935 sa pre českú automobilky niesli v znamení rozsiahlej modelovej ofenzívy, počas ktorej sa k najpredávanejšiemu modelu 420 Popular pridal nový model 640 Superb a kompaktný sedan Rapid. Vrcholom pražského autosalónu v roku 1935 však bol prototyp 935 Dynamic. Konštruktéri, ktorí sa rozhodli čo najviac dodržiavať pravidlá aerodynamiky, prišli s nezvyčajnou karosériou, ktorej koeficient odporu vzduchu (cx) bol len 0,37. Len pre porovnanie, rovnaký odpor má aj Ferrari F50 z roku 1995.
Škoda 532 svojimi tvarmi pripomína dobové výtvory českej Tatry, konkrétne modely 77, 87 a 97. Rovnako, ako Tatry, aj prototyp 532 mal motor vzadu. Konkrétne išlo o šesťvalec s objemom 8,0 litra, ktorý produkoval solidných 77 kW (105 koní). No vďaka aerodynamickej karosérii dosiahol prototyp autobusu rýchlosť až 100 kilometrov za hodinu. Na dnešné pomery to nie je ohurujúci údaj, no v tej dobe bol rýchlejší než väčšina dobových osobných automobilov.
Nenechajte si ujsť galériu k článku
Unikátny bol aj prístup k motoru. Na oboch stranách karosérie sa totiž nachádzali servisné dvierka, vďaka ktorým mali mechanici jednoduchý prístup k všetkým komponentom motora. No myslelo sa aj na náročnejšie údržby - celý motor bolo možné z autobusu vybrať pomocou systému koľajníc. Pomerne futuristický bol prototyp aj v interiéri.
Vodič sedel vpredu uprostred (rovnako, ako o desiatky rokov neskôr ikonický superšport McLaren F1), aby mal čo najlepší rozhľad. Za ním našlo miesto ďalšídh 35 cestujúcich. Vďaka koncepcii motora vzadu bol autobus v podstate nízkopodlažný, čo sa pozitívne premietlo na vnútornom priestore. Okrem toho, autobus bol vysoký len 2,3 metra. Inovatívne bolo aj nezávislé zavesenie všetkých kolies, ktoré v tej dobe bolo nevídané aj v kategórií osobných áut.
Autobus mal slúžiť na expresné diaľkové prepravy po celej Európe. Koniec koncov, išlo o dobu, v ktorej sa začali rozmáhať diaľnice. Prototyp sa ale sériovej výroby nikdy nedočkal, pretože jeho vývoj zastavila druhá svetová vojna. Tej padli za obeť aj oba prototypy a jediný funkčný exemplár. Ostali už len dobové fotografie.
