Podľa rodičov bolo moje prvé slovo “Porsche” a drží ma to dodnes. Motoristické články píšem viac ako 5 rokov, preferujem šoférskejšie zamerané a kultové autá.

Anton Čorňák

Pre mnohých automobilových fanúšikov predstavujú vidlicové desaťvalce absolútnu modlu automobilového priemyslu, a to aj napriek existencii väčších dvanásťvalcov. Dôvod môže byť jednoduchý: je ich jednoducho menej a v drvivej väčšine sa montovali do absolútneho vrcholu, čo automobilky ponúkali. V dnešnom rebríčku sa pozrieme na 8 vidlicových desaťvalcov, ktorými výrobcovia chceli demonštrovať svoju technologickú a konštrukčnú vyspelosť.

<a target="_blank" rel="noopener" href="https://autobild.pluska.sk/gal/zaujimavosti/8-najlepsich-desatvalcov-ake-boli-kedy-vyrobene">Nenechajte si ujsť galériu k článku</a>

Nástupca kultového Porsche 959 - model Carrera GT - sa vyrábal v rokoch 2004 až 2006 a vyrobených bolo takmer 1 300 kusov. Porsche stavilo na koncept motoru v strede: za prednými sedadlami sa nachádza 5,7-litrový desaťvalec s výkonom 450 kW (612 koní) spojený so 6-stupňovou manuálnou prevodovkou.

Pod kapotou Lexusu LFA je 4,8-litrový motor V10, ktorý produkuje 412 - 420 kW (560 - 571 koní) a 480 Nm krútiaceho momentu. Ten v spojení so 6-stupňovou robotizovanou manuálnou prevodovkou umožňuje LFA zrýchliť z 0 na 100 kilometrov za hodinu len za 3,7 sekundy. No toto sú parametre, ktoré fanúšikom netreba bližšie predstavovať. Detailnejšie sme o tejto legende napísali v článku nižšie.

Hoci Audi R8 a Lamborghini Huracan na prvý pohľad vyzerajú ako dve úplne odlišné superautá s odlišnou cieľovou skupinou, pod povrchom sú si podobné. Nielenže sú obe postavené na rovnakej platforme, ale zdieľajú aj rovnaký vidlicový desaťvalec s objemom 5,2 litra. A to navyše bez akéhokoľvek prepĺňania.

Vo svojej najskromnejšej podobe (základný model Audi R8) vyvinula táto hnacia sústava 397 kW (540 koní) a 540 Nm, v najvýkonnejšom modeli (Lamborghini Huracan Performante/Evo) dokázali z motora vyžmýkať 470 kW (640 koní) a 600 Nm krútiaceho momentu. Ak by to bolo niekomu predsa len málo, existuje mnoho spoločnosti po celom svete, ktoré ponúkajú turbokity. 

Podobne ako Carrera GT, aj Dodge Viper je známy tým, že neskúseného jazdca dokáže poriadne vytrestať. Toto pravidlo platí najmä pre staršie verzie Viperu, ktoré sa vyrábali bez akéhokoľvek asistenčného systému. Chýbala tak kontrola trakcie či ABS. Ak však ostaneme pri motore, to najlepšie si Dodge nechal na rozlúčku s modelom Viper.

Dodge Viper piatej generácie mal pod dlhou kapotou až astronomickú celohliníkovú 8,4-litrovú atmosférickú V10. Ako sa hovorí, objem ničím nenahradíš. V najvýkonnejšej verzii v modeli Viper ACR bol obrovský desaťvalec naladený na 481&nbsp;kW (654&nbsp;koní) pri 6 200 ot./min. a mamutích 813&nbsp;Nm krútiaceho momentu.

S85 je nástupca S62, no na rozdiel od väčšiny "eskových" motorov nemá základ v žiadnom civilnom motore. Dôvod je prostý. Ide o jediný vidlicový desaťvalec, aký kedy BMW montovalo do cestného auta. Civilná verzia mala objem 5,0 litra a bola naladená na 373 kW (500 koní) a krútiaci moment 520 Nm, no BMW pri konceptoch CSL experimentovalo s väčším objemom. Detailnejšie sme o motore napísali v článku nižšie.

Toto je prvý z dvoch závodných špeciálov na tomto zozname a zároveň prvé z dvoch poháňaných naftou. Audi R15 je špeciál kategórie LMP1, ktorý bol určený na vytrvalostné závody na slávnom okruhu v Le Mans. Poháňal ho 5,5-litrový motor V10 TDI, ktorý bol preplňovaný turbodúchadlom. Audi R15 TDI dokázalo produkovať vyše 440 kW (600 koní) a krútiaci moment 1 050 Nm.

Druhý naftový motor pochádza znova od koncernu Volkswagen, no tentokrát ide o civilný motor, ktorý sa montoval do modelov Touareg a Phaeton. No bolo to v dobe, kedy sa automobilky nebáli experimentovať s obrovskými objemami a viacvalcovými motormi. 5.0 V10 TDI produkoval v základnej verzii 230 kW (313 koní) a 750 Nm krútiaceho momentu, no pre Touareg R50 bol naladený na 257&nbsp;kW (349&nbsp;koní) a 850 Nm. 

Tento rebríček nemôžeme ukončiť ničím iným, ako desaťvalcom z monopostu F1. V tomto prípade sme do zoznamu zaradili ten z Maranella. Ferrari Tipo 053 poháňal monopost Ferrari F2004. Ako napovedá názov, Tipo 053 závodil v sezóne 2004, kedy dosiahol 15 víťazstiev z 18 pretekov, z toho 13 mal na svedomí Michael Schumacher. Bol to zároveň monopost, ktorý Schumacherovi priniesol rekordný siedmy titul majstra sveta.

Tipo 053 má malý objem 3,0 litra a nespolieha sa na žiadny druh prepĺňania. Vďaka tomu sa otáčkomer dokázal zastaviť až na dnes ťažko uveriteľných 19 000 otáčok za minútu. Motor mohol byť naladený na maximálny výkon 690 kW (940 koní).