Pochádzam z automobilovej rodiny, vyštudoval som strojné inžinierstvo a už od roku 2001 som motoristický novinár. Viac ma baví hardvér ako softvér - viac železa a menej káblikov. Zaujíma ma automobilová história a jej odkaz pre dnešok aj budúcnosť, lebo všetko tu už raz bolo, len to nemalo dotykový displej.

Milan Adámek

Posledné mesto leží mnoho míľ vzadu na východe, svitanie neruší žiadne umelé svetlo a nič nezakrýva výhľad na jasnú oblohu. Potom prejdete cez vrchol kopca a&nbsp;kotúľate sa po náhornej plošine až k&nbsp;horizontu, kde nevidieť nič iné ako 28&nbsp;rádioteleskopov, každý s&nbsp;priemerom 25&nbsp;metrov. Vitajte na planine San Agustin, vitajte na Very Large Array. Odtiaľto sa Američania pozerajú do vesmíru, hľadajú iné galaxie a&nbsp;pátrajú po UFO.

V tomto mrazivom a&nbsp;krištáľovo jasnom zimnom ráne, takmer 3&nbsp;000 metrov nad morom, nemusíte vôbec hľadieť ďaleko, pretože to UFO nie je neznámy lietajúci objekt, ale skôr neznámy dopravný prostriedok. A&nbsp;čo je ešte zaujímavejšie, nepláva vesmírom, ale pokojne sa pohybuje po ceste.

Osamelý a sám si tu razí cestu k&nbsp;západu krikľavožltý veterán, ktorý už ako nový bol taký zvláštny, že ho Američania nazvali jednoducho Vec. A o&nbsp;50&nbsp;rokov neskôr tento plechový rám so strechou len akoby naznačujúcou ochranu vyzerá naozaj ako stroj z&nbsp;inej galaxie, akoby prišiel z&nbsp;vedecko-fantastického filmu. Lenže na rozdiel od tých filmov tento stroj nie je žiadne filmové vozidlo ani ručne vytvorený hot rod, ale obyčajný VW&nbsp;181.

Vyvinutý na objednávku nemeckej armády a od roku 1968 dodávaný, v&nbsp;pamäti Nemcov je natretý olivovou farbou NATO a spojený s technickým záchranným zborom alebo inými spoločenskými organizáciami. Na druhej strane Atlantiku sa tento automobil už dávno stal symbolom životného štýlu. V Nemecku bol pôvodne služobným vozidlom a až ako veterán sa stal obľúbeným automobilom na voľný čas. Lenže ani Američania nikdy celkom nevedeli, čo tento Volkswagen vlastne mal byť. Kabriolet, pretože sa dal zložiť koženkový strešný kryt ako stan, vybrať bočné sklá a dokonca sklopiť predné sklo? Terénne vozidlo, pretože síce nemal pohon všetkých kolies, ale predsa len poskytoval o niečo väčšiu svetlú výšku? Úžitkové vozidlo, pretože zadné sedadlá sa dali jednoducho sklopiť a kabriolet sa dal naložiť takmer ako pickup? Alebo jednoducho lacný, ale coolový automobil pre štyroch na každodenné použitie? Keďže odpoveď na túto otázku nebola vôbec jednoduchá, vyhrali to jedným trikom – jednoducho ho nazvali The Thing, teda Vec.

<p>Všade, kde sa auto objaví, vyťahujú mobilné telefóny a&nbsp;celý svet mu dáva palec hore.</p>

Všetko toto si určite rýchlo vygoog­lili tí šikovní ufológovia vo Very Large Array, keď im mimozemšťan z Wolfsburgu prešiel cez obraz. Mohli sa nás však aj spýtať. Napokon, túto históriu už máme dávno v&nbsp;malíčku, odkedy sme vyrazili pred tromi dňami. Určite ju opakujeme aspoň raz za hodinu pri každej svetelnej križovatke a pri každom z&nbsp;mnohých zastavení na čerpacej stanici.

Cesta sa nezačala tu v&nbsp;samotnom Novom Mexiku, ale už v južných štátoch, tam, kde nemeckí výrobcovia áut našli svoju druhú domovinu v&nbsp;USA. Mercedes v Tuscaloose, BMW v&nbsp;Spartanburgu a, samozrejme, VW v&nbsp;Chattanooge tvoria so svojimi dodávateľmi prosperujúci trojuholník a&nbsp;priniesli do regiónu určitý blahobyt. Napriek tomu je tam hustota nemeckých áut pomerne nízka, jazdia hlavne nákladné autá a SUV a staré autá zo starej Európy takmer vôbec ne­uvidíte. Preto VW pôsobí v&nbsp;Great Smoky Mountains ako mimozemšťan, keď sa preháňa po diaľnici 441 cez národný park a v spätnom zrkadielku sa oheň západu slnka zafarbí dočervena, stúpajúc do jesenného neba.

Za každou zákrutou sa otvára nový výhľad a so žiadnym iným autom ich nevychutnáte lepšie ako s&nbsp;týmto už nie celkom rýchlym päťdesiatnikom. Viac ako rýchlosť chôdze sa totiž takmer nedá dosiahnuť, keď sa 1,6-litrový motor s chabými 44&nbsp;koňmi stretáva s mohutnými stúpaniami. A&nbsp;keďže cesta je ešte dlhá, nechcete motor typu boxer príliš zaťažovať. Napokon, ide sa naprieč celou krajinou a&nbsp;road trip by sa mal skončiť až v&nbsp;Kalifornii.

Možno je pomalý a malá nádrž núti zastavovať častejšie, než by to požiadavky pasažierov na kávu vyžadovali. Obzvlášť keď počet kávovarov so zrnkovou kávou v južných štátoch je skôr obmedzený. Ale práve preto sa človek dostáva do rozhovorov s&nbsp;miestnymi a prekvapivo zisťuje, že mnohí vedia pomenovať auto ako Vec práve preto, že poznajú jeho históriu. Great Smoky Mountains už čoskoro ustúpia nížine jemne klesajúcej k&nbsp;rieke Mississippi.

Prvou väčšou zastávkou je Memphis, kolíska bluesu a rocku a&nbsp;predovšetkým domov Elvisa Presleyho. Kráľ by sa určite skvele zabával s&nbsp;Vecou. Áno, v jeho spektakulárnej expozícii okolo vily Graceland stojí viac Cadillacov, Stutzov a&nbsp;Chevroletov a&nbsp;z&nbsp;Nemecka sa do tej najslávnejšej garáže v Memphise dostalo len pár Mercedesov –&nbsp;medzi nimi aj šesťstovka, na ktorej sa rád vozil po Vegas. Ale muž, ktorý raz kúpil 14&nbsp;Cadillacov za jeden deň, mal slabosť pre coolo­vé a nekonvenčné autá. A keď­že nie raz podľahol impulzívnym nákupom traktorov a&nbsp;motokár, žltý pozdrav z minulosti by sa mu určite zapáčil. Najmä keď dnes s&nbsp;týmto autom prechádzame po Beale Street, tej slávnej uličke plnej barov a&nbsp;klubov, kde sa jedna reštaurácia strieda s&nbsp;druhou, napriek tomu každý očami zablúdi na žltý Volkswagen.

Čoskoro však Mississippi opustí a&nbsp;spolu s ním aj blues, do ktorého sa pri jazde cez nekonečné bavlníkové polia primieša trocha gospelu. Cesta pokračuje do nekonečného Texasu –&nbsp;krajiny ropných čerpadiel, dobytkárskych barónov a&nbsp;domova reštaurácie Big Texan Steak Ranch, ktorá sa preslávila obrovskými porciami. V&nbsp;Amarille, kde stále dookola hrá Tony Christie, pristáva deň čo deň značná časť texaských kráv na grile.

Nie nadarmo tam pečú údajne najväčší steak na svete, ktorý váži 72&nbsp;uncí, teda približne dva kilogramy surového mäsa. A dokonca ho dávajú zadarmo, ak ho hosť stihne zjesť za hodinu spolu so šalátom, s&nbsp;krevetami a so zemiakom veľkým ako detská hlava.

Ale teraz nám musí stačiť malý Big Texan Strip Steak, ktorý váži „len“ 16&nbsp;uncí (asi 0,5&nbsp;kg). Napokon, je len poludnie. A aj keď v Texase musíte často hodiny šoférovať po nekonečných diaľniciach, ktoré vyzerajú ako nakreslené pravítkom, v&nbsp;plechovom kabriolete sa nemusíte báť žiadnych policajtov, pretože trvá večnosť, kým sa ručička tachometra pomaly posunie na maximálnu rýchlosť 115&nbsp;km/h (čo je v Texase predmetom posmeškov). Nemali by sme si všetku krv presunúť do brucha, malo by zostať aj nejaké palivo pre mozog. Pretože vzdialenosti v Amerike sú veľké, rýchlosť nízka a dni sa preto na road tripe zvyčajne naťahujú. Naozaj pravý road trip, pretože na západe sa mestá zmenšujú, benzínky ubúdajú a&nbsp;aj možnosť nájsť ubytovanie sa stáva čoraz zložitejšou.

Toto je jeden z dôvodov, prečo Vec prechádza okolo Very Large Array už pri svitaní, čo nám spôsobuje drkotanie zubami, keď teplota klesne hlboko pod nulu. No čoskoro sa to zlepší. Stačí prejsť pár horskými pásmami a potom nás privíta Arizona, kde kaktusy horlivo signalizujú prichádzajúce teplo. Iste, klasické auto je zábavné, každá etapa sa stáva svižným road movie na Memory Lane a zvuk boxera zo zadnej časti poskytuje tú správnu hudbu. Ale to, že vodiči tohto nezvyčajného vozidla majú neustále úsmev na tvári, môže byť aj preto, že sú ustavične v&nbsp;centre pozornosti. Kdekoľvek sa Vec objaví, ľudia vytiahnu telefón a všetci hrdinsky ukazujú palec hore –&nbsp;jazdci na Harleyi pred bistrom uznanlivo prikyvujú, každý druhý kovboj v&nbsp;pickupe by okamžite vymenil a dokonca ani policajti nedokážu skryť čisto ľudskú zvedavosť.Zdá sa, že Vec v sebe nesie akúsi magnetickú príťažlivosť, ktorá láka pohľady aj úsmevy, akoby sa na chvíľu zastavil čas a každý si chcel uchovať spomienku na toto zvláštne vozidlo. A tak pokračujeme po ceste s&nbsp;vetrom vo vlasoch a&nbsp;s&nbsp;pocitom, že nie sme len obyčajní cestovatelia, ale súčasť putujúcej legendy.

Predovšetkým sa však vždy musíte tváriť dobre. Pretože v&nbsp;aute nie je len hluk, ale predovšetkým odporná zima. Malý ohrievač pod kapotou vypovedal službu už pred desaťročiami, rovnako vetranie. A&nbsp;rozloženie strechy je také zdĺhavé a nebezpečné pre nechty, že je lepšie nechať ju zloženú. Navyše aj keby sa podarilo natiahnuť obrovskú koženkovú plachtu a zasunúť štyri odnímateľné okná, ochrana pred vetrom a&nbsp;dažďom by zostala len symbolická –&nbsp;ani lepiaca páska nezachráni obrovské škáry, ktoré nechávajú prievan voľne víriť interiérom. A akoby to nestačilo, v uzavretom aute panuje taký hluk, že človek sotva počuje vlastné slová.

Každá cesta sa tak mení na skúšku odolnosti, kde sa bojuje nielen s&nbsp;chladom, ale aj s vlastnou trpezlivosťou. Napriek všetkým nevýhodám má jazda v tomto veteráne svoje čaro: prináša pocit slobody, ktorý dnešné moderné autá už len ťažko dokážu sprostredkovať.

Preto túžobne vyzeráme kalifornské slnko, rovnako ako kedysi osadníci na svojich krytých vozoch ťahaných koňmi, a keď sa spúšťame dolu pohorím San Bernardino do Los Angeles, pripadáme si medzi zástupmi moderných elektromobilov Tesla a&nbsp;Rivian takmer rovnako zastaraní. Sedíme na rozheganých záhradných stoličkách v plechovej škatuľke s&nbsp;motorom typu boxer, zatiaľ čo okolo nás ticho svištia futuristické elektromobily, ktoré už takmer úplne ovládli cesty.

Zrazu spoza rohu presviští jeden z&nbsp;prvých amerických ID.&nbsp;Buzzov, elegantne sa nesie tichými ulicami a&nbsp;v&nbsp;tej chvíli sa zdá, akoby sa Vec ocitla v&nbsp;bezpečí medzi svojimi –&nbsp;hoci je to len jej prapravnuk zo vzdialenej budúcnosti. Ktovie, možno má aj také plechové sparťanské „kabrio“ ako ona nádej na nový život v ére elektromobility, možno ju čaká budúcnosť na legendárnej Electric Avenue. A&nbsp;kde inde, ak nie práve v srdci Hollywoodu by sa ešte dalo snívať? Veď v&nbsp;tomto meste sa sny z času na čas menia na skutočnosť. A trocha vášne a&nbsp;odvahy by rozhodne nezaškodilo ani elektrickému programu Volkswagenu –&nbsp;najmä v slnečnej Kalifornii, kde by modernú reinkarnáciu tohto ikonického auta kúpili bez zaváhania.

Či už ide o UFO, alebo o&nbsp;Vec, v&nbsp;Hollywoode je trendové všetko, čo dokáže pritiahnuť pozornosť. A&nbsp;priznajme si: v Spojených štátoch amerických sa len ťažko dá získať viac obdivných (či prekvapených) pohľadov ako vtedy, keď sa objavíte s&nbsp;niečím, čo vyzerá ako lietajúci tanier na kolesách.

Volkswagen typ 181 na cestách krížom cez Spojené štáty americké

Milan Adámek

Autor článku

Milan Adámek

Výber pre vás

Volkswagen typ 181 na cestách krížom cez Spojené štáty americké

Milan Adámek

Súvisiace články

Test I Range Rover D350 Autobiography: Vznešený aristokrat za cenu jednoizbového bytu

Na Porsche 911 Dakar za Santom Clausom do Rovaniemi

Zabudnuté koncepty | Pamätáte si Škodu 110 Super Sport Ferat?

Autor článku

Milan Adámek

Výber pre vás