Pochádzam z automobilovej rodiny, vyštudoval som strojné inžinierstvo a už od roku 2001 som motoristický novinár. Viac ma baví hardvér ako softvér - viac železa a menej káblikov. Zaujíma ma automobilová história a jej odkaz pre dnešok aj budúcnosť, lebo všetko tu už raz bolo, len to nemalo dotykový displej.

Milan Adámek

To je „mega“. Naozaj, „cool“. „Takmer každé auto, ktoré dnes vidíme, je postavené týmto spôsobom,“ hovorí Jörg Jansen (60), ktorý už takmer 17 rokov vlastní vozidlo Leichtbau Maier. Aj keď práve v Berlíne manévruje s týmto vizionárskym unikátom na jeho mieste vzniku, stále to akosi nemôže úplne pochopiť.

Takmer každé auto je postavené ako – toto? V istom zmysle áno. Leichtbau Maier, ako sa volá, má samonosnú karosériu z ocele. Áno, už Lancia Lambda mala v roku 1922 polonosnú karosériu. Ale skutočne samonosnú karosériu, bez oddelených náprav a kompletne z kovu, ako je dnes bežné, priniesol do sériovej výroby až Citroën Traction Avant v roku 1934. A presne 5. januára 1935, teda pred 90 rokmi, dokončil Friedrich Eugen Maier svoj prototyp – aspoň tak si to myslí Jörg Jansen. Na štítok totiž Maier vyryl číslo „WAGEN NR. LM 0501/35“.

Karoséria však zďaleka nie je najzau­jímavejšou časťou tohto auta. Najzaujímavejšie je, že tento model mohol byť tým, čím sa neskôr stal legendárny Volkswagen Chrobák. Ak by Adolf Hitler nepoveril vývojom Volkswagenu Ferdinanda Porscheho, ale Friedricha Maiera, možno by celé generácie Nemcov vyrastali práve s týmto autom.

Maier však nemal s Hitlerom dobré vzťahy. Podriadiť sa iným nebolo v&nbsp;jeho povahe. Jeho dcéra ho opisuje ako tvrdohlavého a konfliktného človeka. Napriek tomu sa ich ciele v jednej veci zhodovali – vytvoriť „ľudové auto“. Automobil pre masy, ktorý by bol lacný na výrobu aj prevádzku, vhodný pre rodiny a zároveň aerodynamický. Maier, ako letecký inžinier, kládol na aerodynamiku veľký dôraz. Jeho prototyp sa vyznačoval hladkými líniami a nízkym odporom vzduchu, čo bolo na svoju dobu mimoriadne pokrokové.Málokto však vie, že keď Hitler o tejto myšlienke ešte len rozprával, Maier už bol takmer hotový. V marci 1934 na výstave automobilov IAMA v Berlíne Hitler vo svojom prejave vyhlásil: „Najdôležitejšou úlohou nemeckého automobilového priemyslu je vytvoriť vozidlo, ktoré nám prionesie milióny nových kupujúcich.“

Len päť kilometrov odtiaľ, vo svojej dielni, už Maier pracoval na detailoch svojho prototypu.

Bohužiaľ, Friedrich Maier nemal tušenia, že medzi neskorým letom 1933&nbsp;a aprílom 1934 sa Adolf Hitler a Ferdinand Porsche stretli v berlínskej kaviarni Kaiserhof a dohodli sa na spolupráci.

Maier začal s vývojom už dávno predtým. V roku 1930 si na patentovom úrade zaregistroval návrh na „samonosnú uzavretú karosériu“. Svoju firmu pomenoval Leichtbau Maier, rovnaký názov mal niesť aj jeho automobil. Okrem motora a prevodovky navrhol prakticky všetko sám. Projekt financoval bavorský koncern, ktorý mu poskytol obrovskú sumu 300-tisíc zlatých mariek.

Jeho prototyp vážil len 684 kilogramov – aj vďaka použitiu hliníka –, čo bola takmer rovnaká hmotnosť ako neskorší prototyp Volkswagenu Beetle­ V3/3. Avšak Maierovo auto ponúkalo oveľa viac priestoru, pohodlne pre päť až šesť pasažierov.Možno to bolo práve 5. januára 1935, keď Friedrich Maier vo svojej dielni na Sömmeringstraße v berlínskej štvrti Charlottenburg odložil náradie, utrel si ruky, nasadol do svojho hotového prototypu, naštartoval dvojtaktný motor DKW a absolvoval svoju prvú jazdu.

Predstavil Maier svoje auto ministerstvu dopravy? Odmietli ho alebo si niekto jeho návrh pozrel? Podľa jeho dcéry Kaji, narodenej v roku 1943, bol projekt „odmietnutý pre nezhody s vládou“. Dokumenty o&nbsp;tom sa pravdepodobne nezachovali. Čo sa dialo v roku 1935, zostáva zahalené tajomstvom. Hitler napokon poveril projektom Volkswagenu Porscheho a Maier zostal na okraji.Jörg Jansen, súčasný majiteľ a odborník na automobily z Mönchengladbachu, dlhé roky skúmal históriu tohto vozidla a rozprával sa s Maierovou dcérou. Zistenia zverejnil na stránke <a rel="noopener" href="http://www.leichtbaumaier.de">www.leichtbaumaier.de</a>. Podľa nej režim zabavil a čiastočne zničil Maierove patenty.

V roku 1938 ponúkol Maier svoje služby továrni DKW v Spandau. Po skúšobných jazdách na trati Avus v&nbsp;roku 1939 boli inžinieri DKW nadšení. Dohodli, že Maier by mal výrazne zasiahnuť do návrhu nového modelu F9 a navrhnúť samonosnú karosériu, aby bol ľahší a lacnejší. Problém však nastal, keď firma Ambi-Budd, držiteľ patentov na samonosné karosérie, požadovala vysoké licenčné poplatky, ktoré DKW neakceptovalo.

Potom prišla vojna. Dva bombové útoky zničili Maierov domov. V roku 1945 ho sovietski vojaci takmer zastrelili, no Maier, ktorý vedel po rusky vďaka pobytu v Moskve, si zachránil život. Nikto v Nemecku jeho patenty neuznal. Väčšina výrobcov už totiž používala celokovové karosérie. Jansen uviedol, že viaceré firmy mu ponúkali prácu, no všetko stroskotalo na Maierovej tvrdohlavosti. Maier odmietal akékoľvek kompromisy, pretože bol presvedčený o správnosti svojich návrhov. Jeho neústupnosť ho však nakoniec stála nielen kariéru, ale aj možnosť pokračovať vo vývoji svojich inovatívnych nápadov.

Maier sa živil drobnými opravami. Bavorský koncern, ktorý investoval do jeho projektu, od neho stále požadoval vrátenie 300-tisíc mariek. Procesy prebiehali ešte v 60. rokoch.Po jeho smrti auto prešlo mnohými rukami, až ho v roku 2008 kúpil Jörg Jansen za 25-tisíc eur. Spolu s pomocníkmi postupne zrekonštruoval jeho históriu. Dnes tak poznáme príbeh „antichrobáka“, ktorý Hitler odmietol.

Toto mohol byť Volkswagen: geniálny návrh Leichtbau Maier

Milan Adámek

Autor článku

Milan Adámek

Výber pre vás

Toto mohol byť Volkswagen: geniálny návrh Leichtbau Maier

Milan Adámek

Súvisiace články

História slávnych okruhov | Silverstone: Od stíhačiek k pretekom

Bentley Blower v trojštvrtinovej mierke - hračka bohatých?

Tip na youngtimer | Audi A2: Auto, ktoré predbehlo svoju dobu

Autor článku

Milan Adámek

Výber pre vás