Je tu tá klopená zákruta a prichádza to ako reflex. zastavím, dám dolu okná, nadýchnem sa a zatvorím oči. Stojím tam uprostred oválu na klopenej zákrute nad mestom a zhlboka dýcham. Je to, akoby som so seba nasal päťdesiate roky.

Ako v spomalenom filme, obrázok za obrázkom. Hlasno, prenikavo, pestro. Chraptivá pieseň dvojvalcových motorov. Šesťsto kubíkov, 16,5 koňa, oblé karosérie v jasných farbách. Bledomodrá, červená a zelená. Chvejú sa, kvičia, voňajú olejom a olovnatým benzínom. Cítiť smrad spálenej gumy. Áno, presne takto to muselo bývať tu hore v automobilovom nebi. A teraz? Ticho.

„Hej, prebuď sa! A, prosím, pri ďalšom okruhu sa drž stopy. Jazdíš ako Kermit v reklame na BMW!“ Fotografi nie sú nikdy láskaví, keď vás vracajú do reality.
Sme tu predsa na to, aby sme pracovali. Navyše tu vo výške 28 metrov máme len obmedzený čas na výnimku, lebo je deň pracovného pokoja. Auto Bild stúpa s Fiatom na strechu, ale je to len spomienka na minulosť.

Testovacia dráha blízko pri oblakoch.
Zdroj: Auto Bild

Fiat už túto dráhu nevy­užíva a ani budova pod ňou už nie je fabrikou. Sme v Lingotte, čo je mestská štvrť Turína. V domove najväčšej talianskej automobilky. Lingotto je zároveň názov tejto bývalej továrne, ktorá bola postavená v roku 1916. Nemusíte mať ukončené žiadne štúdium architektúry, aby vám bolo jasné, že toto je monumentálne!

Legenda vraví, že šéf Fiata Giovanni Agnelli (1866 – 1945) bol pri návšteve spoločnosti Ford v Detroite taký nadšený, že sa rozhodol vytvoriť modernejšiu továreň. Vznikla Fabbrica Italiana Automobili Torino, v skratke FIAT. Medzi rokmi 1915 až 1918 zakladateľ Fiata získal 378 000 štvorcových metrov pozemkov pred bránami Turína. Musel uzatvoriť 55 kúpnych zmlúv s pôvodnými vlastníkmi. V roku 1916 sa začala stavba a o desať rokov neskôr bolo všetko hotové. Teraz sme tu. V elektrickom aute.

Skôr ako sme vyšli hore na strechu po rampách z číreho betónu rýchlo ako malé divé Ferrari, uvedomili sme si, že sme približne o 20 hodín rýchlejší než prvé autá. Ich výroba sa začínala v suteréne a s každou dokončenou časťou stúpali po rampe o poschodie vyššie a vyššie. Výroba bola presne tak rozvrhnutá. Etáž po etáži!

Známy inžinier Giacomo Matté-Trucco (1869 – 1934) navrhol projekt Lingotto ako dve pozdĺžne telesá s dĺžkou 507 metrov a so šírkou 24 metrov. Na piatich poschodiach sa autá skladali systémom zdola nahor, a keď boli hotové, vyšli na strechu, kde ich technici vyskúšali na ovále dlhom kilometer. Preverili tak kvalitu výroby. Ak niečo klepalo alebo drnčalo, auto sa vrátilo o poschodie nižšie.

Za šesťdesiat rokov vzniklo v Lingotte 80 rozličných modelov, ale najslávnejším bol jednoznačne Fiat 500. Ako posledné auto tu bola v roku 1982 vyrobená Lancia Delta. Tá tu absolvovala aj posledné skúšobné kolá nad strechami Turína. Fiat rýchlo zistil, že vertikálne vybudovaná produkcia je zdĺhavá, nepohodlná a továreň je malá. Štyri kilometre alebo desať minút cesty odtiaľto vybudoval novú fabriku vo štvrti Mirafiori. Tam sa začala produkcia už v roku 1939.

Teraz sa píše rok 2022 a namiesto dvojvalcového motora vzadu má náš Fiat 500 elektromotor vpredu. Namiesto 21 litrov benzínu v nádrži máme akumulátor s kapacitou 37,3 kWh v podlahe. Že tu vôbec môžeme jazdiť, má s týmto autom veľa spoločného. Elektrické auto je tiché a nesmrdí benzínom.

Lingotto bude zelené! Nový mestský projekt sa nazýva La Pista 500. Strecha s oválom sa má vďaka vysadeným 40 000 rastlinám stať najväčšou strešnou záhradou v Európe. Otvorená bude pre každého záujemcu ako park na oblohe. Vyše 300 druhov rozličných rastlín, z toho najviac rýchlorastúce kríky. A na ovál budú môcť ísť už len bezemisné autá. Elektromobily. Teda my.

Keby si jazdil len po ovále, vyzeralo by to takto: 443 metrov rovno a potom prudko volantom doľava a zase 443 metrov rovno a opäť volantom doľava. Po chvíli sa cítiš ako škrečok v kolotoči. Keby si však občas zabrzdil a nestúpal na plyn, elektromobil by začal rekuperovať elektrinu a posielať ju späť do akumulátora. Potom by si mohol takto našetrenú energiu investovať ho ohnivého šprintu. To by si už nebol škrečok, ale Speedy Gonzales alebo Jerry na úteku pred Tomom.

Testovacia dráha blízko pri oblakoch.
Zdroj: Auto Bild

Konečne jazdí päťstovka tak agilne, svižne a drzo, ako to za benzínových čias nebolo možné. V klopenej zákrute je taká prilepená na asfalt, akoby jej omylom zabudovali pruženie z Ferrari. So syčaním ju tlačí krútiaci moment 200 Nm, akoby nás naháňali karabinieri.

Náš červený exemplár je Fiat 500 Red. Špeciálny model s červeným sedadlom vodiča, kabriolet s elektricky skladacou strechou, väčším akumulátorom, s ktorým prejde aj 320 kilometrov. Nabíjanie 85 kWh trvá 35 minút z 10 na 80 percent. Auto sa opäť vyrába v Turíne. Nie, nie v Lingotte, to predsa viete. Pod klopeným oválom sa teraz nachádzajú namiesto továrne dva hotely, nákupné stredisko, kino a časť univerzity.

Elektromobil pochádza z Mirafiori, čo je takmer za rohom od miesta, kde teraz parkuje. A potom sedíš po svojej zmene v kaviarni vedľa továrne, zatváraš oči. Sústreďuješ sa na mesto a pomaly vydychuješ. Je to, akoby sa okolo teba menil svet. Strešná záhrada namiesto testovacej dráhy, ticho namiesto hluku, zeleň namiesto šede...