ikona 1407 km po Slovensku na jednu nádrž

Zaujímavosti 1407 km po Slovensku na jednu nádrž

Foto: redakcia

9.10. 2014 9:00 K pekným papierovým spotrebám sa pri dostatočnom objeme nádrže viažu aj pekné papierové dojazdy. Čo na to však realita náročných slovenských ciest?

Nemusíte dlho hľadať a aj na našom trhu nájdete osobné autá s ozaj obrovskými nádržami, s objemom aj okolo sto litrov. A lupu nepotrebujete ani na vozidlá s extrémne nízkymi proklamovanými spotrebami: priemer pod štyri litre nie je raritou. Keď sa tieto dva faktory kdesi na ceste od jedného k druhému extrému stretnú, tak vznikne papierový prísľub mimoriadneho dojazdu bez toho, aby ste museli dotankovať.

Ak máte spadené na autá, ktoré sľubujú extra dlhý
Ak máte spadené na autá, ktoré sľubujú extra dlhý
Zdroj: Peter Korček

Jedným z konkrétnych prípadov, ktorý nám padol do hľadáčika, je Renault Mégane Grandtour s motorom 1.5 dCi Energy 110 S&S. Do jeho nádrže sa vojde 60 litrov nafty, čo by pri priemernej spotrebe 3,5 l/100 km, uvádzanej výrobcom, znamenalo dojazd 1714 kilometrov, pri kalkulácii s hodnotou mimomestského konzumu 3,2 l/100 km dokonca až 1875 km. Ešte aj čisto mestský režim papierovej spotreby 3,9 l/100 sľubuje neskutočných 1538 km.

 

Čo pridáva motoru 1.5 dCi označenie Energy?

Ako tu už zaznelo, pod kapotou testovaného kombíka Mégane pracoval motor 1.5 dCi s prívlastkom Energy. Čo to znamená? Oproti východiskovej osemventilovej naftovej jednapäťke má zjednodušený tvar nasávacieho traktu, iné vstrekovače, olejové čerpadlo s regulovaným výkonom, filter pevných častíc bližšie k turbodúchadlu a s vyššou efektivitou, ako aj kompresný pomer zvýšený z 15,2:1 na 15,6:1. Maximálny výkon je 81 kW (110 k), krútiaci moment stúpol o 20 na 260 Nm. Prevodovka je manuálna šesťstupňová. Za skratkou S&S z označenia modelovej verzie ste isto správne odhadli pridaný stop-štart systém.

Úžasné teoretické hodnoty spotreby sú pre živočíšny druh „vrták novinársky“ ako červené súkno pre býka. A nielen s ohľadom na to, čo sa hovorí a píše o reálnosti spotrieb, uvádzaných výrobcami automobilov. Ale aj z čistej žurnalistickej a všeobecne motoristickej zvedavosti. Tak sme sa rozhodli, že ich preveríme v podmienkach reálnej jazdy po Slovensku.

Reálny okruh aj po najkrajnejších končinách Slovenska

Trasu sme si vytýčili vopred a keďže sme realisti, tak sme si ju naplánovali s dĺžkou 1500 kilometrov, čo by pri spotrebovaní kompletne celej nádrže znamenalo priemernú spotrebu rovné štyri litre. Nemali sme ale v úmysle absolvovať žiadne hlúpe točenie „kolečiek“ okolo mesta či pendlovanie tam a nazad medzi dvoma blízkymi bodmi A a B.

Kolega Milan Adámek dotláča nádrž pred
Kolega Milan Adámek dotláča nádrž pred
Zdroj: redakcia

Vymysleli sme si ozajstnú okružnú jazdu po celej krajine. A keďže Slovensko nie je veľké a chceli sme sa vyhnúť prechádzaniu tých istých úsekov dvakrát, tak sme museli do veľkej miery kopírovať vonkajší obvod krajiny. Zároveň sme chceli, aby bola jazda reálna aj tým, že v nej budú viaceré typy ciest, od rozličných kúskov diaľnice, cez kľukaté stúpania a klesania horských okresiek, až po vyslovene rovinaté asfalty a prejazdy dedinami aj mestami.

Kvízová otázka: v ktorom slovenskom mestečku
Kvízová otázka: v ktorom slovenskom mestečku
Zdroj: redakcia

Vyšla nám trasa, ktorá štartovala z Bratislavy, s prvým úsekom po diaľnici, následne po pahorkatých Kopaniciach do Nového Mesta nad Váhom. Odtiaľ zase kúsok po diaľnici a potom smerom na Bytču, Makov, Turzovku, Čadcu. Ďalej horskou magistrálou, jednou z najkrajších ciest na Slovensku, smerom na Oravu, až k priehrade, potom zase kúsok dolu a parádnym horským prechodom Huty z Oravy na Liptov.

Ešte že poznáme nádhernú horskú magistrálu medzi
Ešte že poznáme nádhernú horskú magistrálu medzi
Zdroj: redakcia

Liptovský Mikuláš a Poprad sme opäť prepojili diaľnicou, ktorej profil sa ale dosť líši od predošlých. Potom sme sa začali štverať na sever a východ cez Kežmarok, Starú Ľubovňu a Bardejov a na záver prvého dňa už len malý kúsok na juh, do rekreačnej oblasti Veľká Domaša, kde sa končila prvá z dvoch etáp jazdy.

Jazda nás zaviedla aj do jedného
Jazda nás zaviedla aj do jedného
Zdroj: redakcia

Na druhý deň sme začali výjazdom cez Humenné až do odľahlého severovýchodného cípu Slovenska na územie národného parku Poloniny cez obce Ulič, Ubľa, zase na juh, smerom na Zemplínsku Šíravu. Odtiaľ až na východné hranice s Ukrajinou v Čiernej nad Tisou a potom síce kľukato, ale už definitívne na západ: po trase cez Slovenské Nové Mesto, Košice a Rožňavu ešte miestami aj cez kopce, po nich po mierne zvlnenej rovine juhu stredného Slovenska, až na celkom rovnú rovinu Podunajskej nížiny.

V tesnej blízkosti východných hraníc
V tesnej blízkosti východných hraníc
Zdroj: redakcia

Ak si pozriete profil trasy na mape, bude vám jasné, rovnako ako nám, že jeho členitosť, hlavne na východe, severe a západe, bude na míle vzdialená laboratórnym podmienkam, v ktorý vznikajú spotreby paliva, prezentované výrobcami automobilov. A to sme pri plánovaní trasy ešte netušili, že nám ďalšie „zreálnenie“ merania prinesie ešte aj počasie....

BANNER300

Diaľnica, klesanie, stúpanie, zákruty.... dážď, dážď, dážď

Matematika je jednoduchá: ak sme chceli dosiahnuť plánovaný dojazd 1500 km, museli sme pri 60-litrovej nádrži udržať spotrebu pod hranicou štyroch litrov. Na jednej strane priznávame, že sme sa o to reálne snažili a sledovali sme ukazovateľ okamžitej spotreby. Nie však za každú cenu. Na žiadnej ceste a žiadnom úseku sme neboli prekážkou v cestnej premávke a tam, kde bolo z dôvodu bezpečnosti jazdy potrebné mierne plyn pritlačiť, tak sme ho pritlačili.

Začali sme dotankovaním nádrže, prelepením jej veka páskou, vynulovaním palubného počítača a privítaním dažďa, ktorý sa práve spúšťal na naše hlavy. Ozaj sme ho privítali, bez irónie: naskytla sa nám tak totiž možnosť overiť si vplyv ďalšieho z faktorov reálnej jazdy: odporu vody, ktorú musia spod seba vytláčať behúne pneumatík.

Ešte kilometer a nebudú nám rozumieť. Pokračovať
Ešte kilometer a nebudú nám rozumieť. Pokračovať
Zdroj: redakcia

Na úvodný úsek diaľnice z Bratislavského Lamača do Kútov sme vyrazili s myšlienkou, že maximálna povolená rýchlosť neznamená maximálna prikázaná a tempom do nejakých 110 km/h sme dosiahli najzápadnejšie mestečko. Nasledovali slušne zvlnené na zákruty celkom bohaté Kopanice, potom zase kúsok diaľnice, po nej Kysuce a Orava, už s väčším, než len pahorkato zvrásneným terénom. Spotrebu sme stále držali okolo štyroch litrov a po dlhom zjazde na Liptov, kde motor často odpočíval, bolo na počítači dokonca len 3,8.

Nasledoval tretí kus diaľnice, z Liptovského Mikuláša do Popradu, na ktorom sa ale kruto prejavil jeho miestami dosť výrazne stúpajúci profil, ktorý v kombinácii s vodou pod kolesami zodvihol priemer až na 4,2 litra. Priemeru nepomohol ani úvod druhej etapy a hustý dážď v oblasti kľukatých severovýchodných okresiek. V ďalšom priebehu a pri návrate na juh sa však znížil a poslednou väčšou záťažou bol už iba horský prechod Soroška medzi Košicami a Rožňavou, s počasím, ktoré už začalo postupne zatvárať kohútik.

Záverečný úsek sme pôvodne mali naplánovaný
Záverečný úsek sme pôvodne mali naplánovaný
Zdroj: redakcia

Keď sme prekročili hodnotu 1300 najazdených kilometrov, pochopili sme, že plánovaného pol druha tisíca bez tankovania asi nedáme, a tak sme sa namiesto záverečného úseku, ktorým sme mali lízať južnú hranicu cez Štúrovo a Komárno, radšej vybrali na R1 cez Nitru a potom po D1 z Trnavy smerom na Bratislavu, s predsa len väčšou istotou dostatku čerpacích staníc. Definitívne sme test ukončili v Senci, kde nám podľa záverečného dotankovania zostávalo v nádrži už len 1,2 litra nafty.

 

Mégane ako zdatná plachetnica

Jedným zo zaujímavých ukazovateľov jazdy bolo sledovanie vzdialenosti, ktorú sme prechádzali „plachtením“. Palubný počítač testovacieho Renaultu Mégane ju priamo indikoval ako samostatnú hodnotu. Výsledok nás takmer šokoval: z celej absolvovanej trasy 1407 kilometrov sme bez spotreby absolvovali 302 kilometrov, čiže viac než 21 percent! A mohlo by to byť ešte viac: práve pri režime jazdy, keď vozidlo poháňala iba jeho kinetická energia, v kombinácii so zemskou príťažlivosťou, sme totiž najviac cítili brzdiaci odpor vody pod kolesami na daždivých úsekoch.

V zrýchlení a predvídaní sme boli dobrí,
V zrýchlení a predvídaní sme boli dobrí,
Zdroj: redakcia

Finálne hodnoty sú teda takéto: na jednu plne dotankovanú nádrž sme absolvovali presne 1407,1 kilometra, s priemernou spotrebou 4,1 l/100 km. O tom, že sme síce išli úsporne, nie však vyslovene pomaly, svedčí aj dosiahnutý rýchlostný priemer 63,3 km/h. A ani palubný počítač našu jazdu nevyhodnotil ako totálne „eko“ – z možných plných sto bodov nám ukázal skóre 77.

Reálne výborný výsledok

Na „keby bolo keby“ sa síce človek nemá spoliehať, napriek tomu sme však dospeli k presvedčeniu, že ak by sme absolvovali jazdu bez toho, aby nám pršalo na viac než polovici trasy, a to hlavne na tých najťažších horských úsekoch, plánovaný limit 1500 kilometrov bez dotankovania by sme bez problému dosiahli.

Jedno z neplánovaných zistení testu: pneumatiky
Jedno z neplánovaných zistení testu: pneumatiky
Zdroj: Peter Korček

Náš výsledok 1407 kilometrov v aute, zaťaženom dvoma statnými vyše stokilovými novinármi a ich batožinou, s ktorým sme povymetali niektoré ozaj krásne, ale ozaj odľahlé a profilom cesty náročné kúty Slovenska, hodnotíme ako bez preháňania výborný. A rovnako skladáme klobúk aj pred spotrebou 4,1 litra, ktorú sme za daných okolností dosiahli.

Potvrdilo sa nám teda očakávanie o nereálnosti papierových spotrieb, zároveň sme však dospeli aj k vysokej spokojnosti s tým ako úsporný dokáže byť testovaný Mégane dCi Energy v reálnych a náročných podmienkach. A ešte jeden malý bonus tohto road-tripu: aj keď viaceré úseky prechádzanej trasy sme poznali, objavili sme aj nové, ktoré rozhodne stoja za zaradenie do série článkov o najkrajších cestách Slovenska a v dohľadnej budúcnosti ich tam isto  nájdete.

Partnerom cestovateľského projektu je poisťovňa Union.

:gallery:true:true:true

Video

Diskusia