Trekka... Čo? Aj v Česku málokto vie, čo je to za béžové auto, keď sa objaví pri poľovníckej chate. „Štamgasti“ pri pive hádajú čudnej škatuli rozličné značky, len nie domácu Škodu. Pod plechmi sa ukrýva technika Octavie zo šesťdesiatych rokov.
Produkt nevznikol v Mladej Boleslavi, ale zmontovali ho z dovezených dielcov na opačnom konci sveta, na Novom Zélande. Trekka je dodnes jediné pôvodné auto, ktoré doma vyrábali Novozélanďania. Vtedy to bol výsledok obchodnej politiky, ktorá dovoz zahraničných automobilov zaťažila represívnymi clami.
Chovatelia oviec a poľovníci ostrovného štátu však potrebovali cenovo dostupného ťažného koňa, takže nakoniec došlo k neobvyklej dohode medzi socialistickým Československom a slobodnou západnou krajinou. Devízy za podvozky a motory. To bola situácia prospešná pre obe strany.
ČSSR dostala tvrdú menu a Novozélanďania nemuseli vyvíjať vlastné pohonné ústrojenstvo. Od roku 1966 sa do Otahuhu exportovali debny s Octaviami bez karosérie, tú im urobili na mieste. Jednoduchú, hranatú, nie nepodobnú britským terénnym vozidlám. V odľahlých miestach Nového Zélandu prijali Trekku s otvorenou náručou. Lacné úžitkové auto bez problémov s colnými formalitami – to bola od výrobcu Motor Holdings rana do čierneho.
Na rozdiel od britského Land Roveru s pohonom všetkých kolies mala Trekka len pohon jednej nápravy, ale to v trávnatých stepiach neprekážalo. Aj nám teraz predsa stačí pohon zadnej nápravy, aby sme sa dostali k poľovnému revíru. Vďaka 18-centimetrovej svetlej výške podvozka a krátkemu prednému previsu zdoláva Trekka bez problémov jamy a kamene. Na vlastnej koži si to vyskúšali v revíre kolegovia.
Prejde aj cez váľanisko divých svíň, a to aj bez uzávierky diferenciálu, ktorá bola v čase vzniku auta v ponuke za príplatok, no exemplár testovaný Auto Bildom ju nedostal. Celkom pohodlná je aj jazda cez úzke vyjazdené koľaje na poľnej ceste, výjazdy a zjazdy z rúbaniska. Výkon 47 koní postačuje na dosiahnutie rýchlosti 100 km/h, keď už hranaté auto výrazne bojuje s odporom vzduchu.
Pri šoférovaní si musíte zvykať na zvláštnu, zrkadlovo obrátenú polohu štyroch prevodových stupňov pre jazdu vpred. V každom prípade si obsluha prevodovky vyžaduje istú mieru opatrnosti. V horúcich letných dňoch je v kabíne celkom dusno, lebo posuvné okienka z plexiskla nepúšťajú dnu veľa vzduchu. Strešný poklop je preto vítaným vybavením.
To isté platí o výbave, ktorú si doprial predošlý majiteľ Roger Taylor. Na palubnú dosku namontoval otvárač na fľaše. Pre vyššiu istotu na výletoch v odľahlých miestach sú zvonka auta primontované nielen dve náhradné kolesá, ale aj rýľ, upevňovacie oká na siete proti komárom a medzi sedadlami je držiak na pušku.
Dnes tu už neodpočíva Rogerova winchestrovka, ale guľovnica Sauer & Sohn. Pušku nemuseli ani vyťahovať, lebo tieto horúčavy boli priveľké aj pre divú zver, ktorá sa radšej ukrývala niekde v tieni. Oveľa raritnejšia ako zver je táto Škoda. Trekku dnes totiž tak ľahko neuvidíte. Na severnej pologuli ich jazdí len pár a skôr uvidíte v lesoch vlka.
