Škoda Garde zrýchlila z nuly na 100 km/h za 18 sekúnd a ručička tachometra sa zastavila na 150 km/h, pričom podľa niektorých údajov až na 153 km/h. Pri takej rýchlosti zákazníci ocenili posilňovač bŕzd a samonavíjacie bezpečnostné pásy Moravan Super Rol, ktoré boli za príplatok montované na výškovo nastaviteľné predné sedadlá s integrovanou opierkou hlavy.

Kupé dlhé 4 175 mm, široké 1 610 mm a vysoké 1 380 mm malo pohotovostnú hmotnosť len 915 kg. Vo firemnom časopise Ventil výrobca 4. septembra 1981 avizoval nasledujúci „farebný sortiment“ dvojdverovej karosérie: biela, béžová champagne, šípková červeň a zeleň olivová. Plus k tomu za príplatok striebornú, bronzovú či červenú metalízu. Úroveň pasívnej bezpečnosti zvyšovali neprehliadnuteľné plastové nárazníky Prepreg, čo bol v podstate materiál z krátkych sklenených vlákien nasýtený živicou a lisovaný za tepla.

Škoda Garde
Zdroj: Škoda Auto

Škoda Garde nebolo len na pohľad elegantné kupé, vozidlo totiž prinieslo aj niekoľko noviniek. Ak aj nie pre svet, tak určite aspoň pre vtedajší československý trh. Pozornosť lákali napríklad pneumatiky 165 SR 13 s dezénom OR 29 a hlavne tuhšou konštrukciou vďaka nahradeniu textilného nárazového pásu oceľovými drôtikmi. Výsledkom bola dlhšia životnosť plášťa, nižší valivý odpor a tým pádom aj nižšia spotreba paliva. V porovnaní s „Erkom“ sa podľa metodiky EHK podarilo znížiť priemer o 0,7 l na 100 km: pri stálej rýchlosti 90 km/h sa udávalo 6,5 l, pri 120 km/h už 9,2 l a v mestskej premávke 8,9 litra. Štvorvalec s objemom 1 174 cm³ a výkonom 42,7 kW (58 koní) išiel na 96-oktánový benzín.

Na prelome 70. a 80. rokov malo vývojové oddelenie Bratislavských automobilových závodov (BAZ), založených 1. júla 1971, skoro štyri stovky zamestnancov. Okrem spolupráce s tuzemskými značkami plánovali na Slovensku aj licenčnú výrobu zahraničných športových vozidiel. Intenzívnym testovaním tu prešlo napríklad osem exemplárov Alfy Romeo Giulia. V marci 1980 podpísali podnikoví riaditelia BAZ a mladoboleslavskej automobilky zmluvu, podľa ktorej sa v slovenskej metropole malo ročne vyrábať 80 000 sedanov a 17 000 kupé značky ŠKODA.

V Devínskej Novej Vsi na severozápadnom okraji Bratislavy sa výroba automobilov ŠKODA rozbehla v piatok 30. apríla 1982. Na dobovej fotografii však z propagandistických dôvodov figuroval dátum 1. máj, keďže vtedy sa oslavoval Sviatok práce. Vyrábať sa začalo hlavne kupé Garde, s ktorým sa pre Bratislavu počítalo už od vývojovej fázy – plán bol taký, že model sa bude vyrábať súčasne v Kvasinách a v Bratislave.