Príbeh ikony | Trabant: Najhoršie auto v histórii?

Príbeh ikony | Trabant: Prečo komunizmus nikdy nebude fungovať

Príbeh ikony | Trabant ukázal, o čo ľudia vo východnom bloku prichádzali

Podľa rodičov bolo moje prvé slovo “Porsche” a drží ma to dodnes. Motoristické články píšem viac ako 5 rokov, preferujem šoférskejšie zamerané a kultové autá.

Anton Čorňák

O katastrofické autá nie je núdza. Napríklad Ford Edsel, ktorý debutoval v roku 1955, bol povestne škaredý. Na Delorean si dnes radi spomíname kvôli kultovému filmu Návrat do budúcnosti, ale je ľahké zabudnúť, že jeho zlé technické riešenia – vysoká váha a slabý motor – spôsobil, že jeho tvorca skrachoval.

Gremlin, auto vyrábané spoločnosťou American Motors Corporation bolo extrémne zlé na jazdu a malo mizerné odpruženie. A nezabudnime na Ford Pinto, ktorého technické chyby zahŕňali horľavú palivovú nádrž umiestnenú v zadnej časti auta. To efektívne znamenalo, že ak do vás niekto zozadu narazil, tak ste pravdepodobne zhoreli večným plameňom. No o zlé autá nemáme núdzu ani v našich podmienkach - na jedno z nich sa dnes pozrieme.

Trabant sprevádzaný dymovou clonou a s láskou známy ako „Trabi“, debutoval vo východnom Nemecku v novembri 1957. Krivdili by sme mu, ak by sme ho nazývali katastrofou už od začiatku. V skutočnosti mal na svoju dobu niekoľko závideniahodných technických riešení. Jeho toľko zosmiešňovaná duroplastová (a teda nikdy nehrdzavejúca) karoséria bola v čase predstavenia pomerne veľkou inováciou. Okrem toho mal pohon predných kolies (v časoch rámovej konštrukcie) a nezávislé zavesenie kolies. No tu sa prednosti Trabantu končia a začínajú problémy.

<a rel="noopener" href="https://autobild.pluska.sk/gal/zaujimavosti/pribeh-ikony-trabant-najhorsie-auto-v-historii" target="_blank">Nenechajte si ujsť galériu dobových fotografií</a>

Najväčším problémom nebol slabý dvojtaktný motor, ktorý navyše smrdel na hony. Nebol to ani fakt, že bol Trabant vyrobený z recyklovaného odpadu (zvyčajne z vlny alebo bavlny). A nebolo to ani preto, že Trabanty dosahovali rýchlosť ledva sto kilometrov za hodinu. Nie, najväčším problémom Trabantu bolo, že nikdy nezažil evolúciu dizajnu. Ale to bol pomerne častý problém v plánovanej ekonomike za železnou oponou.

 Možno nie je žiadnym prekvapením, že Trabant z roku 1957 nemal žiadny tachometer, žiadne smerovky, žiadne bezpečnostné pásy ani palivomer, žiadne obloženie batožinového priestoru a kvôli dvojtaktnému motoru jazdil na zmes oleja a benzínu. O niečo prekvapivejší je fakt, že v rovnakom stave bol aj v roku, kedy sa napríklad narodila Taylor Swift. Keď v roku 1989 zišiel z výrobnej linky posledný Trabant, stále dosahoval maximálku približne 100 km/h, čo mu navyše trvalo 21 sekúnd. Len pre porovnanie, Aston Martin Virage, ktorý debutoval v tom istom roku, na rovnakú disciplínu potreboval 6,5 sekundy.

Možno rovnako šokujúce je, koľko Trabant stál. Model P601, ktorý sa dostal na výrobné linky v roku 1963 a bol najviac vyrábaným Trabantom, bol štátom kótovaný na 7 450 východných markách (čo je vzhľadom na infláciu a konverzné kurzy dnešných približne 16-tisíc eur). Priemerný mesačný príjem východného Nemca v roku 1960 bol 558 mariek, čo znamená, že trabant stál viac ako celoročná mzda typického východonemeckého robotníka. 

No v realite boli Trabanty ešte drahšie. Kvôli nedostatku automobilov sa na trhu ojazdených vozidiel sa ojazdený Trabant predvával často aj za viac ako dvojnásobok ceny nového. Prečo boli vlastne ľudia ochotní platiť takú sumu za také podpriemerné auto? Nuž, odpoveď je jednoduchá - pretože veľa alternatív nemali.

Ďalšie auto východného Nemecka, Wartburg, oceľový sedan s dvojnásobným výkonom oproti Trabantu, stálo trojnásobnú cenu a bolo určené najmä pre vyššiu šaržu obyvateľstva (a na export). To v praxi znamená, že aj napriek všetkým vyššie popísaným problémom a navyše slabej spoľahlivosti sa východní Nemci radovali, keď sa konešne dostali k Trabantu. Priemerná čakacia doba bola <strong>10 rokov</strong>. Celkovo bolo vyrobených 2 818 547 kusov. No všetky zostali prakticky naraz v jeden a ten istý deň - 9. novembra 1989.

V ten deň totiž padol Berlínsky múr. Po odstránení grotesknej jazvy, ktorá kazila východnú časť dnešnej Európskej únie, sa dni Trabantu skončili. Zrazu sa otvorili možnosti, a v podstate každá jedna západná automobilka vyrábala autá, ktoré boli výrazne lepšie, ako čokoľvek, čo sa v tom čase predávalo vo východnom bloku. Zrazu mali ľudia na výber.

Veľa trabantov sa tak predávalo za pár mariek. Iné boli jednoducho opustené, keď rodiny utiekli do západnej Európy - v technológiami rozhýčkanej západnej Európe by si Trabant dobrovoľne zrejme nikto nekúpil. Trabanty vychrlili štyrikrát viac emisií ako typické vtedajšie európske vozidlá, čo znamenalo, že jednoducho nedokázali spĺňať emisné normy. 

Napriek tomu, že ide o strašný automobil, dokonca pravdepodobne najhorší, aký kedy bol vyrobený v takom masovom meradle, má Trabant v histórii dôležité miesto. Je to auto, ktoré síce na jednej strane dokázalo postaviť východný blok na kolesá, no na strane druhej „robilo komunizmu zlé meno“. Vozidlo tak výrazne pozadu za autami vyrábanými v Európe a Amerike, že len málokto môže poprieť zlyhania systému. 

No dnes jeho spomienka žije ďalej. Napriek tomu, že s z Trabantu stal v podstate vtip, si dodnes nájde fanúšikov. Či už ide o spomienkový optimizmus, alebo o záľubu v jednoduchej technike, dodnes sa aj v našich končinách sporadicky objavujú zrazy majiteľov a fanúšikov Trabantov. A tak to má v autičkárskej komunite byť - je jedno, na čom jazdíte, podstatené je, že z toho máte radosť.

Príbeh ikony | Trabant: Najhoršie auto v histórii?

Anton Čorňák

Autor článku

Anton Čorňák

Výber pre vás

Príbeh ikony | Trabant: Najhoršie auto v histórii?

Anton Čorňák

Súvisiace články

Hybridné technológie Kia: Prečo je hybrid dokonalou kombináciou výkonu a úspory

Najväčšie chyby vodičov pri jazde v kolónach: Bod číslo 2 rozčuľuje najviac!

Elektromobily v Európe: Trh padá, ale nie všade. Kde sa predávajú najviac?

Autor článku

Anton Čorňák

Výber pre vás