Od konca druhej svetovej vojny nemal Renault produkt, ktorý by zastával vrchol ponuky. Frégate zmizli, úspech potom zožal model DS, z ktorého sa za dva roky predalo takmer 240 000 exemplárov, zatiaľ čo Frégate
zaznamenal 180 000 predaných kusov za deväť rokov. Takže bolo treba hľadať nástupcu, ktorý bude mať väčší úspech.
Manažment, ktorý na to nemal v tej chvíli prostriedky, išiel hľadať šťastenu na druhej strane Atlantiku. S týmto cieľom dorazí do American Motors Corporation, s ktorou sa skontaktoval. Po odmietnutí špičkového projektu Renaultu (projekt 114) šéfom Pierrom Dreyfusom z dôvodu pochybnej ziskovosti bola v roku 1961 uzavretá dohoda medzi Americkou motorovou korporáciou (AMC) a Renaultom o dodávke automobilu určeného na vyplnenie prázdneho priestoru vo vyššej kategórii.
Vybraným favoritom je Rambler Classic 6, krásne vozidlo s dĺžkou 4,83 m, ktoré je zároveň najkompaktnejšie z radu AMC a o ktorom si Renault myslí, že osloví viac nadšencov sedanov ako futuristický model DS. Jeho línie však nenechávajú žiadne pochybnosti o jeho pôvode - je to čistý Američan. Pod kapotou sa usadí 3,2-litrový radový 6-valec s výkonom 92 kW (129 koní). Napriek hmotnosti 1,3 tony sa dokáže rozbehnúť rýchlosťou viac ako 150 km/hod. Ide prirodzene o pohon s manuálnou prevodovkou a dobrou tuhou zadnou nápravou. Aby sa vyhli colným poplatkom, Renault privezie Rambler vo forme súpravy na montáž do Harenu v Belgicku.
Kariéra Renaultu s názvom Rambler začína celkom diskrétne, predstavil sa totiž 11. apríla 1962 v úplnej anonymite. Pod symbolom diamantu sa predáva vo Francúzsku, Beneluxe, Rakúsku a Alžírsku. Pre zvyšok Európy zostáva tento model predávaný pod jedinou americkou značkou AMC. Prvým zádrhelom predaja bola jeho cena. Rambler totižto stojí 18 000 frankov, zatiaľ čo DS sa predáva za 12 500 frankov. Jednoducho povedané, svoju chvíľu s uvedením už zmeškalo a tak Renault vsadil v priebehu rokov na atraktivitu modelu. V Spojených štátoch je tradíciou vyvíjať auto každý rok.
A tak vyvíjali každý rok nové auto. Od roku 1963 sa výkon zvýšil na 103 kW (140 k), maximálna rýchlosť sa zvýšila na 160 km/hod a na želanie bola k dispozícii aj automatická prevodovka. Pre americký trh super správa. Predovšetkým sa však karoséria úplne vyvíja s konvenčnejšou líniou, ktorá viac vyhovuje európskym zákazníkom, zatiaľ čo priestor pre cestujúcich sa zlepšoval z hľadiska komfortu. V roku 1964 boli estetické úpravy minimálne, no nová kapota a nová optika by vás mohli presvedčiť o skutočnej novinke.
Výrazná zmena sa objavila v roku 1965, keď sa badateľne zmenili prvky karosérie. Telo auta je predĺžené o 10 centimetrov a línie sú hranatejšie, no interiér odráža skutočný americký luxus. Po motorovej stránke v tomto modeli dosiahol 6-valec 103 kW (140 k) a brzdenie inžinieri zverili predným kotúčom. Rambler má teraz všetky predpoklady na to, aby uspel. Aspoň to si myslela automobilka. Kupujúci síce otvárali sánku nad dizajnom a motorizáciou, no oči im začali klipkať pri cene, ktorá sa vyšplhala na štartovaciu sumu 19 900 frankov, no s automatickou prevodovkou to bolo až 21 900 frankov.
V roku 1966 pokračoval Rambler vo svojej kariére s niekoľkými nesmelými úpravami. Na žiadosť vedenia Chapron vyrobí model so zvýšenou strechou, ktorý má nahradiť prezidentskú DS. Bez úspechu. Na novú celkovú úpravu je potrebné počkať do roku 1967. So svojou novou karosériou Rambler presahoval 5 metrov, motor vyvinul výkon 114 kW (155 k), ale zdanenie zasiahne Rambler tvrdo a stáva sa nepredajným. Po 4000 predaných kusoch vo Francúzsku (vrátane 40 kusov za rok 1967) zmizne z trhu veľmi nenápadne. Nahradil ho Renault 16 TS, ktorý viac vyhovoval európskemu vkusu.
