Príbeh ikony | Mercedes-Benz C111: Wankelový rekordér zo Štuttgartu

Príbeh ikony | Mercedes-Benz C111: Hviezda so štyrmi rotormi

Príbeh ikony | Mercedes-Benz C111: Wankelová placka s hviezdou

Redakcia Auto Bild

Mercedes-Benz C111 je športové auto, ktoré ani viac ako pol storočia po svojom zrode nestratilo nič zo svojej príťažlivosti a z hľadiska dizajnu je stále míľnikom v nemeckej automobilovej histórii. Mercedes vraj po zverejnení prvých fotografií v roku 1969 dostal množstvo predobjednávok. C111 však bolo od začiatku určené len ako experimentálne vozidlo a testovacia mulica nových technológií. Do výroby sa tak nikdy dostať nemal - čo mnohí fanúšikovia ľutujú dodnes. Stuttgartská automobilka chcela preskúmať koncepcie pohonu a navzájom ich porovnať.

Najznámejšia zo štyroch verzií C111 je druhá, ktorá oslávila svetovú premiéru v roku 1970 na autosalóne v Ženeve v charizmatickej oranžovej farbe s názvom „Weissherbst“. Najmä dizajn prednej časti plastovej karosérie bol kompletne prepracovaný s ohľadom na vylepšenú aerodynamiku, a tak sa testovacie vozidlo na rozdiel od porovnateľných konceptov od konkurencie zaobišiel bez spojlerov.

<a target="_blank" rel="noopener" href="https://autobild.pluska.sk/gal/zaujimavosti/pribeh-ikony-mercedes-benz-c111-wankelovy-rekorder-stuttgartu">Nenechajte si ujsť galériu k článku</a>

Mercedes s dĺžkou 4,40 metra sa preslávil predovšetkým Wankelovými motormi, ktoré dovtedy používali len značky ako NSU (Ro80) a Mazda (Cosmo 110). Bol to prvý prototyp Mercedesu s Wankelovým motorom a automobilka sa rozhodla ísť do toho naplno. Motor mal 4 rotory, ktoré dosahovali celkový výkon 350 koní. Maximálna rýchlosť konceptu presahovala magickú hranicu 300 km/h.

Aj keď sa C 111 zapísala do automobilovej histórie ako „športový Wankel“, pod kapotou mala väčšinou klasické spaľovacie motory. Z dvanástich ručne vyrobených exemplárov boli len tri poháňané motorom s rotačnými piestami, tri boli päťvalcové naftové a väčšinu poháňal benzínový osemvalec (s turbom alebo bez). Cieľom konceptu tak bolo v rovnakej karosérii porovnávať pohonné jednotky bez dodatočných vplyvov, ako rozdielna aerodynamika či váha.

Atmosférický motor V8 bol vo svojej dobe tým najmodernejším, čo portfólio štuttgartskej automobilky ponúkalo. Motor, ktorý poháňal vlajkové lode Mercedesu 280 SE 3,5 alebo 350 SL, vyvinul zo zdvihového objemu 3,5 litra výkon 200 koní a zrýchlil C111 na rýchlosť viac ako 260 km/h.

Kým u predchodcov triedy S bol 3,5-litrový motor M116 spriahnutý s automatickou prevodovkou, v Mercedese C111 bol spojený s päťstupňovou manuálnou prevodovkou. Rovnako ako pri iných športových autách bol prvý prevodový stupeň, ktorý bol zjavne príliš krátky a postačuje len na rozbiehanie, vľavo dole; vďaka čomu má druhý a tretí prevodový stupeň praktickejšie umiestnenie. Trochu nešťastná však zostáva kombinácia s 3,5-litrovou V8, pretože pod 3500 otáčkami sa toho deje málo, len nad touto hranicou sa dá hovoriť o skutočnej športovosti.

Aj na dnešné pomery je športová placka prekvapivo ľahko ovládateľná. Najmä vzhľadom na fakt, že prototyp má za sebou polstoročie. O niečo viac ako 23 000 kilometrov prešlo auto z veľkej časti bez významného opotrebenia. Na tom, že v Mercedese C111 sa dá cestovať veľmi rýchlo, nič nemení ani fakt, že niektoré lepené spoje už ukazujú svoj vek a úzky rozchod necháva veľa nevyužitého potenciálu v oblasti limitov jazdnej dynamiky. 

Rozloženie hmotnosti je vďaka koncepcii s motorom v strede ideálne, o zvyšok sa postará ľahká karoséria a osemvalcový motor má okrem zvučného prejavu skutočne veľa sily, keď sa prebojuje cez 3500 ot./min. Riadenie bez posilňovača sa dá ovládať rovnako presne ako brzdy, ktoré nemajú problém zastaviť C111 ani pri opakovanom brzdení.

Interiér Mercedesu je však stiesnený a už po krátkej jazde v letných teplotách sa nepríjemne zahrieva. Nič na tom nemení ani klimatizácia, ktorá bola namontovaná aj v testovacom vozidle, ako aj zapaľovač cigariet a popolník. Koniec koncov, mnohí vývojoví inžinieri boli vášniví fajčiari, a tak sa fajčilo všade. Popolník sa nachádzal v malej priehradke pod rádiom, ktoré bolo pre stiesnené podmienky namontované vertikálne.

Nad rádiom sa nachádzajú okrúhle budíky, ktoré poskytujú informácie o teplote vody a oleja, stave nádrže a tlaku oleja. Krídlové dvere v štýle legendárneho Mercedesu 300 SL (W198) mali iba vlepené sklá a športové sedadlá v dobovom vzore Pepita sa dali vo vertikálnom smere jednoducho nastaviť pomocou otočného ovládača.