Redakcia Auto Bild

Poďme ale pekne na začiatok. V 30. rokoch minulého storočia síce Toyota existovala, ale o výrobe automobilov ani nechyrovala. Spoločnosť s názvom Toyota Automatic Loom Works vyrábala tkáčske stavy. Už vtedy ale syn zakladateľa, Kiichiro Toyoda, videl vo firme inú budúcnosť. Počas svojej cesty do Spojených štátov totiž objavil silu automobilového priemyslu.
Práve tam sa zamiloval do amerických automobilov, jeho obľúbencom sa stal Chrysler. Ak to vedia robiť dobre v&nbsp;Amerike, prečo by vlnu benzínových emócií nemohli vypustiť aj z&nbsp;krajiny vychádzajúceho slnka pod záštitou Toyoty? Pôvodnú firmu stále vedie jeho otec, takže po návrhu mladého Toyodu mu dá Sakichi dve podmienky. Projekt s&nbsp;autami bude mať na starosti iba jeho syn a&nbsp;bude si ho musieť financovať sám.

Kiichiro výzvu prijal a&nbsp;vyrazil do anglického závodu, aby britskej spoločnosti predal patent na automatický tkáčsky stav a&nbsp;získal tak kapitál na uskutočnenie svojej vízie. Oficiálna výroba automobilov bola zahájená v roku 1933 a v roku 1935 uzrel svetlo sveta prvý koncept osobného automobilu A1. Ten sa v&nbsp;produkčnej verzii predal v&nbsp;tisícoch ako model AA a AB, no potom prišla druhá svetová vojna.
Vtedy Toyota chcela pomôcť svojim vlastným produktom – dvojtonovým vojenským nákladným automobilom s&nbsp;názvom AK10, ktorý by mohol byť vo veľkom využívaný v&nbsp;armáde. Toyota navrhla projekt a začala na ňom pracovať. Koniec vojny ale priniesol vozidlu jasnú stopku a automobilka musela začať odznova.

V&nbsp;povojnovom období si armádne automobily veľmi ľahko našli druhý život v&nbsp;civilnom svete. Toyota sa v&nbsp;tomto znení inšpirovala najviac Jeepom, čo je vlastne zjavné hneď od začiatku. Úžitkový a jednoduchý vzhľad Jeepu ocenili priemyselní dizajnéri po celom svete a&nbsp;každý si ho spravil trochu po svojom. Japonci chceli vyrobiť obývateľnejšie, pohodlnejšie a&nbsp;pevnejšie auto.
Tak vzniká nový projekt, ktorý má zatiaľ jednoduchý názov BJ a FJ. „J“ označuje, že ide o terénne vozidlo (základ z Jeepu), zatiaľ čo „F“ označuje benzínovú verziu a „B“ tú naftovú. Rovnako ako Jeep, aj Toyota chcela mať pohon 4x4, ktorý prejde akýmkoľvek terénom. Vývoj auta asi najviac komplikoval obmedzený rozpočet.

Pracoval na ňom iba malý tím konštruktérov a mali málo času. Aj z tohto dôvodu konečné vozidlo zdedilo mnoho komponentov, ktoré sa osvedčili na nákladných vozidlách, vrátane podvozka. Model FJ dostal pod kapotu 6-valcový benzínový motor z štvortonového nákladiaku s výkonom 85 koní. Verzia BJ prišla o 5 mesiacov neskôr.

Toyota s pohonom 4x4 sa predávala na japonskom trhu ako teplé rožky, no práve jej nástupcovia dosiahli najväčší úspech v svetovom meradle. Pomyselný prah úspechu prekročila verzia z roku 1955, na ktorej sa objavili civilizovanejšie línie a motor s výkonom 125 koní. Bolo to prvé japonské auto vyrobené v zahraničí. Toyota si totiž prenajala časť závodu Fordu v Brazílii, aby tu mohla montovať svoje <a href="https://www.brp-world.com/sk/sk/nase-produkty/can-am-off-road.html" target="_blank" rel="noopener">štvorkolky</a>. Tým však automobilka neskončila a napredovala na všetkých kontinentoch vrátane Afriky.

Na BJ nikto nezanevrel a&nbsp;stále sa vyvíjal k&nbsp;dokonalosti, aby mal ľahšie riadenie a&nbsp;pohodlnejší podvozok. V&nbsp;roku 1970 sa stal veľkou ikonou aj benzínový model FJ40. Jeho dizajn bol okamžite rozpoznateľný, mal výkonný motor, široké spektrum použitia a&nbsp;veľmi praktické vlastnosti. Kdekoľvek ekonomika rástla, rástli tam aj dcérske spoločnosti Toyoty. Na každom kontinente a&nbsp;v&nbsp;každej krajine.

Model BJ40 bol postupom času dostupný aj ako pick-up, štvordverové „kombi“, krátka alebo dlhá dodávka. Nakoniec sa z&nbsp;neho vyvinul Land Cruiser. S&nbsp;malými úpravami prežil až do roku 1984, kedy ho nahradil modernejší, no rovnako spoľahlivý model. Ten sa vyrába dodnes a&nbsp;iba nedávno prekročil hranicu 10 miliónov predaných kusov.