Ak chceme prerozprávať celý príbeh talianskej ikony, musíme sa vrátiť na koniec 60. rokov minulého storočia. Spoločnosť Lamborghini Automobili už vtedy mala v ponuke veľkolepý model Miura, ktorý však u milovníkov rýchlych áut nemal také dobré ohlasy, ktoré by si zaslúžil. Ferruccio Lamborghini sa preto rozhodol, že hoci má tento model pred sebou ešte dlhú kariéru, pre opätovné pokorenie spoločností Ferrrari a Maserati nastal čas na nevyhnutnú zmenu. V polovici roku 1968 vymenoval za generálneho riaditeľa Paola Stanzaniho a vtedy sa začal písať príbeh modelu Countach, interne nazývaného Project 112.
Pohonnou základňou novinky sa stal motor V12 umiestnený uprostred zadnej časti, a v tejto podobe bol projekt prezentovaný spoločnosti Bertone, ktorej hlavným dizajnérom bol Marcelo Gandini. Nový automobil mal prekvapiť a stať sa snom mnohých ľudí. Gandini so svojim tímom si zobral za inšpiráciu prototyp určený na Le Mans – Lola T70. Práce na vozidle fungovali pod nepriehľadným rúškom tajomstva na farme neďaleko talianskeho Turína. Prvá z legiend hovorí, že jedného dňa šiel okolo farmár a keď videl prototyp automobilu, zvolal ,,Countach!“, výraz, ktorý v dialekte znamená úžasný alebo ohromujúci. To sa dizajnérom páčilo. Druhá možnosť vraví, že za názov je zodpovedný Nuccio Bertone, ktorý prvý vyslovil tento pojem. Podstatou ale je, že sa rozhodlo o mene nového modelu.
Prezentácia vozidla sa uskutočnila na ženevskom autosalóne v roku 1971, pôvodný model sa prezýval LP500 Countach. Viazal sa na pozíciu 5,0-litrového motora V12, ktorý bol ale takpovediac experimentálny. Podvozok tvoril veľmi tenký bodovo zváraný oceľový plech s ľahkou zadnou časťou, ktorá ponúkala vysokú torznú tuhosť. Prototyp síce vlastnosťami na papieri zaujal, no v realite mal veľký problém – chladenie motora bolo napriek prívodu vzduchu veľmi zlé, takže sa stal komponentom číslo 1, ktorý treba prepracovať. Radikálny vzhľad automobilu navzdory veľkému záujmu vedie Ferruccia Lamborghiniho k názoru, že koncept je síce geniálny, no ako sériový automobil nie životaschopný.
Vo svojej dobe išlo o auto snov, ktoré ale možno zašlo s odvahou na prvýkrát priďaleko. Bertone aj Lamborghini ďalšie tri roky pracovali na tom, aby dokázali, že toto vozidlo je dokonale funkčné. Vývoj automobilu s niektorými vylepšeniami má na starosti testovací jazdec Bob Wallace, ktorému však po polhodine jazdy exploduje 5,0-litrový motor. Dizajnéri následne rozhodli okrem vylepšenia motora aj znížiť zdvihový objem na 4 litre. Finálny model s niekoľkými kozmetickými úpravami je pripravený na svoj debut. Po zdokonalení modelu LP500, ktorý bude zničení pri nárazových bezpečnostných testoch, prichádza v roku 1974 na trh nasledovník s názvom LP400.
LP400 nesie meno po svojom 4-litrovom motore V12 s výkonom 272 kW (370 k). Je to ostré, hranaté a nízke asfaltové zviera, ktoré síce nemá skoro žiadny rozhľad cez zadné okno, no vyzerá pôsobivo. Pokročilý priestor pre cestujúcich a lepšie rozloženie hmotnosti zvýšia počet predaných vozidiel na 150 kusov. Štyri roky po uvedení na trh príde verzia LP400S s niekoľkými estetickými zmenami, ako sú rozšírené podbehy kolies alebo možnosť montáže zadného spojleru v tvare písmena V. Aj napriek očakávaniam sa žiaľ výkon automobilu nezlepšil, dizajn Countachu však bol týmto vyhotovením spečatený.
Ďalším krokom bolo priviesť generáciu, ktorá by nestratila nič zo svojho šarmu a udržala sa na vrchole rebríčka super vozidiel. Tak vznikol v roku 1982 model LP500S, pri ktorom sa zdvihový objem motora zvýšil na 4,7-litra, pričom mal výkon 276 kW (375 k), no zvýšil sa aj krútiaci moment. Neskôr si získal tento typ taký obdiv, že v rokoch 1980 až 1983 sa zúčastnil na Veľkej cene Monaka ako oficiálny safety car. Bol to skvelý, ale mimoriadne zbytočný marketingový ťah, ktorý hovoril sám za seba, rovnako ako 323 vyrobených vozidiel. Countach však už nebol najsilnejším v hre, pretože začali na trh prichádzať silnejší súperi. Jedným z nich bolo aj Ferrari Testarossa z roku 1984 s 5-litrovým motorom V12 schopným dosiahnuť rýchlosť takmer 300 km/hod.
Lamborghini reagovalo na hodenú rukavicu o rok neskôr s príchodom veľkolepého modelu 5000 Quattrovalvole. Agregát V12 vzrástol objemom na 5,2-litra a výkon sa zvýšil na 342 kW (455 k). Kvôli tomu boli karburátory umiestnené na vrchnej časti motora, takže už aj tak zlá viditeľnosť dozadu bola tentokrát znížená na nulu. Nesmeli chýbať ani nožnicové dvere, ktoré dodávali autu ten správny look. Auto bolo opäť na vrchole, no reakcia súperov na seba nenechala dlho čakať a Countach nechali za sebou ako vzhľadom, tak aj výkonom. To bol pre toto Lamborhini začiatok konca.
Predtým však bola v roku 1988 uvedená na trh edícia oslavujúca 25. výročie a zároveň šlo o piaty a posledný variant automobilu, ktorý vznikol pomocnou rukou Horacia Paganiho. Do interiéru sa dostali uhlíkové vlákna a táto novinka pomohla zvýšiť predaje na 657 kusov. Motor sa už ale nedal vylepšiť a preto išlo o najvyššiu ponuku v segmente Lamborghini. Countach bol oficiálne vyradený z výroby v roku 1990. Už vtedy inžinieri pracovali na jeho nástupcovi, ktorým sa mal stať model Diablo. Aj keď v nasledujúcich rokoch Lamborghini ďaleko prekonalo počiatočné predaje Countachu, stále ide o prelomové vozidlo, ktoré odomklo pomyselné dvierka do zasľúbenej krajiny. Prelomový dizajn, špičková technológia a pôsobivý výkon spravili z Countachu umelecké dielo.
