Píše sa rok 1972 a Honda aktuálne vyrába autá len 10 rokov. Pre širokú verejnosť v Európe a Spojených štátoch amerických je Honda stále exotickým výrobcom a predovšetkým expertom na motocykle. Ale v úzadí sa začína rýsovať model, ktorý navždy zmení imidž japonského výrobcu. 

Začiatkom 70. rokov minulého storočia Japonci pristáli na americkom trhu. Mali síce dobré produkty už predtým, no stále išlo o značku vyhradenú pre veľmi malé publikum ľudí, ktorí si ju mohli dovoliť. Aby sa Honda priblížila tej druhej, oveľa širšej skupine, potrebovala vozidlo, ktoré bude spoľahlivé, moderné a bude dokonale spĺňať potreby priemerných Američanov. Napriek tomuto úsiliu nakoniec všetko zmenil zákon. 

Honda Civic prvej generácie.
Zdroj: FavCars

V roku 1970 schválil totiž americký kongres novelu zákona o ochrane pred znečistením s voľne preloženým názvom "Zákon o čistom ovzduší". Ten ukladal výrobcom povinnosť 90 % zníženie vypúšťaných emisií uhľovodíkov, oxidu uhoľnatého a oxidov dusíka. Väčšina automobiliek brala tento zákon ako tvrdú ranu pod pás a snažili sa ho všemožne napadnúť. Kým americkí výrobcovia míňali mlióny dolárov na právnický lobing, Honda v tom uvidela svoju príležitosť. 

Japonci sa rozhodli postaviť kompakt, ktorý bude nové normy spĺňať. Špecifikácie pre inžinierov zneli jednoducho - navrhnite ekonomické a praktické auto, ktoré odnesie nejaký ten náklad v kufri, a s motorom, ktorý sa bude starať o dobrú spotrebu a nízku hladinu znečisťujúcich emisií. Pri vytváraní Civicu sa konštruktéri inšpirovali jednoduchosťou motocyklov a využili tiež zdravý rozum. Vďaka tomu bude mať auto hmotnosť zníženú na nevyhnutné minimum. Vývoj napreduje skvelým tempom, no pri hodnotení konceptu a spustení indutrializácie narazia inižieri na veľkú prekážku.

Soichiro Honda nesúhlasí s motorom

Závery dizajnérskeho tímu Civicu sú jednoduché - so vzduchom chladeným motorom nie je možné splniť prísne americké normy. Soichiro Honda však nechce  o chladení vodou ani počuť. Čo teraz? V históri sa na to občas zabúda, no Soichiro nebol jediným šéfom značky. V skutočnosti boli dvaja, Soichiro sa, laicky povedané, staral o inžinierstvo a Takeo Fujisawa o financie. Pri riešení problému zasadnú za jeden stôl a začnú rozhodovať o budúcnosti.

Honda Civic prvej generácie.
Zdroj: Honda

A Soichiro dostane v tej chvíli ultimátum - buď vo vedúcej pozícii skončí, stane sa opäť inžinierom a zoberie premrhané obdobie vývoja na seba, aby dokázal, že vzduchom chladený motor je lepší, alebo prikáže svojim tímom pracovať na vodou chladenom motore. Soichiro po niekoľkých rokoch po tomto incidente priznal, že rozhodnutie mu  umožnilo prekonať vlastnú tvrdohlavosť a naučiť sa svojim ľuďom dôverovať. Po troch rokoch strávených odmietaním projektu si Soichiro jedného rána zvolal všetkých inžinierov a povedal im, že mali s motorom pravdu. Tých oznámenie veľkého šéfa skutočne potešilo. 

Vo februári 1971 vyšla na svetlo sveta oficiálna tlačová správa oznamujúca, že značka skonštruovala motor, ktorý spĺňal nové normy CVCC (Compound Vortex Combustion) pre riadené dvojkomorové spaľovanie. Táto prostá informácia konkurenciu poriadne zaskočila. Ako môžu americkí výrobcovia žiadať zrušenie "nemožného" zákona o ovzduší, ak sa neznámemu japonskému výrobcovi podarí vyrobiť auto, ktoré dokáže spĺňať jeho normy?

Honda Civic.
Zdroj: Honda

Palindróm Civic sa stáva výrazným konceptom v americkom štýle, ktorý chce byť ohľaduplný k svojmu okoliu. O zvyšok sa postará marketing. S hliníkovým motorom, ozubeným remeňom, vačkovým hriadeľom, 4 nezávislými kolesami a maximálnou rýchlosťou 140 km/hod zaujal celosvetovú kamunitu a vpadol do náručia úspechu. Kým v roku 1972 predala značka 21 320 automobilov, v roku 1975 sa mohla pochváliť už 160 126 kusmi. Tým sa vytratila zo zoznamu nedostupných a exotických výrobcov a stala sa významnou globálnou skupinou. Celkovo behalo po svete 1 186 194 modelov prvej generácie.