Redakcia Auto Bild

Američania ešte na konci druhej svetovej vojny ostali verní značke s modrým oválom, no dôvodom bola skôr cena ako kvalita. Ford sa bohužiaľ nedokázal posunúť na vyššiu úroveň a ponúknuť vozidlá pre vyššiu strednú triedu. General Motors vtedy začal predávať Chevrolety, ale aj Cadillac. Henry Ford II chce teda odhodlal vyrobiť auto, ktoré bude schopné konkurovať skupine GM.

Projekt tohto nového radu bol spustený v apríli 1955. Nezahŕňal nič menšieho než prípravu auta budúcnosti, plného vychytávok a inovácií, ako je ovládanie (automatickej) prevodovky v strede volantu. Musíte ponúknuť produkt, ktorý nadchne strednú vrstvu tým, že porušíte zaužívané pravidlá. Na tento účel začali trhové štúdie testovať očakávania spotrebiteľov s plnou peňaženkou dolárov. Nasledovné mesiace tieto pracovné skupiny začali vymýšľať chytľavé meno, ktoré zarezonuje v ušiach širokej verejnosti. Po 6000 návrhoch nakoniec zvolili Edsel, krstné meno syna Henryho Forda, ktorý zomrel na rakovinu v roku 1943.

Dovtedy estetike budúceho auta nič nenasvedčovalo. Manažéri však naplánovali predstavenie, ktoré sa vymykalo predstavám. Ford nešetril, milióny išli do výskumu a 50 miliónov dolárov dokonca minuli za reklamu vyššie. Tá upozorňuje potenciálnych kupcov, že k dispozícii budú mať osemnásť rôznych modelov: dvojdverový, štvordverový, kabriolet s pevnou strechou alebo bez, kombi, sedany, výkonné verzie s vidlicovým osemvalcom s výkonom od 300 do 345 k. Televízna reklama je naplánovaná 13. októbra 1957, rovnako ako deň predstavenia vozidla. Hodinový program s názvom „The Edsel Show“ moderujú Franck Sinatra, Bing Crosby a Louis Armstrong. Cena za honoráre? 250 000 dolárov.

Reklamná taktika fungovala dobre, keďže do obchodného zastúpenia sa prišli pozrieť takmer tri milióny zvedavcov. Američania potom Edsel začnú skúmať, ale namiesto nadšenia dostanú malý infarkt. Mohol za to predovšetkým dizajn, ktorý im jednoducho nesedel. Okrem zvláštnej prednej časti zvyšok karosérie až príliš pripomínal ostatné produkty Fordu. A predsa bol Edsel prvým svojho druhu. Všetky modely však majú jedno spoločné - obrovskú oválnu mriežku. Zákazníkov má potešiť maximum vychytávok, no knihy objednávok sú takmer prázdne.

Pri uvedení na trh je k dispozícii osemnásť modelov so štyrmi povrchovými úpravami a tromi rázvormi. Ponuka zahŕňa základný Ranger (2 alebo 4-dverové sedany s pevnou strechou), potom Pacer, luxusnejšiu verziu, ktorá je za príplatok ako kabriolet (verzia, ktorá vydržala v ponuke len rok). Nasleduje Corsair (väčší a výkonnejší variant), Citation, Roundup (základné 2-dverové kombi), Villager (4-dverové kombi, ktoré ponúka 6 alebo 9 miest na sedenie) a Bermuda, „drevené "4-dverové kombi a samozvaný vrchol ponuky, ktorý zanikol v roku 1959. Všetky sú, žiaľ, viac či menej inšpirované už existujúcich modelov Fordu.

<strong>Vysoká cena a zlá ekonomika, to nie je recept na bestseller</strong>

Edsel si nakoniec ruku s úspechom nepodal, jeho cena je relatívne vysoká (od 2 519 do 3 801 USD) a apetít po benzíne príliš vysoký. K tomu treba dodať, že kvalita výroby je priemerná a mnohé technické chyby (napríklad opakované úniky kvapalín) kazia už aj tak katastrofálny výrobok. Aby bol obraz úplný, Spojené štáty sa v roku 1958 dostali do recesie. Ford si predstavoval, že bude predávať 100 000 až 200 000 Edselov ročne, no realita bola trošku iná. V roku 1958 predal 63 000 kusov, potom v roku 1959 iba 43 000 <br>kusov, a to aj  napriek veľkému zjednodušeniu sortimentu, a napokon v roku 1960 chcelo Edsel už iba 3 000 zákazníkov. Ford strácal na jedno vyrobené auto 3 000 dolárov, pretože Ranger z roku 1960 sa predával za 2 635 dolárov. V novembri 1960 spečatil Edselovo dobrodružstvo jednoduchý koniec.