Sú vozidlá, ktoré sa právom zapísali do automobilovej histórie. Autá, ktoré poznačili svoju éru vďaka technickým a štylistickým riešeniam, ktoré sa stali legendárnymi. Fiat Panda do tejto kategórie nepochybne patrí. Taliansky mestský automobil, ktorý pôsobí na trhoch už viac ako 40 rokov, v Taliansku stále vedie v rebríčku predajnosti. Vráťme sa do histórie troch generácií talianskeho mýtu.
Fiat nebol už vtedy vo výrobe malých obľúbených vozidiel žiadnym nováčikom, práve naopak. Vo svojom produktovom portfóliu sa nachádzali také modely ako Topolino, 500, 600 alebo dokonca 126. Fiat chcel však vymyslieť niečo nové a namiesto toho, aby sa vrátil ku odmietanému konceptu Cinquecenta, obrátil list a začal vyvíjať nanovo. V prvom rade sa snažia nahradiť model 126 a auto musí byť pre Európanov, pretože ho chcú predávať aj v iných krajinách ako v Taliansku. Špecifikácie boli tým pádom jasné a ambiciózne - musia navrhnúť inteligentné auto, ktoré stojí čo najmenej, no pritom je to stále "skutočné auto".
Prvá generácia Fiatu Panda uzrela svetlo sveta v roku 1980. Talianska spoločnosť zverila projekt malého auta do rúk Giorgetta Giugiara a dizajnér vytvoril majstrovské dielo, ktoré sa stalo ikonickým. Hranaté línie, kompaktné rozmery a množstvo vnútorného priestoru boli základnými prvkami prvého Fiatu Panda, mestského auta s hmotnosťou len 700 kg a skutočne úspornými prevádzkovými nákladmi - aj vďaka motorom s výkonom od 30 do 45 koní. V dnešnom ponímaní sú tieto čísla smiešne, no subkompakt zožal obrovský úspech a okamžite získal titul auta roka.
Panda zo sebou priniesla do značky niekoľko noviniek. Konečne malo talianske auto pekný názov a nie číselný kód. Vzhľad prvej generácie bol tiež futuristický - hranaté a čisté línie, ktoré boli na svoju dobu neuveriteľne moderné a vďaka jednoduchosti a elegancii dnes starnú ako dobré víno. Interiér bol síce jednoducý, no efektívny, s minimalistickým dizajnom pripomínajúcim sci-fi filmy z 80. rokov, ako napríklad Star Wars alebo Blade Runner. Ovládacie prvky boli zhromaždené v blízkosti volantu, na dosah ruky, zatiaľ čo palubnú dosku pretínal kastlík. Zadná sedačka sa dala rozložiť a spojiť s prednými sedadlami, kedy ste mohli po ich sklopení dopredu vytvoriť v aute dve provizórne lôžka.
Malý Fiat sa pri uvedení na trh uspokojil s dvoma motormi, vzduchom chladeným dvojvalcom s objemom 652 cm3 požičaným z Fiatu 126 a štvorvalcom s výkonom 45 koní. Ponuka sa samozrejme od roku 1982 rýchlo rozšírila. Práve vtedy totiž prišla na trh Panda 45 Super, verzia s 5-stupňovou prevodovkou (predtým boli vždy iba štyri rýchlostné stupne) a modernou mriežkou chladiča s piatimi šikmými lištami (symbol Fiatu v tých rokoch).
Fiat Panda 4x4
Nemôžeme hovoriť o malom Fiate a pritom ignrorovať Pandu 4x4. Vznikla ako nápad automobilky ponúkať na malom mestskom autíčku aj pohon všetkých štyroch kolies, aby spôsobilo revolúciu na trhu štvorkoliek tým, že ho sprístupní aj obyčajným ľuďom. v roku 1983 bol za vývoj tohto variantu zodpovedný rakúsky výrobca Steyr-Puch, ktorý doladil pohonný systém. Krpec sa okamžite stal ideálnym autom pre tých, ktorí boli nútení zdolávať nerovný terén. Do tejto verzie sa dokonca zamiloval aj Giovanni Agnelli, šéf Fiatu, a jeden exemplár si nechal vyrobiť podľa svojho gusta.
Panda sa stala skutočným dobrodruhom a v roku 1984 sa dokonca dostala na Dakar! Dnes, ale aj vtedy si mohol výrobca vydýchnuť a s hrdosťou povedať, že po 3 919 203 predaných kusoch Panda jednoznačne splnila svoje poslanie - obnovila imidž Fiatu v populárnych malých autách. Podobný recept neskôr pripravili aj v roku 2003 s príchodom druhej generácie, a následne aj súčasnou generáciou, ktorá existuje od roku 2012.
