Predtým, ako vznikol výrobca Aston Martin, tu bola spoločnosť Lagonda. Firma začala s výrobou luxusných vozidiel už v roku 1907, teda 6 rokov pred založením Aston Martinu. I keď pôvodná spoločnosť dosiahla v automobilovom priemysle istý úspech, do konca druhej svetovej vojny bojovala o prežitie a v roku 1947 ju napokon získal Aston Martin. Britská značka používala názov Lagonda výlučne pre ultraluxusné nízko-objemové sedany, no jeden z nich mal na svet výraznejší vplyv ako ostatné.
V roku 1974 na londýnskom autosalóne predstavil Aston Martin model Lagonda V8, čím oživil slávne meno, ktoré od roku 1958 driemalo za oponou. Automobil sa po premiére začal okamžite vyrábať, no jeho zisky neboli príliš vysoké a za tri roky sa vyrobilo iba 7 kusov. Napriek tomu, že išlo o luxusné a pohodlné auto, v kabíne bolo príliš malé, čo sa nepáčilo zákazníkom, ktorí sa chceli voziť štýlovo, no prakticky. Zaujímavé je, že vozidlo britskej kolónie sa v prednej časti nápadne podobá na BMW.
Inžinieri videli v Lagonde možnosť konkurovať takým menám ako Rolls-Royce a Maserati, takže sa rozhodli tento projekt kompletne prepracovať. Práce na výkladnej skrini automobilky trvali niekoľko mesiacov. Inžinier William Towns ponúkol karosériu s hranatými líniami, čo vtedy vôbec nezodpovedalo štandardom značky. V roku 1976 bol na autosalóne v Londýne predstavený neúplný prototyp. Palubná elektronika, ktorá mala byť top technológiou, však nebola funkčná a v stánku vystavili aspoň simuláciu toho, ako by mala vyzerať.
Na prekvapenie dostala značka okamžite 200 objednávok. Vedúci pracovníci Aston Martinu si však už vtedy boli plne vedomí toho, že nebudú môcť dodržať dodacie lehoty. Pokiaľ ide o technologické inovácie, Lagonda so sebou priniesla prístrojové vybavenie z tekutého kryštálu a dotykové tlačidlá, ktoré na svoju dobu predstavovali avantgardnú technológiu. Zaujímavé je, že Briti chceli čo najviac znížiť náklady na výrobu, a tak bol vývoj nedokončeného elektronického systému zverený do rúk študentov z Cranfield University. Ich úsilie viedlo k nesmierne zložitým riešeniam, ktoré si vyžadovali tisíce hodín práce.
Systém spolupracoval s centrálnym počítačom, ktorý bol umiestnený pod zadnými sedadlami a prepojené boli hromadou káblov. Týmto systémom boli vybavené 3 autá, ale fungovalo iba jedno. Zoči-voči tomuto debaklu sa Mike Loasby, hlavný inžinier spoločnosti Aston Martin, rozhodol poslať jediný funkčný model do spoločnosti Javelina v Texase, aby mohli začať odznova. Viete si predstaviť, ako sa museli cítiť zákazníci, ktorí si zaplatili za vozidlo, ktoré im už malo stáť pred domom, no pritom ho automobilka ešte nemala ani postavené? Niektorí automobiloví novinári sa začali domnievať, že Lagonda druhej série navždy zostane iba prototypom.
Ak vezmeme do úvahy vtedajšiu ropnú krízu, ručne vyrobený štvordverový luxusný sedan s 5,3-litrovým motorom V8 zastrčeným pod obrovskou kapotou bol trochu nelogickou voľbou, no aj Britis si ho aj tak zvolili. Aby sa do Lagondy tento ozrutný agregát zmestil, museli inžinieri zatlačiť motor čo najviac dozadu, no ani to nestačilo. Navrhli teda nový sací systém, ktorý ale zasa obmedzoval výkon motora. Ako kompenzáciu museli znova prepracovať hlavy valcov tak, aby sa do nich zmestili väčšie sacie ventily. Kombinatorika a vývoj na štýl omyl-pokus sa ale nakoniec vyplatila a čoskoro dosiahli požadovaný výkon. Jedinou prevodovkou v ponuke bol trojstupňový automat Chrysler TorqueFlite, ktorý bol odolný a radil veľmi plynule.
O pár mesiacov tak spoločnosť z Texasu uviedla veci na pravú mieru a v roku 1978 dodala majiteľom prvé vozidlá, teda 2 roky po objednávke. Úplne prvé auto bolo predané riaditeľke spoločnosti Lady Tavistock, no po jeho dodaní sa spravilo iba pár fotografií a potom sa rýchlo vrátilo naspäť do výroby, aby sa mohlo dokončiť komplexné zapojenie. Odvtedy sa do januára 1968, teda do konca výroby 2. série, vyrobilo celkovo 462 kusov. Kvôli zložitým procesom výroby sa cena Lagondy vyšplhala na konci roka 1978 na 24 750 libier (28 870 eur), no koncom roka 1979 ešte stúpla na 49 933 libier(58 315 eur), čo bol markantný rozdiel. Model bol tým pádom drahší ako Rolls-Royce Silver Wraith II! Našťastie pre Aston Martin stúpajúca cenovka ani pochybná spoľahlivosť vozidla neodradili prvých kupujúcich.
Tretia séria Lagondy nevyzerala príliš odlišne v porovnaní s druhou sériou, pretože väčšina zmien bola ukrytá pod aerodynamickou vrstvou. Pôvodné vstrekovanie paliva nahradil karburátor a európska verzia dosahovala výkon 225 kW (305 k). Kupujúci na opačnej strane Atlantiku tiež dostali nový systém vstrekovania, no predpisy na kontrolu emisií znížili výkon na 176 kW (240 k). To boli ešte časy, keď mali objemné agregáty v Európe raj. Vývoj elektroniky v 80. rokoch bol však veľmi nákladný, Aston Martin údajne prekročil svoj rozpočet pre Lagondu o ohromných 400 %.
Aké je teda oprávnené miesto modelu Lagonda v automobilovej histórii? Považujeme ho za koncepčné vozidlo, ktoré opäť predbehlo svoju dobu a aj očakávania samotnej automobilky. Otvorilo pritom dvere technológiám budúcnosti, ktoré bohužiaľ v čase jeho najväčšej slávy ešte driemali v plienkach. Niekto by povedal, že to bola iba škaredá hračka pre bohatých, no pre nás zostáva dizajnovým klenotom s balíkom elektronických trikov, ktorý má stále ten správny šmrnc. Nakoniec to bude asi len otázka vkusu.
