Podľa rodičov bolo moje prvé slovo “Porsche” a drží ma to dodnes. Motoristické články píšem viac ako 5 rokov, preferujem šoférskejšie zamerané a kultové autá.

Anton Čorňák

Meno Lagonda bolo po prvýkrát použité už v roku 1961. Išlo o&nbsp;sedan s&nbsp;vidlicovým osemvalcom pod kapotou s predĺženým rázvorom a&nbsp;inou mriežkou chladiča oproti pôvodnému modelu V8. Aston Martin však vyrobil iba sedem kusov. Nahradila ho ďalšia generácia, ktorá mala upútať technologickými novinkami.

Myšlienka silného luxusného sedanu bola dostatočne silná na to, aby Aston Martin pokračoval vo vývoji Lagondy, dal jej dva výrazné facelifty a zakaždým nahradil palubnú dosku novou a&nbsp;o niečo menej komplikovanou. Lagonda V8 nakoniec automobilke priniesla značné príjmy v ťažkých časoch napriek povestnej nespoľahlivosti. Lagonda bola stále výnimočným produktom na trhu aj potom, čo sa prestala vyrábať.

<a href="https://autobild.pluska.sk/gal/zaujimavosti/pribeh-auta-aston-martin-lagonda-jedno-najdrahsich-aut-svojej-doby" target="_blank" rel="noopener"><strong>Nenechajte si ujsť&nbsp;galériu k článku</strong></a>

Na rozdiel od mnohých konkurenčných automobilov bola jazda s&nbsp;Lagondou veľmi príjemná a komfortná. Brzdy boli na úrovni väčšiny moderných vozidiel a riadenie bolo tuhé, ale presné, s polomerom otáčania takmer 11 metrov.

Trojstupňová prevodovka Chrysler TorqueFlite sa postarala o&nbsp;nebadateľné zmeny prevodov a&nbsp;v&nbsp;pozadí potichu bzučal 5,3-litrový motor V8 s&nbsp;plynulou odozvou na plyn. Z&nbsp;0 na 100 dokázala Lagonda vyšprintovať za 8,8 sekundy.

V&nbsp;interiéri bol dostatok miesta pre pasažierov aj napriek tomu, že pozícia za volantom je o niečo stiesnenejšia, než by ste si mysleli. Samozrejmosťou je prémiové drevo a koža. Karoséria bola vo veľkej miere vyrobená z&nbsp;hliníka. Problémom ale bol spôsob výroby panelov.

Väčšina z&nbsp;nich totiž bola ručne tepaná. To znamená, že kvalita sa líšila kus od kusu a&nbsp;navyše ani samotný panel nemal na celej ploche rovnakú kvalitu: materiál bol na niektorých miestach tenší, čo sa prejavovalo väčšou náchylnosťou na preliačiny. No skutočným dôvodom astronomickej ceny Lagondy bol prístrojový panel.

<strong>Pokračovanie na ďalšej strane...</strong>

Hovorí sa, že vývoj drahej elektroniky stál automobilku až štyrikrát viac ako vývoj zvyšku vozidla. To vysvetľuje, prečo Lagonda patrila k&nbsp;najdrahším autám svojej doby. Komplexné CRT obrazovky a&nbsp;množstvo gombíkov na množstve ovládacích panelov boli síce lákadlom na prvý pohľad, no hotovou nočnou morou na ovládanie.

Časopis Time označil sofistikovanú elektroniku Lagondy z roku 1976 za „mechanickú katastrofu“. Kvôli tomu ju navyše zaradil do zoznamu 50 najhorších áut, aké kedy boli vyrobené.

Či ju milujte alebo naopak vás odpudzuje, niet pochýb o tom, že Lagonda bola odvážnym pokusom britskej automobilky na viacerých frontoch. Či už odvážnym dizajnom, ako napríklad nízku položenou kapotou, ktorá vás núti zamyslieť sa, ako sa pod ňu zmestil veľký osemvalec, až po práve spomínané technológie.

Dokonca aj fanúšikovia Lagondy sa zhodli, že hranatej karosérii chýbali obvyklé krivky Astonu. Hoci vozidlo malo svojich priaznivcov, Bloomberg Businessweek ho označil za jeden z 50 najškaredších automobilov. A hoci Aston Martin pokračoval vo výrobe Lagondy až do roku 1990, predal iba 645 kusov...