Mám rád praktické, jednoduché a funkčné autá. Lákajú má omnoho viac, než nedostupné luxusné modely. Zaujímajú ma technológie (nielen automobilové) a inovácie, preto ma prirodzene fascinuje aj svet hybridných a elektrických pohonov. Efektivita je kľúčom k úspechu a ekológii.

Filip Kadlečík

Po tom ako sme vyrazili z&nbsp;mesta Bayankhongor, bola naša nálada rovnaká ako počasie. Prší a&nbsp;šokovala nás správa z&nbsp;Poľska. Náš kamarát a&nbsp;člen žltého cirkusu, Radoslaw Jona, je mŕtvy. Našli ho v jeho byte bez známok života. Netušíme čo sa stalo, ešte pár dní dozadu som mu posielal video-návod k&nbsp;trojkolke. Mal ma totiž nahradiť na ceste, keďže sa nám čoskoro narodí bábo a&nbsp;ja chcem byť pri jeho narodení.&nbsp;

Na správu mi už nikdy viac neodpíše a&nbsp;na ceste ma už nevystrieda. Nikdy už nebudeme počuť jeho legendárne „Daj ochutnať“. Je to neuveriteľné a&nbsp;tak smutné. Mal len 38 rokov. Radek bol najväčší pankáč akého som kedy poznal. Nebolo to s&nbsp;ním vždy ľahké, ale viem, že by za nás na ceste položil aj život. Bol to citlivý chlap s&nbsp;veľkým srdcom, aj keď navonok sa tváril úplne inak.

V&nbsp;meste Shankh sme narazili na zaujímavý budhistický chrám. Vyzeral schátralo a&nbsp;opustene, no po chvíli sa objavili pri nás mnísi. Cez prekladač nám vysvetlili, že tento chrám bol v&nbsp;50tych rokoch Rusmi zničený. Opäť ho obnovil sám Dalajláma, zničené stavby dal opraviť a&nbsp;doniesol tam mníchov. Bolo to približne 30 rokov dozadu.&nbsp;

Keďže Radkov pohreb nestíhame a mal určite bližšie k&nbsp;budhizmu ako ku kresťanstvu, spýtali sme sa mníchov, či by sme sa mohli za neho pomodliť. Vyšli nám v&nbsp;ústrety a&nbsp;spoločne sme pre Radka spravili malý budhistický obrad. Mnísi zapálili sviečku, ktorú budú udržovať celých 24 hodín. Nakoniec sme sa pomodlili a zaspomínali na Radka, aké bol číslo v&nbsp;dobrom slova zmysle.

Spíme na lúke hneď za chrámom. Budík mám nastavený na 6:00, presne s&nbsp;východom slnka. Dnes je ten deň, kedy chalanov opustím a&nbsp;vydám sa na cestu sám. Pohreb Radka sa stihnúť nedá, ale pôrod môjho dieťaťa áno. Nemám rád lúčenia, po toľkých mesiacoch mi je troška smutno a&nbsp;bude mi chýbať snáď všetko. Aj chalani, aj spanie vonku, ale na druhú stranu sa brutálne teším aj domov. Do Ulanbátaru to mám približne 550 kilometrov a&nbsp;odtiaľ sa letecky dostanem na Slovensko jednoducho.&nbsp;

Na ceste sa cítim ako vo filme, slnko vychádza nad krajinou a&nbsp;kone popri ceste bežia kto vie kam. Je to nádherné! Premýšľam nad životom a&nbsp;nad Radkom a&nbsp;zároveň si uvedomujem, aký je život nevypočítateľný. Niekto zomrie, niekto sa narodí a&nbsp;ten kolobeh tu je už milióny rokov. Treba sa tešiť z&nbsp;každého dňa a&nbsp;každého nového života. Teším sa aj ja na ten náš nový v&nbsp;našej rodine. Neviem či to bude chlapec alebo dievča, nechávam si to ako prekvapenie. Hlavné ale je, aby bábätko bolo zdravé.

Cestou do Ulanbátaru som narazil ešte na niekoľko chrámov, no žiadny nebol tak autentický, ako&nbsp; ten v&nbsp;Shankhu. Ako sa približujem k&nbsp;hlavnému mestu, začína to tu byť viac turistické. Po ľavej ruke mám pár kilometrov krásne pieskové duny, je to tzv. malé Gobi. Skúsim sa tam povoziť na trojkolke, takýto podklad by mal byť pre ňu ideálny. Naozaj, cíti sa tam ako ryba vo vode. Vôbec nezapadla a&nbsp;s&nbsp;veľkými balónmi sa po piesku vznáša ako po obláčiku. To je presne to, na čo bola Honda ATC vyrobená, žiadne diaľkové cesty, ani plávanie, ale piesok. Takto na konci cesty som si to aspoň mohol skúsiť a&nbsp;nielen mňa, ale aj Hondičku potešiť.&nbsp;

No napriek tomu, že na cestu vyrobená nie je, si viedla perfektne. Mnoho ľudí mi na začiatku písalo, že nie je šanca na nej spraviť toľko kilometrov. Nemá diferenciál a&nbsp;gumy sa ti zoderú po 1 500 kilometroch, chladenie tam tiež nie je vyriešené a&nbsp;elektrika odchádza. Nič z&nbsp;toho sa ale nestalo, za celú dobu som sa jej nemusel ani dotknúť. Čo sa po tak dlhej ceste určite nedá povedať o&nbsp;Pionieri. Druhá vec ale je, že komfort na tejto trojkolke je strašný, nemá tlmiče a&nbsp;tri kolesá sú na stabilitu katastrofálne. Ale, zvyknúť sa dá na všetko!

Po 500 kilometroch som dorazil do cieľa. Na miesto, ktoré som si predstavoval v&nbsp;Banskej Bystrici. Tu budem stáť a&nbsp;pozerať sa na Džingischána, predstavoval som si doma. Bolo to ako sen, pri ktorom som si vravel, že sa nikdy nesplní. A&nbsp;zrazu je to tu, naozaj tu stojím, pozerám sa na krásnu, obrovskú a&nbsp;honosnú sochu. Zapadá slnko a&nbsp;nemám slov. Som šťastný, že sa to podarilo a&nbsp;s&nbsp;nemým úžasom stojím asi dve hodiny a&nbsp;iba pozerám.&nbsp;

Bolo to 14&nbsp;272 kilometrov od Banskej Bystrice. Pravdepodobne som prekonal svetový rekord v&nbsp;prejdenej vzdialenosti na Honde ATC 200. Čítal som článok spred roka, kde chcel Kanaďan Matthew Webb na tejto trojkolke prejsť 9 800 kilometrov a&nbsp;zapísať sa tým do Guienessovej knihy rekordov. Žiaľ, po cca 3 000 kilometroch ho zastavili kanadskí policajti a&nbsp;nepustili ho ďalej, keďže nemal v&nbsp;poriadku papiere. O&nbsp;žiadnej inej ceste/expedícii s&nbsp;touto mašinou som sa nedočítal. Jediné, čo vám internet ponúkne pri Honde ATC 200 je to, že ju prestali vyrábať, pretože sa na nej zabilo strašne veľa ľudí. Vraj na nej zomrelo približne 900 ľudí a&nbsp;mesačne sa zranilo až 7 000 ľudí. To mi príde skutočne šialené číslo, ale je to dôvod, prečo tento motocykel prestali vyrábať. Stabilita na ňom je naozaj strašná!

<p>Honda ATC200 je terénne vozidlo (ATV), ktoré bolo predstavené v roku 1981 a vyrábalo sa do roku 1987. Je súčasťou radu ATC spoločnosti Honda, ktorý bol určený na rekreačné aj komerčné použitie. Model ATC200 je vybavený štvortaktným, vzduchom chladeným motorom OHV s objemom 192 cm3 a počas jeho výroby boli na trh uvedené rôzne modely, každý s odlišnými technickými špecifikáciami a vlastnosťami.</p>
<h3>Technické údaje:&nbsp;</h3>
<ul>
<li>Motor: 192 cm3 4-taktný vzduchom chladený OHV</li>
<li>Prevodovka: 5-stupňová automatická, reťaz (ATC200) alebo hriadeľ (ATC200ES)</li>
<li>Podvozok: ATC200E a ATC200ES sú vybavené teleskopickými vidlicami a tuhým zadným zavesením. Model ATC200X mal kompletný systém odpruženia s teleskopickými vidlicami a zadným monoshockom.</li>
<li>Brzdy: Predné a zadné bubnové brzdy (okrem modelu ATC200X, ktorý mal kotúčové brzdy)</li>
<li>Nosiče: V prípade väčšiny modelov boli predné a zadné nosiče voliteľné, ale v prípade modelov ATC200E a ATC200ES boli štandardom.</li>
<li>Elektrické štartovanie: Elektrický štart: zavedený v modeloch ATC200E a ATC200ES.</li>
</ul>
<h3>História:</h3>
<p>ATC200 bola navrhnutá tak, aby vyhovovala rekreačným aj komerčným používateľom. Spočiatku sa predávala na rekreačné účely, ale keď si Honda všimla jej využitie v komerčných a poľnohospodárskych aplikáciách, prispôsobila stroj týmto potrebám. Model ATC200E, uvedený na trh v roku 1982, bol špeciálne navrhnutý pre úžitkové účely a bol vybavený elektrickým štartovaním, prednými a zadnými nosičmi a dvojstupňovou prevodovkou. Model ATC200ES, uvedený na trh v roku 1984, ďalej rozvíjal úžitkové vlastnosti pridaním spätného chodu a hriadeľa koncového prevodu.</p>
<p>Model ATC200X, uvedený na trh v roku 1983, bol určený na športovú jazdu a vyznačoval sa jedinečnou kombináciou štartovania pomocou kopnutia, 5-stupňovej manuálnej prevodovky a plného odpruženia. Používal sa v pretekárskej triede ATC s objemom 200 cm3. Výroba radu ATC200 bola ukončená v roku 1987 v dôsledku rastúceho tlaku zo strany vlády a konkurencie zo strany štvorkoliek. Napriek tomu zostáva ATC200 obľúbeným zberateľským artiklom a možno ho nájsť v prevádzke aj dnes.</p>

Honda ATC200 - Základné predstavenie vozidla	

Pri Džingischánovi som aj prespal, západ slnka mi nestačil a&nbsp;tak som si počkal aj na východ. Po ňom som vyrazil do Ulanbátaru, môžem ísť spokojne domov, vravím si. V&nbsp;meste som sa stretol s&nbsp;Judžinom. Mongol, ktorý študoval v&nbsp;Prahe a&nbsp;vie perfektne česky. Mimochodom, je to miestny influencer, má rôzne ocenenia za silový trojboj a&nbsp;fitness. Skvelý chlap, ktorý mi okrem nocľahu a&nbsp;parkovania pre trojkolku vysvetlil mnoho vecí, ktorým som nerozumel. Napríklad som zistil, že jurty majú vchod otočený vždy na juh.&nbsp;

Svetové strany, tak ako ich poznáme, ale v&nbsp;Mongolsku neexistujú. Miestni vravia juhu predný smer, severu zas zadný smer, východu ľavý smer a&nbsp;západu pravý smer. Ukázal mi aj ich tradičný hrdelný spev, ktorý sme už zažili aj na začiatku Mongolska. Čo bolo ale zaujímavé, prezradil mi, o&nbsp;čom nám vtedy ten muž spieval. O&nbsp;krásnych horách Altaja, o&nbsp;tom, aké sú dôležité pre život a&nbsp;koľko života z&nbsp;nich ide. Aj o&nbsp;bohoch, ktorí sú nad každým vrcholom hory. Takíto muži vraj dokážu spievať vkuse aj tri dni, pri nás spieval asi dve hodiny, o&nbsp;tom som ale už písal minule.&nbsp;

Taktiež som s&nbsp;Judžinom ochutnal všetky špeciality od slaného čaju s&nbsp;mliekom až po neuvarené, posolené mäso z&nbsp;čreva. A&nbsp;navštívil najväčší budhistický chrám v&nbsp;Mongolsku, s&nbsp;obrovským niekoľkometrovým Budhom. Bola to skvelá bodka na konci cesty, za ktorú mu veľmi ďakujem.

Letisko je od&nbsp;Ulanbátaru vzdialené 50 kilometrov. Judžin ma bez opýtania odviezol. Na letisku som si uvedomil totálnu haluz. Na troch kolesách sa tri mesiace hrkám do Mongolska a&nbsp;teraz budem letieť domov tri hodiny. O&nbsp;17 tej odlietam, o&nbsp;20 tej som v&nbsp;Prahe. Treba si tam ale započítať aj 6 hodinový časový posun. Takže reálne budem letieť 9 hodín. Milujem, keď sa mi v&nbsp;lietadle podarí obsadiť si prázdnu trojku (tri sedadlá vedľa seba). Tu sa mi podarilo obsadiť si vlastnú štvorku! Takže celú cestu domov som úplne pohodlne prespal. Z&nbsp;Letiska ma zobral domov náš záchranca z&nbsp;Uzbekistanu, Lukáš. Ten Lukáš, ktorý nám vtedy do Buchary doviezol aj náhradné diely na motor. Tiež mu patrí jedno veľké ĎAKUJEM.

Doma ma už ale čaká to najväčšie prekvapenie na svete. 25.08. o&nbsp;11:18 prišla na svet maličká Sára Slobodníková. Ťažko opísať emócie, ktoré som pri pôrode zažíval, ale poviem vám, nevyrovnajú sa ničomu. Teším sa na životnú cestu s&nbsp;týmto maličkým stvorením, je to pre mňa tá najkrajšia bodka po celej ceste!

<strong>V mene celého tímu Auto Bildu sa chcem Marekovi poďakovať za to, že s nami opäť zdieľal svoje úžasné zážitky z náročnej expedície a že si na spoluprácu vybral práve náš portál. Zároveň chceme všetci popriať malej Sáre i celej rodinke veľa šťastia a zdravia, poriadne dobrodružstvo sa ešte len začína, Marek... ;-) Užite si ho!</strong>

Pozrite si krásny fotoreport z poslednej časti Marekovej expedície vo veľkej galérii!

Prečítajte si celú Marekovu sériu z Mongolska na jednom mieste:

Posledná etapa expedície Mongolsko z pera Mareka Slobodníka: Najkrajšie prekvapenie čakalo doma

Filip Kadlečík

Autor článku

Filip Kadlečík

Plus TV

Prvá jazda I Nová Alfa Romeo Junior a Jeep Grand Cherokee

Nový Auto Bild v predaji! Prináša tip na skvelú vychytávku pre vodičov a unikátne testy

Reset a teraz znovuzrodenie: Nová identita značky Jaguar v podobe, akú nečakáte!

Výber pre vás

Posledná etapa expedície Mongolsko z pera Mareka Slobodníka: Najkrajšie prekvapenie čakalo doma

Filip Kadlečík

Súvisiace články

História slávnych okruhov | Suzuka: Domov veľkej ceny Japonska

Príbeh ako z filmu! Majiteľ musel byť nadšený, keď sa jeho vzácne Porsche po rokoch našlo

Kačice obsadili Banskú Štiavnicu, pozrite si galériu a video z 25. zrazu Citroën 2CV klubu

Autor článku

Filip Kadlečík

Plus TV

Prvá jazda I Nová Alfa Romeo Junior a Jeep Grand Cherokee

Nový Auto Bild v predaji! Prináša tip na skvelú vychytávku pre vodičov a unikátne testy

Reset a teraz znovuzrodenie: Nová identita značky Jaguar v podobe, akú nečakáte!

Výber pre vás