Podvádzanie má pri akýchkoľvek súťažiach dlhú históriu a výnimkou nie je ani motoršport. Koniec koncov, mnohé pravidlá sú napísané tak, že sa dajú vyložiť rôznymi spôsobmi. To sa potom premieta do kreativity tímov a výnimkou nie je ani Ford, ktorý podvádzal v šampionáte WRC.
Inovácia je hybnou silou motoršportu – alebo teda aspoň niekedy bola. V súčasnosti sa však so zavedením všemožných špeciálnych pravidiel, ktoré môžu zahŕňať napríklad nutnosť rovnakého motora, sa zdá, že dôraz je kladený viac na jazdecký skill ako na technickú časť veci. No nebolo to vždy tak. Ešte pred 10 rokmi bolo bežné, že veľké továrenské tímy si vykladali predpisy pomerne liberálnym spôsobom.
Všetko súviselo so zavedením turbodúchadla a snahou udržať alebo dokonca zvýšiť úroveň tlaku v sacom potrubí, keď motor nebol pod záťažou. V tom čase boli systémy bojujúce proti oneskoreniu turbodúchadiel (ALS - Anti Lag System) v plienkach. Niekedy označované ako systémy „bang-bang“ boli navrhnuté tak, aby udržali turbodúchadlo v otáčkach a produkovali výkon, aj keď bola škrtiaca klapka zatvorená. Avšak so zavedením reštriktora sania o veľkosti 34 mm podľa pravidiel WRC bol výkon motora obmedzený aj pri úplne otvorenej škrtiacej klapke.
Nenechajte si ujsť galériu k článku
V tom čase si tím Ford rally uvedomil, že cez reštriktor nemôže do motora dostať viac vzduchu, keď motor beží na plný plyn. No pri čiastočnom plyne – čo je veľká časť času v súťažnom aute – sa tak stráca príležitosť dostať vzduch cez reštriktor a odložiť si ho na neskoršie použitie. Ak by bolo možné tento dodatočný vzduch nejakým spôsobom dočasne uložiť v užitočnej forme a potom ho znova uvoľniť, keď motor ide na plný výkon, mohlo by to viesť k zvýšeniu výkonu.
WRC špeciál Ford Focus z roku 2003, či už geniálne alebo nie, ale určite v rámci pravidiel, obsahovalo niekoľko zaujímavých doplnkov. Za zadným nárazníkom bola ukrytá starostlivo vyrobená titánová nádrž s objemom 45 litrov, spojená so sacím potrubím pomocou 4 m dlhého titánového potrubia s priemerom 30 mm, ktoré prebiehalo po celej dĺžke auta.
S hmotnosťou okolo 20 kg bol systém spojený so zvyškom systému motora niečím, čo sa eufemisticky nazývalo „regulačný ventil voľnobehu“. Tento elektronicky riadený škrtiaci ventil pri nízkej záťaži ukladal nasatý vzduch v nádrži ukrytej v zadnom nárazníku a v prípade potreby (pod plným plynom) privádzal veľké množstvo vzduchu z nádrže späť do motora.
Keďže všetok vzduch pri vstupe do systému zvonku prechádzal cez 34 mm reštriktor, systém bol považovaný za úplne legálny. Tento systém údajne dokázal Fordu priniesť až 5-percentné navýšenie výkonu.
Systém bol vhodný len pre asfaltové rallye, kde bola potrebná maximálna priľnavosť a nasadenie jazdca. No účinnosť tohto systému bola významná len na začiatku - v prípade rýchlostných skúšok, ktoré sa väčšinu času jazdili na plný plyn, systém nemal dostatok času na naplnenie nádrže stlačeným vzduchom. Systém sa však vo vrcholovej súťaži udržal iba 3 preteky - vedenie šampionátu ho následne zakázalo.
Bol to zaujímavý a inovatívny prístup k riešeniu nasávania. Hoci jedna časť fanúšikov rely chápe dôvod, prečo bol tento systém zakázaný, druhá polovica sa nemôže ubrániť obavám, že takéto rozhodnutie podkopáva jednu z hlavných silných stránok šport.
