Počuli ste o najnebezpečnejšom povolaní na európskych cestách?

Tissierove Citroëny: Francúzsky postrach na nočných cestách Európy

Postrach nočných ciest: Ako Tissier premenil limuzíny na rýchle dodávky

Podľa rodičov bolo moje prvé slovo “Porsche” a drží ma to dodnes. Motoristické články píšem viac ako 5 rokov, preferujem šoférskejšie zamerané a kultové autá.

Anton Čorňák

Pierre Tissier, francúzsky úpravca automobilov, sa preslávil svojimi unikátnymi prestavbami vozidiel Citroën DS, CX a XM. Jeho práca bola zameraná na vytváranie špeciálnych úprav určených na prepravu a transport, pričom jeho najvýznamnejšie úpravy zahŕňali predĺžené karosérie a prídavné nápravy, ktoré umožňovali vyššiu nosnosť a často veľmi špecifické využitie. Tieto vozidlá sa stali ikonickými nielen vďaka ich technickým riešeniam, ale aj vďaka ich významu v rôznych odvetviach dopravy. 

Pierre Tissier začal svoje úpravy s modelom Citroën DS v 70. rokoch. Tento model bol okrem iného známy revolučným hydropneumatickým odpružením, ktoré poskytovalo na svoju (a v podstate aj na dnešnú) výnimočný komfort a stabilitu v podstate nezávisle od zaťaženia a rýchlosti. Tissier využil tieto vlastnosti na vytvorenie predĺžených verzií DS s viacerými nápravami, čo malo za následok zvýšenie nosnosti.

V úpravách pokračoval aj s nástupcami legendárneho DSka - teda s modelmi Citroën CX a krátko dokonca aj s moderným XM. Samozrejme, všetky tieto autá mali hydropneumatický podvozok. Úpravy boli mnohokrát na želanie konkrétneho zákazníka, no často zahŕňali pridanie ďalších náprav, predĺženie karosérie a prispôsobenie pre špecifické účely, ako napríklad transport veľkých nákladov. Takto upravené Citroëny sa dokonca používali aj ako sanitky.

<a rel="noopener" href="https://autobild.pluska.sk/gal/zaujimavosti/poculi-ste-o-najnebezpecnejsom-povolani-na-europskych-cestach" target="_blank">Nenechajte si ujsť galériu k článku</a>

Kvôli viacerým nápravam si takto upravené autá vyslúžili mnohé prezývky, ako “stonožka”. No Tissier týmto business modelom v podstate trafil do čierneho - sme v dobe, kedy boli tradičné nákladné autá extrémne pomalé, nekomfortné a celkovo na nich mohli jazdiť len ostrieľaní vodiči. Naopak s komfrotnou limuzínou vedel ísť rýchlo a dlho v podstate ktokoľvek. Niet preto divu, že tieto úpravy boli mimoriadne obľúbené.

Napríklad modely Citroën CX Loadrunner boli využívané na expresnú prepravu tovaru, pričom ich unikátna konštrukcia umožňovala vysokú stabilitu aj pri plnom zaťažení. A výrazne vyššej rýchlosti v porovnaní s nákladným autom. A tu sa dostávame k jednému špecifickému účelu, ktorý svojho času patril k tým najnebezpečnejším povolaniam na európskych cestách.

V 70. rokoch nebol taký rozmach počítačov ako dnes a PDF formát sa začal vyvíjať až v roku 1991. Noviny sa často tlačili v jednej tlačiarni, z ktorej bolo potrebné distribuovať noviny naprieč krajinou. A predstavte si napríklad také Francúzsko, ktoré je veľké samé o sebe. A okrem toho sú francúzsky hovoriaci obyvatelia aj v Belgicku či severnom Španielsku, ktorí chceli mať svoj Financial Times k rannej kávičke (ktorý sa pre Európu tlačil v nemeckom Frankfurte).

Doručovanie novín si preto vyžadovalo rýchlosť, presnosť a schopnosť zvládnuť dlhé vzdialenosti za každého počasia. Cestná infraštruktúra v tom čase nebola tak rozvinutá ako dnes, čo znamenalo časté jazdy po úzkych vidieckych cestách alebo nebezpečných horských priechodoch.

Práve tu našli upravené Citroëny od Tissiera svoje uplatnenie. Ich hydropneumatické odpruženie zabezpečovalo stabilitu a komfort aj na nerovných cestách, zatiaľ čo zvýšená nosnosť umožňovala prepravu veľkého množstva novín naraz - údajne sa do auta zmestili až dve europalety naraz. V praxi to teda znamenalo, že večer sa autá naložili novinami a rozvoz prebiehal v podstate celú noc. Podľa dostupných informácií tak vodiči dokázali za jednu noc prejsť aj viac ako 1 500 kilometrov - koniec koncov, bola to doba, kedy rýchlosť na diaľniciach nebola obmedzená. 

V 70. a 80. rokoch preto nebolo nezvyčajné vidieť v noci takýto Citroën preletieť popri vás v rýchlosti cez 160 km/h. S dvoma tonami novín na palube a často ešte aj prívesným vozíkom (ktorý mal tiež hydropneumatické pruženie). Podľa iných zdrojov tieto vozidlá ročne najazdili aj 700-tisíc kilometrov. O pohon sa staralo to najlepšie, čo Citroën v tom čase ponúkal: výber padol na veľké 2,5-litrové štvorvalcové dieselové motory s turbodúchadlom, ktoré produkovali 88 kW (120 koní). No napriek ich spoľahlivosti mali údajne životnosť okolo 200-tisíc kilometrov. To by znamenalo, že za 1 rok sa v aute vystriedali 3 motory.

Tomu sa hovorí európsky ekvivalent amerického nelegálneho závodu Cannonball - v ktorom sa vodiči na verejných komunikáciách snažia čo najrýchlejšie dostať autom z New Yorku do Los Angeles. 

Počuli ste o najnebezpečnejšom povolaní na európskych cestách?

Anton Čorňák

Autor článku

Anton Čorňák

Výber pre vás

Počuli ste o najnebezpečnejšom povolaní na európskych cestách?

Anton Čorňák

Súvisiace články

Ojazdená Tesla Model Y: Veľa priestoru, výnimočné zrýchlenie, no má aj slabé stránky

Kto najviac jazdí na červenú? Cyklisti, e-kolobežkári a chodci sú obzvlášť netrpezliví

10 najrýchlejších kombíkov, ktoré si môžete kúpiť ako nové

Autor článku

Anton Čorňák

Výber pre vás