Cestu dlhú 34 kilometrov zvládla na jednotku, ale keď následne zaparkovala v garáži neďaleko svojho domu, usúdila, že šoférovanie jednoducho nie je nič pre ňu. Počítadlo odjazdených kilometrov bieleho Favorita ďalšie tri desaťročia ukazovalo číslo 34. V podzemných garážach na predmestí Atén sa tak písal príbeh možno najzachovalejšieho automobilu Škoda Favorit na svete. Dnes je auto späť v krajine, kde bolo vyrobené, v Českej republike. A u človeka, ktorého meno má so značkou Škoda veľa spoločného.
„Auto na jeseň 2022 ktosi objavil v Grécku a dal ho do aukcie. Keď som to videl, povedal som si, že takýto kus histórie musím mať,“ hovorí automobilový pretekár Jiří Mičánek mladší. Keď sa Favorit v roku 1993 vydal na svoju prvú a poslednú jazdu, mal Jiří len sedem rokov, ale v žilách mu už kolovala pretekárska krv. Jeho otec Jiří Mičánek totiž od 70. rokov súťažil v prestížnych formulových šampionátoch vo vtedajšom Československu a vo východnej Európe, a to s monopostami, ktoré mali väčšinou motory Škoda. Získal s nimi viac ako desať titulov majstra Československa tak na okruhoch, ako aj v pretekoch do vrchu.
„Aj ja som svoju kariéru začínal vo formulách s motorom Škoda. Model Favorit sme doma mali ako auto na bežné jazdenie a otec ho na začiatku 90. rokov používal aj vo svojej okruhovej škole,“ vysvetľuje Jiří Mičánek, prečo sa v aukcii rozhodol zabojovať o tento „grécky“ Favorit.
Dobrá investícia
Nakoniec uspel. Vo finále ostal v boji proti jedinému súperovi, ďalšiemu českému pretekárovi Borisovi Vaculíkovi, okrem iného účastníkovi Rallye Dakar. „Keď sme to zistili, tak sme si zavolali a na rovinu sme si povedali, kam sme až ochotní ísť. Ja som bol vyššie, tak sme sa dohodli, že sa už nebudeme prebíjať ponukami,“ smeje sa Jiří Mičánek. Auto ho aj tak stálo 24 000 eur, čo je asi šesťnásobok jeho ceny z roku 1993, keď bolo vyrobené. Po započítaní inflácie za tri desaťročia však cena takmer presne zodpovedá súčasnej hodnote.
Po dvoch mesiacoch Škoda Favorit v lodnom kontajneri doputovala do Frankfurtu nad Mohanom, kde si ju nový majiteľ vyzdvihol. Samozrejme s vlekom, pretože takýto klenot sa predsa nesmie zjazdievať. Ani nový majiteľ s ním neplánuje príliš jazdiť. Chce, aby auto čo najdlhšie ostalo ako nové. Vďaka tomu, že celých tridsať rokov strávilo v podzemných garážach, vyzerá skutočne tak, ako keby práve vyšlo z továrne. Na sedadlách sú dokonca ešte ochranné igelitové poťahy, v motorom priestore sú úplne nedotknuté papierové štítky. Aj čisté podbehy svojou snehovobielou farbou prezrádzajú, že tých 34 kilometrov z predajne do garáže Favorit prešiel po suchej ceste.
Pár nepôvodných detailov sa však predsa len nájde. Tri dekády v južanskej garáži sa na laku vozidla podpísali škrabancami od áut, ktorých vodiči manévrovali okolo. Viditeľné sú hlavne na hranách dverí, ktoré v 80. rokoch majstrovsky vytvarovali dizajnéri štúdia Bertone.
Doplnky na prianie majiteľky, ktorá autom nejazdila
Auto pochádza z generácie po facelifte, ktorý bol predstavený práve v roku 1993. Na prvý pohľad ho prezrádza plastická maska so znakom uprostred – pôvodný model mal v duchu originálneho návrhu logo automobilky na strane. Interiér je už v modernom šedom dekore. Pôvodný variant s béžovou palubnou doskou zodpovedal dobovému vkusu doznievajúcich osemdesiatych rokov, kedy sa Favorit v Československu aj v Európe prvýkrát predstavil. Grécky díler – pravdepodobne na prianie majiteľky – auto vybavil niektorými dizajnovými doplnkami. Napríklad imitáciou dreveného dekoru palubnej dosky alebo vtedy modernými farebnými samolepkami, ktoré kopírujú bočnú linku auta. Inak ide o základnú verziu vtedy označovanú písmenami LX. Jej majitelia sa museli obísť napríklad bez otáčkomeru, ktorého miesto v palubnej doske zaberajú obrovské hodiny.
Pod kapotou vrčí vtedajší rokmi osvedčený motor vyvinutý priamo v Mladej Boleslavi. Má objem 1,3 litra a výkon 40 kW. Riadi ho už elektronika Bosch, ktorá nahradila pôvodný karburátor. Jediné, čo nový majiteľ s motorom urobil, bola pochopiteľne výmena oleja a filtrov. A samozrejme batérie. Nový Favorit vďaka tomu štartuje okamžite po otočení kľúčikom a z motorového priestoru sa nesie len tiché šepotanie. Na tomto pocite sa nič nemení ani po tridsiatich rokoch. Počuť úplne nový motor je okúzľujúce.
Človeka len zamrzí, že s autom nemôže prejsť aspoň pár kilometrov a preniesť sa tak do doby, kedy Favorit patril medzi jedno z najlepších kompaktných áut. Bol to prelom 80. a 90. rokov. Testovať maximálnu rýchlosť, ktorá predstavuje 137 kilometrov za hodinu, by však aj tak nebolo možné. Aj po tridsiatich rokoch je predsa táto Škoda Favorit stále v zábehu. Po príjazde späť do „rodnej“ Českej republiky s ňou jeho majiteľ najazdil tri kilometre a na počítadle je teda hodnota 37.
A aké ďalšie plány má majiteľ s výnimočne zachovalým autom? Jiří Mičánek má v tom jasno: jazdiť sa s ním nebude, aby ostalo zachované v originálnom stave. Pripomínať históriu mena pretekárskeho rodu a jeho prepojenia so značkou Škoda by mal v budúcnosti vo dvojici s druhým Favoritom. „Keď otec vyraďoval Favority z jeho okruhovej školy, jedného som si od neho z nostalgie odkúpil. Je samozrejme úplne opotrebovaný, ale chcem ho zrenovovať a potom obe autá spolu vystaviť: to pretekárske i to civilné,“ prezrádza Jiří Mičánek mladší.
