Mám rád praktické, jednoduché a funkčné autá. Lákajú má omnoho viac, než nedostupné luxusné modely. Zaujímajú ma technológie (nielen automobilové) a inovácie, preto ma prirodzene fascinuje aj svet hybridných a elektrických pohonov. Efektivita je kľúčom k úspechu a ekológii.

Filip Kadlečík

Zmeškali ste predchádzajúce diely Marekovho dobrodružstva? Nájdete ich tu:

<strong><em>Veľká oprava, rýchly presun a&nbsp;veľa malých opráv. Tak by som zhrnul posledné dva týždne do siedmich slov.</em></strong> Ešte v&nbsp;noci, okolo tretej ráno sme sa dostali do Buchary s&nbsp;Luazom na odťahovke. Totálne zničení sme si ľahli a&nbsp;vstali až o&nbsp;druhej poobede. Ale hneď ako sa nám naštartoval mozog, začíname riešiť, ako pridretý motor v&nbsp;aute opravíme.&nbsp;

Dostali sme tip na skvelé miesto, Mošin bazár, kde sa dá zohnať všetko, aj nemožné. Obrovský bazár plný náhradných dielov na všetky možné aj nemožné autá, doplnkov atď. Žiaľ na Luaz tu nemajú nič, napriek tomu, že ho poznajú. Zúfalí sa vraciame späť na hotel.&nbsp;

<p>LuAZ-967 je sovietske obojživelné vozidlo s pohonom všetkých štyroch kolies určené pre sovietske výsadkové vojská na evakuáciu zranených, zásobovanie muníciou a prepravu ľahkej výzbroje. Tu je stručný prehľad jeho technických údajov a histórie:</p>
<h3><strong>Technické údaje</strong></h3>
<ul>
<li>Hmotnosť: 950 kg</li>
<li>Dĺžka: 3 682 mm</li>
<li>Šírka: 1 712 mm</li>
<li>Výška: 4 520 mm</li>
<li>Motor: MeMZ-967A 887 cm3 benzínový štvorvalec, 37 k (28 kW)</li>
<li>Pohon: 4WD alebo 4X4</li>
<li>Maximálna rýchlosť: 75 km/h na súši, 3 km/h vo vode</li>
</ul>
<h3>História</h3>
<p>LuAZ-967 bol vyvinutý v Národnom automobilovom inštitúte (NAMI) a dokončený v roku 1958. Bol navrhnutý ako ľahké, vzduchom prepraviteľné vozidlo s nosnosťou 400 kg (880 lb). Pôvodný prototyp NAMI 049 mal nedostatočný výkon a krehkú karosériu. Druhý prototyp, NAMI 049A, mal výkonnejší motor a oceľovú karosériu a vyrábal sa v rokoch 1961 až 1975 v automobilovom závode LuAZ. Po modeli LuAZ-967 nasledovali modely LuAZ-969В, LuAZ-969, LuAZ-969М a LuAZ-1302.</p>

LuAZ - Základné predstavenie vozidla

Skrolujeme internetom a&nbsp;úplnou náhodou sme našli rovnaký Luaz na predaj v&nbsp;Taškente, ale kto vie, v&nbsp;akom je stave. Na fotkách vyzerá veľmi zle a&nbsp;je od nás tak cca 600 kilometrov. Necháme si to ako zadné dvierka, ale chce to istejšie riešenie, čaká nás ešte veľa kilometrov. Napadla nás šialená myšlienka: napíšeme Lukášovi, či si nechce spraviť výlet do Buchary.&nbsp;

Napísali sme mu a&nbsp;netrvalo ani minútu a&nbsp;odpísal že: „Jasnééé, idem“! Asi sa pýtate, kto je Lukáš?&nbsp; Je to chalan z&nbsp;Banskej Bystrice, ktorý sa rád vŕta vo všetkom, čo má motor a&nbsp;ideálne je, keď tá mašina má viac ako 40 rokov.&nbsp;

Pred cestou, ešte v&nbsp;Banskej nám robil malý servis na Luazoch u&nbsp;seba doma na dvore. Dali sme mu teda komplikované inštrukcie a&nbsp;dúfame, že ich zvládne. Musí ísť do Maďarska na východ kúpiť motor, rozobrať ho a&nbsp;zobrať diely, ktoré sú poškodené. V&nbsp;našom prípade teda piesty a&nbsp;valce. Batožina nesmie presiahnuť viac ako 20 kg a&nbsp;ešte pred odletom musí skočiť za Kárčim.&nbsp;

Ak si spomínate písal som o&nbsp;ňom v&nbsp;prvom článku, Maďar, na ktorého sme náhodou natrafili a&nbsp;menil nám tesnenia na motore hneď druhý deň cesty. On má totižto tesnenia a&nbsp;tie musí Lukáš zobrať tiež. Takže sa začína makať nielen v&nbsp;Banskej Bystrici, ale aj v&nbsp;Buchare a&nbsp;to rovno na hoteli.&nbsp;

Hláška „nás by som chcel mať doma“ padla na našich cestách asi miliónkrát a&nbsp;myslím, že teraz je totálne trefná. Zoberte si, že vlastníte hotel, ubytuje sa u&nbsp;vás banda siedmich špinavých chlapov a&nbsp;na druhý deň vám na dvore vyťahujú motor z&nbsp;auta. Myslím, že domáci neboli úplne nadšení, ale neboli ani proti keď sme sa pýtali, či môžeme.&nbsp;

Reputáciu sme si ale vylepšili hneď na druhý deň v noci. Len tak si sedíme na dvore, špinaví a&nbsp;s&nbsp;motorom rozobratým na prvočinitele a&nbsp;zrazu rana ako z&nbsp;dela. Vyhodilo elektriku a&nbsp;z&nbsp;poistkovej skrini začali šľahať plamene. Kričíme na recepčnú nech prinesie hasiaci prístroj, ten ale nemá a&nbsp;chce to zahasiť vodou. My sme našťastie pripravení a&nbsp;máme v&nbsp;aute jeden práškový.&nbsp;

Za chvíľku je po dráme, ktorá mohla dopadnúť zle. Bolo šťastie, že sme vôbec sedeli na dvore tak neskoro. Hneď nad poistkovou skriňou bola drevená strecha a&nbsp;asi by to malo fatálne následky. No a&nbsp;od tohto momentu nás domáci milovali!

Po pár dňoch prilieta Lukáš s&nbsp;dielmi do Uzbekistanu. Marek mu išiel vlakom naproti do Samarkadu, aby sa náhodou nestratil, nikdy v&nbsp;živote totižto nebol takto ďaleko.&nbsp; A&nbsp;hneď ako prichádza, oblieka sa do monteriek a&nbsp;začína skladať spolu s&nbsp;Vaškom motor.&nbsp;

Buchara je mimochodom krásna turistická destinácia plná mešít a&nbsp;iných historických budov zapísaných v zozname&nbsp;UNESCO. Dôležitá križovatka hodvábnej cesty, ktorá prepájala Čínu, Indiu, Rusko či Perziu. Lukáš to nerieši a&nbsp;ako pravý milovník motorov chce len jediné, aby Luaz vrčal. To naopak ja som si stihol pozrieť už celú Bucharu a&nbsp;to tiež nie som na pamiatky vysadený, ale príde mi škoda ich nevidieť, keď sme už tu. Pred šiestimi rokmi sme sa tu stavili asi tak na hodinku a&nbsp;to nestačilo. Tak teraz dobieham zameškané.

Zatiaľ čo chalani skladajú a&nbsp;sú celí od oleja, ja s&nbsp;Marekom som sa rozhodol ísť umeleckým smerom. Chýba nám pesnička a&nbsp;predsa na každej ceste dáku vymyslíme. A&nbsp;tak sedíme nad prázdnou A4-kou a&nbsp;vymýšľame text, hudbu, proste všetko. Trvalo nám to zhruba 5 dní, ale podarilo sa!&nbsp;

Koncom augusta uzrie svetlo sveta spolu s&nbsp;klipom, ktorý sme samozrejme tiež natočili. Aká by to bola pesnička bez klipu... Ale spať k&nbsp;opravám, chalani idú prvýkrát štartovať, sme totálne nervózni. Ak nenaštartuje, alebo nedaj bože celý motor zhrkotá, tak sme skončili. Nie je už čas na žiadny plán B.&nbsp;

Otáčame kľúčikom, nedýchame a&nbsp;zrazu to celé naskočí! Sme šťastní, skáčeme, smejeme sa, objímame sa. Motor má zvuk ako nový, šepot kvetín! Môžeme pokračovať po dvoch týždňoch, ktoré sme strávili na jednom mieste. Dokonca aj turistická polícia nás riešila čudovala sa, čo tu tak dlho robíme, bežný turista tu je v&nbsp;priemere tri dni...

Lukáš odlieta domov a&nbsp;my sa balíme. Domáci majú v&nbsp;očiach slzy, tak si na nás zvykli za ten čas. My sme naopak totálne šťastní a&nbsp;plní novej energie ktorá nás ženie vpred. Čaká nás mnoho kilometrov do našej vysnívanej destinácie a&nbsp;zvyšok Uzbekistanu a&nbsp;Kazachstanu berieme ako tranzit. Nemáme tu žiadne plánované zastávky.&nbsp;

Ono väčšinou človek ani na takejto ceste nemusí plánovať zastávky, oni prídu samé. Popri ceste vidím smiešne traktory s&nbsp;jedným kolesom vpredu. Vyzerajú ako moja Honda, len 10-krát väčšie a&nbsp;5-krát staršie. Zastavujeme sa pri nich, aby sme sa odfotili a&nbsp;obkľúčia nás domáci.&nbsp;

Zas je z&nbsp;toho nekonečná debata a&nbsp;sranda a&nbsp;takto to na tej ceste proste ide stále. A&nbsp;samozrejme, stále máme nejaký problém. Aby som nepísal len o&nbsp;Luazoch, Honda začala vrčať ako ten traktor s&nbsp;jedným kolesom vpredu, alebo ako Chopper. Grafitové tesnenie na výfuku sa rozpadlo a&nbsp;vôbec neviem ako to opraviť. Nič tam nedrží, posledné čo ma napadlo, narvať tam gumenú hadicu. Blbý nápad, ale čo keď...&nbsp;

Prvé kilometre to fungovalo, ale potom zrazu, že čo ma to páli na nohách a&nbsp;to kúsky tej žeravej gumy mi vypaľovalo kožu, nič príjemné. Odvtedy teda jazdím ako Chopprista, ale zas aspoň tú motorku konečne počujem.&nbsp;

Ako smerujeme smerom na východ, tak sa objavuje aj viac hmyzu. V&nbsp;jeden deň som mal hneď dva zážitky, jedna včela ma pichla do krku, našťastie mi to až tak veľmi neopuchlo, ale musím povedať, že sa mi dýchalo akosi horšie a&nbsp;druhá mi vletela do plaviek, tá ma ale nestihla bodnúť.&nbsp;

Po takýchto nepríjemnostiach by to ale chcelo dáke potešenie, smerujeme do cukrárne a&nbsp;vôbec nie náhodou. Jediný kto o&nbsp;tejto ceste netuší je Vašek, má totiž 36. narodeniny a&nbsp;musíme to osláviť. Ako inak než poriadnou tortou v&nbsp;miestnej cukrárni.&nbsp;

Bolo to krásne a&nbsp;okrem torty sme mali aj kávičku, človek sa zrazu na chvíľu cítil ako doma a&nbsp;nie ako na drsnej expedícii. Bola to radosť a&nbsp;slasť zároveň. Celý deň bol skvelý a&nbsp;večer sme ho ukončili nádhernou večerou v&nbsp;Taškente, kde som si objednal Chačapuri po Andžarsky, gruzínska maškrta, ktorú milujem.&nbsp;

A&nbsp;ako to zvykom býva, po radosti bývajú na ceste starosti a&nbsp;to sa aj stalo. Hranice, ktoré sme chceli prefrčať, nás zdržali na 8 hodín. Netušili sme, že táto hranica bude tak frekventovaná a&nbsp;kontrolovaná. Pred šiestimi rokmi sme na západe Uzbekistanu vošli do Kazachstanu asi za 5 minút, no východ je iný, je to hlavný ťah medzi hlavnými mestami dvoch krajín.&nbsp;

Nad ránom, unavení a&nbsp;zničení sme sa dostali za hranice. Odbočili sme na prvú možnú poľnú cestu a&nbsp;kempujeme. Spolu s&nbsp;Marekom a&nbsp;Danom sme našli skvelé miesto pod stromom pri vode na malom ostrovčeku. Paráda!&nbsp;

Spali sme asi 5 hodín do 10:30 a&nbsp;vôbec nám nebolo teplo, celý čas tieň, voda, bolo to niečo ako hotel Hilton medzi&nbsp;kempovacími miestami. V&nbsp;najbližšom meste riešime peniaze, simkarty, proste&nbsp;všetko to, čo vždy v&nbsp;novej krajine. V&nbsp;Kazachstane sa dejú aj také veci, na ktoré sme zabudli, že vôbec existujú, napríklad tu prší a&nbsp;ja som pekne zmokol, vlastne totálne.&nbsp;

Som mokrý ako myš a&nbsp;zastavujeme uprostred ničoho pri jednej jedinej reštike. Ako sme zastavili, prestalo pršať. Rozhodli sme sa, že tu ostaneme spať, približne 500 metrov od reštaurácie kúsok od hraníc s&nbsp;Kirgizskom. Všetci si stavajú stan, iba ja nie. Verím radarom a&nbsp;skúsenostiam, ktoré mám z&nbsp;meteorológie a&nbsp;letectva. Bola to ale tiež chyba.&nbsp;

Nahý som si zaliezol do spacáku, pozerám na hviezdy a&nbsp;zrazu „bzzzzzzzz“ pri uchu. Sakra, sú tu komáre, kašlem na to, nech sa napijú, aj tak nie sú malarické ako v&nbsp;Afrike a&nbsp;nie je ich tak veľa. Ale na motorke mám repelent, trošku sa nasprejujem. Ako som tak nahý vstal, zrazu na mňa namierilo svetlo a&nbsp;nejakí dvaja ľudia bežia ku mne. Vravím si, čo do pekla sa tu deje...&nbsp;

Boli to mladí vojaci, teda pohraničná stráž. Čo tu robíte, doklady, svietia mi do očí a&nbsp;ja mám v&nbsp;ruke repelent a&nbsp;som celý nahý. Vravím, ja tu spím,&nbsp;hryzú ma komáre a&nbsp;snažím sa byť vtipný, vojaci 18 roční, ktorí vyzerajú na 13 sa zas snažia byť drsní. Všetkých nás pobudili, pozreli si pasy a&nbsp;odišli, neviem, možno si mysleli, že chceme ilegálne emigrovať do Kirgizska, kde aj tak máme bezvízový vstup.&nbsp;

Blbá noc ale nekončí, o&nbsp;1:04 som sa zobudil na to, že na mňa kvapká, vravím si, to vydržím... O&nbsp;1:10 kašlem na to, staviam stan. Začína dosť silno pršať a&nbsp;tak staviam najrýchlejšie ako len viem.&nbsp;

O&nbsp;1:30h mám všetko postavené a&nbsp;1:31 prestalo pršať a&nbsp;nepršalo už vôbec ani do rána. Hlásia ale zlé počasie celý deň, nielen dážď ale aj búrky a&nbsp;tak hneď ráno si na seba dávam nepremok, aby som zas nezmokol ako myš. Zaujímavé je, že všade okolo prší, len nad nami nie, naopak to bolo včera, keď som zmokol a&nbsp;nemal nepremok.&nbsp;

To naopak pršalo iba nad nami. Takto to ide celý deň až po Almaty. Pri miestnej umyvárke sme zastavili, aby sme sa pozreli na Luaz, vydáva zvláštne zvuky nad 60 km/h a&nbsp;hneď ako si nepremok dávam dole, začína pršať. Inak sme rozobrali celý Luaz a&nbsp;na nič sme neprišli, miestni nám ale dovolili spať v&nbsp;autoumyvárke, keďže vonku prší.&nbsp;

Spalo sa tam skvele, lepšie ako hotel a&nbsp;neviem, či sa mi ešte niekedy v&nbsp;živote podarí spať v&nbsp;autoumyvárke, bol to zážitok. Samotné Almaty je krásne, ale veľké a&nbsp;nám sa nechce stráviť pol dňa v&nbsp;zápche a&nbsp;tak sme sa zhodli, že budeme pokračovať ďalej v ceste.&nbsp;

Pohorie nad mestom je ale nádherné, zasnežené s&nbsp;majestátnymi horami. Už v&nbsp;roku 2010, keď som bol na motorke v&nbsp;Kazachstane prvýkrát, tak som si predstavoval, aké by bolo krásne to tu vidieť a&nbsp;teraz po 14-tich rokoch sa mi to podarilo. Ja som tu na motorke vlastne už tretí krát, sranda je, že vždy a&nbsp;je jedno či na východe, alebo západe sa Kazaši pýtajú odkiaľ si a&nbsp;druhá otázka je, či si turista. Príde mi to ako naozaj zvláštna otázka a&nbsp;nikdy inde som sa s&nbsp;ňou tak často nestretol. A&nbsp;keď sa nás to za deň spýta už 50 ľudí, tak niekedy odpovieme že nie, že sme kozmonauti a&nbsp;pýtame sa na cestu na Bajkonur. Samozrejme celé to zoberú s&nbsp;vtipom.&nbsp;

Kazaši sú inak skvelí, milí a&nbsp;tiež sa radi fotia. Mnohí nám počas jazdy do auta strkajú jedlo, ovocie, bagety či sladkosti, čo je veľmi krásne a milé. A&nbsp;keďže sa nám rýchlejšie ako 55 km/h ísť nedá, tak takéto podávanie vecí do auta nie je nič zložité. Naozaj nevieme, čo zas s&nbsp;autom je, ale jeden fanúšik na Facebooku podľa nahrávky, ktorú sme mu poslali, diagnostikoval, že by ten zvuk mohol mať niečo s&nbsp;prevodovkou, pretože frekvencia pri ktorej ho počuť, odpovedá istým otáčkam motoru a&nbsp;ten je spojený priamo s&nbsp;prevodovkou.&nbsp;

Sú to len dohady, ale vyzerá to tak, že budeme musieť niekedy opäť vybrať a&nbsp;skontrolovať. Plazíme sa slimačím tempom, čo mi na Honde vôbec nevadí, aspoň si môžem viac vychutnať krajinu a&nbsp;nemusím sa tak sústrediť na riadenie motocykla. V&nbsp;meste Ayagoz pretíname 48. rovnobežku, čo je rovnobežka Banskej Bystrice a&nbsp;tak si vravím, že to som skoro ako doma, s rozdielom, že u&nbsp;nás nie je problém s&nbsp;benzínom.&nbsp;

V&nbsp;tomto meste ho mala len jedna benzínová pumpa z&nbsp;20tich. Ale podarilo sa, máme palivo a&nbsp;tak pokračujeme. Inak až teraz, po dvoch mesiacoch na ceste som prvýkrát skúsil na motorke redukciu a&nbsp;to vtedy, keď sme našli pri ceste odstavenú vlečku a&nbsp;ja som chcel skúsiť, či to Hondička utiahne. Úplne bez problémov a&nbsp;totálne ľutujem, že som si takú vlečku na spanie nespravil doma na túto cestu, bol by to luxus!&nbsp;

<p>Honda ATC200 je terénne vozidlo (ATV), ktoré bolo predstavené v roku 1981 a vyrábalo sa do roku 1987. Je súčasťou radu ATC spoločnosti Honda, ktorý bol určený na rekreačné aj komerčné použitie. Model ATC200 je vybavený štvortaktným, vzduchom chladeným motorom OHV s objemom 192 cm3 a počas jeho výroby boli na trh uvedené rôzne modely, každý s odlišnými technickými špecifikáciami a vlastnosťami.</p>
<h3>Technické údaje:&nbsp;</h3>
<ul>
<li>Motor: 192 cm3 4-taktný vzduchom chladený OHV</li>
<li>Prevodovka: 5-stupňová automatická, reťaz (ATC200) alebo hriadeľ (ATC200ES)</li>
<li>Podvozok: ATC200E a ATC200ES sú vybavené teleskopickými vidlicami a tuhým zadným zavesením. Model ATC200X mal kompletný systém odpruženia s teleskopickými vidlicami a zadným monoshockom.</li>
<li>Brzdy: Predné a zadné bubnové brzdy (okrem modelu ATC200X, ktorý mal kotúčové brzdy)</li>
<li>Nosiče: V prípade väčšiny modelov boli predné a zadné nosiče voliteľné, ale v prípade modelov ATC200E a ATC200ES boli štandardom.</li>
<li>Elektrické štartovanie: Elektrický štart: zavedený v modeloch ATC200E a ATC200ES.</li>
</ul>
<h3>História:</h3>
<p>ATC200 bola navrhnutá tak, aby vyhovovala rekreačným aj komerčným používateľom. Spočiatku sa predávala na rekreačné účely, ale keď si Honda všimla jej využitie v komerčných a poľnohospodárskych aplikáciách, prispôsobila stroj týmto potrebám. Model ATC200E, uvedený na trh v roku 1982, bol špeciálne navrhnutý pre úžitkové účely a bol vybavený elektrickým štartovaním, prednými a zadnými nosičmi a dvojstupňovou prevodovkou. Model ATC200ES, uvedený na trh v roku 1984, ďalej rozvíjal úžitkové vlastnosti pridaním spätného chodu a hriadeľa koncového prevodu.</p>
<p>Model ATC200X, uvedený na trh v roku 1983, bol určený na športovú jazdu a vyznačoval sa jedinečnou kombináciou štartovania pomocou kopnutia, 5-stupňovej manuálnej prevodovky a plného odpruženia. Používal sa v pretekárskej triede ATC s objemom 200 cm3. Výroba radu ATC200 bola ukončená v roku 1987 v dôsledku rastúceho tlaku zo strany vlády a konkurencie zo strany štvorkoliek. Napriek tomu zostáva ATC200 obľúbeným zberateľským artiklom a možno ho nájsť v prevádzke aj dnes.</p>

Honda ATC200 - Základné predstavenie vozidla	

Mimochodom, redukcia je taktiež skvelá na jazdu po zadnom kolese/kolesách. Vlastne, konečne som zistil, na čo je táto motorka dobrá, na cestovanie veľmi nie, je nestabilná a&nbsp;nebezpečná. Ale na kraviny, na to je stvorená!&nbsp;

Snáď zvládne aj tú najväčšiu kravinu a&nbsp;vlastne dôvod prečo na nej idem, plávať spolu s&nbsp;Luazmi na miesta v&nbsp;Mongolsku, kam sa bez obojživelníka nedostaneš. Aktuálne sme v&nbsp;mestečku Semej, máme za sebou niečo cez 10&nbsp;000 km, gumy na Honde paradoxne stále držia a&nbsp;ozvem sa opäť najbližšie pravdepodobne už z&nbsp;Mongolska.

Marek Slobodník píše z Uzbekistanu a Kazachstanu: Posledná nádej priletela z Banskej Bystrice

Filip Kadlečík

Autor článku

Filip Kadlečík

Výber pre vás

Marek Slobodník píše z Uzbekistanu a Kazachstanu: Posledná nádej priletela z Banskej Bystrice

Filip Kadlečík

Súvisiace články

Medzi domorodcami v Etiópii, kde skáču po chrbtoch býkov, bičujú ženy a nocujú oddelene

Marek Slobodník píše z Turkmenistanu: Tunajšie bizarné zákony sme pocítili na vlastnej koži

Povedali si stačilo! Zaľúbený pár všetko rozpredal a vydal sa na cestu okolo sveta na bicykloch

Autor článku

Filip Kadlečík

Výber pre vás