Mám rád praktické, jednoduché a funkčné autá. Lákajú má omnoho viac, než nedostupné luxusné modely. Zaujímajú ma technológie (nielen automobilové) a inovácie, preto ma prirodzene fascinuje aj svet hybridných a elektrických pohonov. Efektivita je kľúčom k úspechu a ekológii.

Filip Kadlečík

Hneď ako sme prešli hranice, všetko sa zmenilo. Krajina je síce rovnaká, ale mestečká a ľudia sú úplne iní. Zrazu nám nikto nerozumie, samozrejme ani my nikomu, ale vôbec nám to nevadí. Tešíme sa z toho, že sme konečne v Mongolsku. V krajine o ktorej sme snívali celú dobu. Prešli sme 12 000 kilometrov z Banskej Bystrice a konečne sme tu.

Hneď za hranicami je dedinka, ktorá nemá viac ako 200 obyvateľov, čo je na miestne pomery vlastne veľká obec. V jurte nakupujeme SIM karty, aby sme vedeli byť v spojení so svetom. V druhej jurte obedujeme. Kuchyňa, reštaurácia a pokladňa, všetko pod jednou strechou. Kúria tu kravskými výkalmi a varia výborné manty (plnené taštičky s baraním mäsom). Sme šťastní a plní novej energie.&nbsp;

Konečne krajina, ktorá je “rozbitá” a tak krásna zároveň. Neviem to opísať lepšie, ale milujem krajiny, ktoré vyzerajú ako z minulého storočia. Ľudia sú tu častokrát oveľa lepší ako u nás. Pokračujeme od hraníc na mesto Olgii, prekvapivo po asfaltovej ceste. Oproti nám idú desiatky čínskych ťahačov s ruskými vodičmi, je to asi lacnejšia preprava, ako ich posielať. Určite aj samotná cena týchto kamiónov bude nižšia ako za Volvo a na prvý pohľad vyzerajú naozaj dobre.&nbsp;

Mimochodom, stále sme v horách v pohorí Altaj. Čiže pekne vysoko, okolo stále lietajú nádherné dravce. Tak ako u nás na námestí ponad hlavy lietajú holuby, tak tu orly. V meste Olgii sedia na lampách a prechádzajú sa po chodníkoch. Najbežnejšie auto tu nie je žiadny ruský UAZ, či čínsky BYD, ale japonská Toyota Prius. V Mongolsku som naozaj čakal čokoľvek, ale Toyotu Prius Hybrid, to by ma nebolo napadlo.&nbsp;

Haluz je, že všetky majú pravostranné riadenie, ale jazdí sa tu ako u nás na pravo. Možno by vôbec nebolo od veci, kebyže to tu prehodia, aby sa jazdilo vľavo. Nám je to ale jedno, ja mám trojkolku a chalani LUAZy, tie majú volant v strede. A tak pokračujeme ďalej, nechceme sa zdržovať v meste dlho, radšej máme prírodu a tá je tu nádherná. Videl som za svoj život naozaj veľa krásnych ciest po celom svete, ale premýšľam, či som videl krajšie ako tu.

<p>LuAZ-967 je sovietske obojživelné vozidlo s pohonom všetkých štyroch kolies určené pre sovietske výsadkové vojská na evakuáciu zranených, zásobovanie muníciou a prepravu ľahkej výzbroje. Tu je stručný prehľad jeho technických údajov a histórie:</p>
<h3><strong>Technické údaje</strong></h3>
<ul>
<li>Hmotnosť: 950 kg</li>
<li>Dĺžka: 3 682 mm</li>
<li>Šírka: 1 712 mm</li>
<li>Výška: 4 520 mm</li>
<li>Motor: MeMZ-967A 887 cm3 benzínový štvorvalec, 37 k (28 kW)</li>
<li>Pohon: 4WD alebo 4X4</li>
<li>Maximálna rýchlosť: 75 km/h na súši, 3 km/h vo vode</li>
</ul>
<h3>História</h3>
<p>LuAZ-967 bol vyvinutý v Národnom automobilovom inštitúte (NAMI) a dokončený v roku 1958. Bol navrhnutý ako ľahké, vzduchom prepraviteľné vozidlo s nosnosťou 400 kg (880 lb). Pôvodný prototyp NAMI 049 mal nedostatočný výkon a krehkú karosériu. Druhý prototyp, NAMI 049A, mal výkonnejší motor a oceľovú karosériu a vyrábal sa v rokoch 1961 až 1975 v automobilovom závode LuAZ. Po modeli LuAZ-967 nasledovali modely LuAZ-969В, LuAZ-969, LuAZ-969М a LuAZ-1302.</p>

LuAZ - Základné predstavenie vozidla

Je veľmi zaujímavé, že západná časť Mongolska je moslimská. Ľudia tu dokonca ani mongolsky nerozumejú a rozprávajú kazašsky. Asi tu historicky bolo územie Kazachstanu, aspoň to tak vyzerá. Tak isto, ako nám pri Kaspiku v Iráne tvrdili ľudia, že sú Azerbajdžanci. Ono sú to veľmi zaujímavé veci, ktoré človek zistí iba vtedy, keď si to prejde takto po zemi. Ale späť k ceste.&nbsp;

Ako som spomínal, sme vysoko a stúpame ešte vyššie. Smerom na východ do výšky 2 500 m.n.m. Po ceste stojíme a chladíme motory, dostávajú tu zabrať. Zrazu pri nás zastaví auto, teda Toyota Prius a vystúpi veľmi milý chlap. Oblečený je tradične mongolsky a snaží sa nám niečo vysvetliť. Ale komunikácia je skutočne veľmi zložitá. Nerozumieme si ani rukami nohami. Sme už tak ďaleko vzdialení, kultúrne a asi aj zmýšľaním, že si proste nerozumieme.&nbsp;

No po chvíľke tento muž z auta vytiahne tradičnú gitaru, zapáli si pred sebou akýsi zelený prášok, ktorý krásne dymí a začne hrať. Neskutočný hrdelný spev! Sme hotoví a s úžasom pozeráme. Marek, náš fotograf už pol roka trénuje takýto spev, ale na domorodca sa nechytá. Pridávame sa k nemu a hráme spoločne. Marek na bubne a ja na drumbli.&nbsp;

Hráme spolu viac ako hodinu. Ja som popravde bol v hudobnom tranze, nevnímal som čas a cítil som sa ako v dákom filme. Bol to tak silný zážitok, že tú melódiu mám stále v hlave a asi aj do konca života tam ostane. Presne o tom sú tieto krajiny, to v modernom svete proste nezažiješ. Preto ich tak milujem a preto za nimi rád cestujem.

Vyplazili sme sa do výšky 2 500 m.n.m. Okolo nás nič, len príroda, ľadovce, jurty a dobytok. Našli sme potôčik a pri ňom tak krásnu trávičku, že golfové ihrisko na Táloch sa s prepáčením môže strčiť. Okrem iného teda aj 4G pripojenie, nechápeme odkiaľ, ale je tu.&nbsp;

Spí sa tu perfektne, pretože je chladnejšie a tak to mám v spacáku rád. Ráno sme si zvolili skratku na hlavnú cestu popri potôčiku. Dostali sme sa k jurte uprostred ničoho. Sú tu len kone a my. Po chvíli ale prichádzajú miestni. Obzerajú si naše stroje, my zas ich kone. Vozia sa na mojej trojkolke, ja sa zas vozím na koňovi. Troška mám strach, ale verím, že naša Ami, ktorá je skúsený jazdec, by sa mi smiala. Ja mám proste z týchto zvierat strach. Majú svoj rozum a preto mám radšej motorku.&nbsp;

Domáci nás pozývajú do jurty. Naberajú nám kobylie mlieko, nie je to moja šálka kávy, ale zo slušnosti to zvládam vypiť. Priniesli nám aj jedlo, vôbec neviem čo to je. Suché a bez chuti, no lepšie ako nič. Boli sme upozornení, že mongolská kuchyňa nie je nič moc. Korenie takmer nepoužívajú, zeleninu tak isto nie. Je ale neskutočne milé, že nás takto pohostili, bez toho aby niečo od nás chceli.

Že vraj to ale majú tak zakorenené, že keď vidia pocestného, musia sa o neho bez opýtania postarať. Vzdialenosti medzi obydliami sú obrovské a tak to naozaj dáva zmysel. Veď na 1,5 km štvorcový tu žije len jeden človek. Mimochodom na jedného človeka tu žije 5 koňov a 15 kusov dobytka. Každopádne, zdalo sa nám hlúpe, že len tak nás pohostili a my im nič nevieme dať. A tak im Marek v jurte spravil aspoň malý koncert so svojou iránskou gitarkou, veľmi sa im páčilo a dokonca tlieskali do rytmu.

Pohorie Altaj končí, klesáme, ale nie extrémne. Celé Mongolsko je vo vysokej nadmorskej výške. Taktiež končí moslimská časť s Kazachmi a s mestom Khovd prichádza budhizmus. V tomto meste končí ešte jedna podstatná vec, asfalt. Neviem kedy sa naň opäť dostaneme, ale tak skoro to nebude. Terén nám až tak veľmi nevadí, ale čo nemáme radi je roleta. Tá je tu nekonečná. Ževraj vzniká jazdou automobilov po nespevnenom teréne, ktorá presahuje rýchlosť vyššiu ako 8 km/h a má odpruženú nehnanú nápravu. Pravdepodobne 4x4 by takúto roletu nikdy nevytvorili. Ak jazdíme po nej rýchlo, dá sa to prežiť. Žiaľ, vždy sa rýchlo ísť nedá a tak si miliónkrát spočítam všetky stavce chrbtice. Sú to dosť šupy.&nbsp;

Druhý problém je, že hmyz je rýchlejší ako ja a tak nemá problém no mňa útočiť, najmä ovady. Čo už, to je daň motorkárov, zvykol som si. Na čo si ale nikdy nezvyknem sú komáre. Pri jazere Khar-us ich je najviac, ako som kedy zažil. Nebolo ich toľko ani v Afrike, ani v Južnej Amerike. V noci zo stanu počujem roj komárov. Sú ich tisíce. Akoby nad nami lietali drony. Keď zasvietim na motorku, nevidím nič, len komáre, neviem si predstaviť, čo by sa stalo, kebyže nemáme stan. Podľa mňa by nás vycucali do poslednej kvapky.

Vychutnajte si fotoreport, ktorý Marek posiela priamo z Mongolska, kliknite sem

Ráno je už dobre, po komároch ani stopy, škoda že roleta na ceste nechce tiež zmiznúť s východom slnka. Mierime bližšie k jazeru, k mestečku Seer. Zrazu vidíme malý prístav s kompou. Síce na druhej strane cesta nepokračuje nikde, ale je to skvelé miesto na to, aby sme mohli skúsiť naše plávajúce stroje. Doma sme ich síce skúšali, ale len v stojacej vode. Tu je malý prúd a tak uvidíme, čo sa stane. Pre istotu všetky veci z auta vykladáme, samozrejme aj z Hondy.&nbsp;

Mirek s Mišom sa rozhodnú, že malú kompu dotiahnu na našu stranu brehu, aby sme si mohli zobrať aj veci, ak sa už nedokážeme vrátiť späť. Mirek pláva, prúd ho unáša, ale bojuje. Mišo lezie po lane, tesne nad vodou zavesený ako opica. Po chvíli si celú akciu všimne majiteľka kompy a z jurty uteká, aby sme jej ju neukradli. Teta s Mirkom na kompe zachraňuje Miša, ktorý visí na lane. Odvezie ich späť na náš breh a rukami nohami nám vysvetľuje, že kompu nemáme používať. No proste groteska, snáď naša plavba dopadne lepšie, ako akcia Mirka a Miša.&nbsp;

Dan s LUAZom vchádza do vody, za ním Vašek a&nbsp;nakoniec ja. Chalanov prúd pomaly unáša, bojujú a snažia sa zostať aspoň na mieste. LUAZ sa vo vode žiaľ pohybuje len otáčaním kolies, nemá totiž lodnú skrutku. Je to najlacnejšie obojživelné vozidlo na svete. Je to niečo ako Trabant medzi obojživelníkmi, čiže nič extra. Napriek mnohým hendikepom si ale počína skvelo. Proti miernemu prúdu na plný výkon sa napokon plaví rýchlosťou 1 km/h a tak sa LUAZy minimálne dokážu vrátiť na miesto odkiaľ do vody vošli. Horšie je ale na tom moja Honda.&nbsp;

<p>Honda ATC200 je terénne vozidlo (ATV), ktoré bolo predstavené v roku 1981 a vyrábalo sa do roku 1987. Je súčasťou radu ATC spoločnosti Honda, ktorý bol určený na rekreačné aj komerčné použitie. Model ATC200 je vybavený štvortaktným, vzduchom chladeným motorom OHV s objemom 192 cm3 a počas jeho výroby boli na trh uvedené rôzne modely, každý s odlišnými technickými špecifikáciami a vlastnosťami.</p>
<h3>Technické údaje:&nbsp;</h3>
<ul>
<li>Motor: 192 cm3 4-taktný vzduchom chladený OHV</li>
<li>Prevodovka: 5-stupňová automatická, reťaz (ATC200) alebo hriadeľ (ATC200ES)</li>
<li>Podvozok: ATC200E a ATC200ES sú vybavené teleskopickými vidlicami a tuhým zadným zavesením. Model ATC200X mal kompletný systém odpruženia s teleskopickými vidlicami a zadným monoshockom.</li>
<li>Brzdy: Predné a zadné bubnové brzdy (okrem modelu ATC200X, ktorý mal kotúčové brzdy)</li>
<li>Nosiče: V prípade väčšiny modelov boli predné a zadné nosiče voliteľné, ale v prípade modelov ATC200E a ATC200ES boli štandardom.</li>
<li>Elektrické štartovanie: Elektrický štart: zavedený v modeloch ATC200E a ATC200ES.</li>
</ul>
<h3>História:</h3>
<p>ATC200 bola navrhnutá tak, aby vyhovovala rekreačným aj komerčným používateľom. Spočiatku sa predávala na rekreačné účely, ale keď si Honda všimla jej využitie v komerčných a poľnohospodárskych aplikáciách, prispôsobila stroj týmto potrebám. Model ATC200E, uvedený na trh v roku 1982, bol špeciálne navrhnutý pre úžitkové účely a bol vybavený elektrickým štartovaním, prednými a zadnými nosičmi a dvojstupňovou prevodovkou. Model ATC200ES, uvedený na trh v roku 1984, ďalej rozvíjal úžitkové vlastnosti pridaním spätného chodu a hriadeľa koncového prevodu.</p>
<p>Model ATC200X, uvedený na trh v roku 1983, bol určený na športovú jazdu a vyznačoval sa jedinečnou kombináciou štartovania pomocou kopnutia, 5-stupňovej manuálnej prevodovky a plného odpruženia. Používal sa v pretekárskej triede ATC s objemom 200 cm3. Výroba radu ATC200 bola ukončená v roku 1987 v dôsledku rastúceho tlaku zo strany vlády a konkurencie zo strany štvorkoliek. Napriek tomu zostáva ATC200 obľúbeným zberateľským artiklom a možno ho nájsť v prevádzke aj dnes.</p>

Honda ATC200 - Základné predstavenie vozidla	

V Čechách na jazere plávala pekne, ale nebol tam prúd. Myslel som si, že to bude tak isto jednoduché, ako to bolo doma. Opak bol pravdou a Honda sa celá prevrátila hore kolesami. Pláva, ale nie tak, ako som si predstavoval. Je ale pravda, že iná motorka by už bola dávno na dne. Čiže nie je to až tak zlé, ako to vyzerá. Proste sme schopní preplávať akýkoľvek brod. To, že Honda je hore kolesami je nepodstatné. A groteska je to naozaj vtipná, miestni čo na nás pozerajú majú zážitok na 4 životy, sledujúc čo sme tam mi dorábali…&nbsp;

Všetko sušíme a pokračujeme ďalej, smer Ulanbátar. A po skúšobnej plavbe vieme, že nás už nič nezastaví!

Zmeškali ste predchádzajúce diely Marekovho dobrodružstva? Nájdete ich tu:

Marek Slobodník píše z Mongolska: Neviem, či som už niekedy videl takú krásnu krajinu...

Filip Kadlečík

Autor článku

Filip Kadlečík

Plus TV

Prvá jazda I Nová Alfa Romeo Junior a Jeep Grand Cherokee

Nový Auto Bild v predaji! Prináša tip na skvelú vychytávku pre vodičov a unikátne testy

Reset a teraz znovuzrodenie: Nová identita značky Jaguar v podobe, akú nečakáte!

Výber pre vás

Marek Slobodník píše z Mongolska: Neviem, či som už niekedy videl takú krásnu krajinu...

Filip Kadlečík

Súvisiace články

Smutno na konci Dunaja: Divočina zostala, ale ľudia miznú! Vyháňa ich vojna

Marek Slobodník píše z Uzbekistanu a Kazachstanu: Posledná nádej priletela z Banskej Bystrice

Marek Slobodník píše z Ruska: Dana vypočúvali aj dve hodiny, nakoniec mali zvláštnu požiadavku

Autor článku

Filip Kadlečík

Plus TV

Prvá jazda I Nová Alfa Romeo Junior a Jeep Grand Cherokee

Nový Auto Bild v predaji! Prináša tip na skvelú vychytávku pre vodičov a unikátne testy

Reset a teraz znovuzrodenie: Nová identita značky Jaguar v podobe, akú nečakáte!

Výber pre vás