Práve keď vchádzame na nemeckú pôdu a smerujeme do múzea dizajnu výrobcu nábytku Vitra niekoľko kilometrov za hranicou medzi Bazilejom a Weilom nad Rýnom, zbadajú nás a vytiahnu mobilné telefóny. Sú ohromení.
Berme to ako pochvalu. Každý, kto sa tak zaujíma o umenie a dizajn, že stojí v rade pred múzeom, má oko aj pre umenie na autách.
AUTO BILD sa vydáva na veľkú jazdu a pôjdeme na kačici. Ale aby si fanúšikovia 2CV neklopali na čelo, Citroën Berlingo, samozrejme, vôbec nie je kačica, dokonca ani skriňová kačica. Aj keď má na zadnej strane nápis Fourgonnette. Toto Berlingo má pod sklolaminátovou kapotou štvorvalcový diesel, nie dvojvalec s úbohým výkonom 24 koní, ktorý by nám ani nenapadlo použiť na cestu cez Alpy z Talianska do Rüsselsheimu
Poďma však postupne. Fabrizio Caselani (50) nás víta vo svojej továrni v Cremone, hodinu cesty juhovýchodne od Milána. „Benvenuto,“ hovorí a otvára nám svoje posvätné priestory. Vonia to tu ako kedysi, keď sme opravovali diery po korózii v našich starých autách rohožami zo sklených vláken, syntetickou živicou a dvojzložkovým plnivom. Lenže tu sa neláta, tu sa tvorí. V hale pracujú na úžitkových vozidlách Jumper, ktoré prerábajú na foodtrucky. Jedno z nich natreli krémovobielou farbou s fialovými blatníkmi. Bude to jedno z piatich zmrzlinárskych áut pre nemeckého zákazníka. V lakovacej kabíne čaká prerobený Jumpy na čerstvú farbu. Dva väčšie modely a dodávka Berlingo s vysokou strechou majú jedno spoločné: vyzerajú ako kultové skriňové autá z vlnitého plechu, ktorými sa Citroën vryl do nášho srdca. Kult je späť!
Viac obrázkov z retro prestavby nájdete v galérii
„Pred desiatimi rokmi,“ vysvetľuje Fabrizio, „sme dostali nápad.“ Dovtedy jeho spoločnosť vyrábala lode – z väčšej časti laminátové. Obchod však stagnoval, a tak si Fabrizio spomenul na svoju lásku k Citroënu, na svoje prvé auto, kačicu Charleston, po nej Dyane, Visa, CX, mamin Méhari. A pozrel sa na svoju zbierku áut s DS, kačicami Rally, SM a všetkými pokladmi z 50. rokov. Potom sa pozrel na svoj karavan a rozhodol sa: „Je taký nudný, prerobím ho na starý.“ A tak sa rozhodol, že ho prerobí na starý. Potom to išlo ako po masle. Dizajnér David Obendorfer (49), ktorý pracoval pre značku Alfa Romeo a dvanásť rokov bol návrhárom jácht, prišiel do Fabriziovej firmy a začal kresliť. Výsledok: 400 prestavieb Jumpera od roku 2017 a o polovicu menej prestavieb Jumpy od roku 2019.
Aby som to skrátil: Prestavba je licenciovaná spoločnosťou Citroën a na jej tvorbe sa podieľali aj dizajnéri. Prestavba vozidla trvá tri týždne, celkovo ide o 400 pracovných hodín. Predná časť, kapota, oba bočné panely, strecha, všade je sklolaminát, všetko sa vyrába ručne. Prestavba stojí približne 20 000 eur vrátane dane a nového laku, pričom nové auto si môžete dať dodať hneď alebo si doviezť ojazdené.
Teraz je však čas odísť. Prechádzame Alpami s dodávkou s vysokou strechou pre päť cestujúcich, s elektrickým pohonom a 50 kWh batériou, ktorá má, žiaľ, dojazd na diaľnici len vyše 200 kilometrov a potom 35 minút na nabitie na 80 percent. A rovnakú dodávku pre troch cestujúcich vo farbe nevadskej béžovej a s XXL batožinovým priestorom na europaletu. Diesel má výkon 102 koní a verte nám, že keď po viac ako 800 kilometroch dorazíme do Rüsselsheimu, palubný počítač ukazuje spotrebu 5,7 litra a rýchlomer medzitým ukazuje 165 km/h. Svetový rekord! Bol už niekedy niekto taký rýchly v skriňovej kačici? V žiadnom prípade! Nie s výkonom 24 koní. Nemôžete ísť z kopca tak dlho, aby ste na tachometri videli 165 km/h alebo viac.
Vnútri nič nezmenili, len na radiacu páku priskrutkovali odznak, na ňom je napísané Fourgonnette a číslo 9 z 200. Toľko ich chcú predať a mohli by ich predať viac. Diely, ktoré nie sú vyrobené zo sklolaminátových rohoží, pochádzajú z regálov koncernu Stellantis. Svetlá vpredu sú z Jeepu Wrangler, prerobený Jumper má svetlá Renegade, Jumpy si pomáha poličkou z Fiatu 500. Zadné okrúhle svetlá našej krabicovej kačice v novom vyhotovení pochádzajú od dodávateľa Hella. A všetko je naozaj kvalitne spracované, žiadne domáce majstrovanie, len poctivá ručná výroba. A vy sa pýtate: Nie je drahé investovať 20 000 eur do dizajnovej prestavby dodávky s vysokou strechou, ktorá sa vlastne kupuje, pretože je lacná?
Značkové kvetinárstva alebo remeselné mäsiarstva by vám pravdepodobne vedeli poskytnúť podrobnú odpoveď, aký musí byť vzhľad dodávky, keď jazdí mestom a má pútať pohľady potenciálnych zákazníkov. A zaujímavý foodtruck na jarmoku má tiež viac klientov ako nudnejší stánok. Bol by lepší možno v pastelovej bielej alebo v zelenej, či sivej pastelovej farbe?
Keď sme odchádzali, mali sme pre dizajnéra ešte jednu otázku: Čo budeme robiť v prípade nehody? „Žiadny problém,“ povedal, „potom pošleme nové laminátové diely. Každý karosár to opraví.“
