Je to približne už 5 rokov, keď som v Indii prvýkrát v živote videl Royal Enfield Diesel, tzv. Taurus. Už predtým som niečo málo o naftovej motorke počul, ale myslel som si, že je to len legenda, ktorá neexistuje. Ale ona je tu, živá a funkčná v indickej premávke.
Roky mi vŕtalo hlavou, ako si túto motorku zadovážiť. Pre niekoho je to možno obyčajný stroj s dvoma kolesami, ale pre mňa ako motorkára je to niečo neopísateľné. Niečo, čo musím mať, napriek tomu, že vôbec nie som vysadený na materiálne veci. Jednoducho na ňu celé tie roky myslím a kujem plán, ktorý mi ale situácia s covidom skomplikovala a oddialila.
Sny si treba plniť
Pred viac ako rokom, 1. januára 2022, som sa s manželkou a kamošmi vybral do Indie, presnejšie do Keraly, pretože to tam už dobre poznám. Presne o 12:00 som si kúpil svoj prvý Royal Enfield Diesel. Stál 800 € a bol polorozpadnutý.
Technický stav mi vôbec nevadil, bol som šťastný, že sa mi splnil sen. Sny a ciele si treba plniť, pretože bez nich je podľa mňa život iba nudným stereotypom. Prvé metre na mojom Diesli mierili na pláž s mojou Sonkou a neskôr sme sa vybrali do hôr smerom na Munar.
Motorku som vôbec nevedel nakopnúť, pomáhali mi miestni, nerozumel som jej, pretože nemá karburátor a ani sviečku, ale mne to nevadilo. Do hôr sme išli pomalšie ako traktorista na poli za panelákmi v Sásovej a ja som bol vysmiaty ako „lečo“. Po 800 kilometroch som si uvedomil: „Sakra, veď ja som ešte netankoval!“ Ono totiž táto motorka nemá žiadnu spotrebu, iba 1,2 litra na 100 km. Za to však dymí viac ako kontajnerová loď.
Po úžasnom mesiaci s dieselovým Enfieldom Taurus som sa nevedel zmieriť s tým, že by som túto motorku mal nechať v Indii a dostal som nápad! Pred pár rokmi som so svojou Sonkou dostal Jawu Pionier do Thajska aj Tanzánie v podpalubnej batožine lietadla rozobratého na štyri časti a tak mi napadlo…. Viem, je to asi tak štvornásobne ťažšia motorka ako Pionier, veď len motor bez prevodovky váži 40 kg(!), ale ja som musel!
- Royal Enfield Taurus Diesel
Royal Enfield Taurus Diesel bol jedinečným motocyklom ikonickej indickej značky. Bol navrhnutý tak, aby vyhovoval potrebám vidieckych oblastí, kde ľudia potrebovali spoľahlivý a úsporný spôsob prepravy. Napriek svojej praktickosti a jedinečným vlastnostiam Taurus Diesel nezaznamenal komerčný úspech a po krátkom produkčnom cykle jeho výroba skončila. Tento stroj však zostáva zaujímavým zberateľským kúskom indickej motocyklovej histórie.
Základné fakty:
- výroba: 1993
- motor: vzduchom chladený vznetový štvortaktný jednovalec
- zdvihový objem: 325 cm3
- max. výkon: 5 kW (6,9 k)
- max. krútiaci moment: 15 Nm
- prevodovka: manuálna štvorstupňová
- dĺžka/šírka/výška: 2 120 / 750 / 1 080 mm
- pohotovostná hmotnosť: 196 kg
- objem nádrže: 15 l
Zdroj technických údajov: Bikesmedia.in
Začali sme rozoberať, napokon vzniklo 9 batožín s hmotnosťou cca. 20 kg a motorka sa ocitla na Slovensku. Ako som spomínal, nebola v dobrom stave a taktiež sme si nepamätali, čo a ako sme rozoberali. Preto nám jej skladanie trvalo ďalších 9 mesiacov. Tu sa ale dostávame k jadru veci, počas tohto skladania nám napadol skvelý nápad.
Päť mesiacov príprav
Poďme do Indie po ďalšie a spravme o tom film podobný, ako keď sme šli s Pioniermi naprieč Afrikou! A tak sme od septembra minulého roka začali pripravovať projekt Indodiesel na ceste. Martin Kochaník (kameraman) začal riešiť najlepšiu techniku na cestu. Marek Duranský (fotograf) sa postaral o všetky grafické práce, Matej Raček (mechanik) sa na mojom Diesli naučil všetko, aby sme cestu prežili a ja som sa postaral o všetko ostatné, čo bolo treba. Bolo to brutálnych 5 mesiacov príprav, ale teraz sme tu, v Indii kde dieselové motorky brázdia cesty.
V zajatí Keraly. Tak by som nazval náš prvý mesiac a pol v Indii. Ja prilietam 10. januára, chalani o tri dni neskôr. Hneď sme sa ale pustili do kúpy, resp. do hľadania Dieselov. Problém je, že v celom 35 miliónovom štáte Kerala sme našli približne len 10 inzerátov. Mnohé sú staré, neaktuálne a keď aj aktuálne sú, tie motorky sú v katastrofálnom stave…
Na aute sme najazdili niečo vyše 1 000 km, keď sme narazili na prvú peknú mašinu, ktorá nás chytila za srdce. Ale potom sa vrece roztrhlo a motorky chodili k nám, nie my k nim. Tak isto, ako aj u nás, sú tu dôležité kontakty. Tie vás dostanú k strojom, ktoré na inzerátoch jednoducho nenájdete. Je to, akoby ste si teraz na Slovensku chceli kúpiť 4 Jawy 500 OHC, ťažko ich nájdete.
Po kúpe sme pôvodne chceli spraviť malý servis, no kade-tade sa nám ukázalo niečo zlé a my sme rozoberali a rozoberali, až tu zrazu z motorky bol holý rám. Tak to išlo s každou, takže náš plán vyraziť okolo 20. januára sa presunul na koniec februára, ale s tým sa na cestách počíta.
V zajatí Keraly
Vždy sa niekde zasekneme, čakáme a riešime. Ono to je v konečnom dôsledku dobré, mňa takéto cesty naučili byť trpezlivým a vôbec mi už nevadí, keď čakám u lekára, či v rade na pokladňu. Pohoda. Hlavne, Kerala je krásna, je to Švajčiarsko Indie, sú tu skvelí ľudia, výborné jedlo a krásna príroda. Rád sa sem vraciam.
Teraz sa mi už stáva, že ma na ulici zdravia ľudia ako v Banskej Bystrici a to je naozaj milé. Napriek všetkým týmto výhodám sa ale tešíme na deň, keď vyrazíme. Mesiac a pol je doba tak dlhá, že napríklad naša prvá veľká cesta z Banskej Bystrice k Aralskému jazeru a spať na Pionieroch trvala približne rovnako.
Táto cesta znie ako najlepší plán ktorý človek môže vymyslieť, ale nie je to tak. Prvýkrát sa cítim ako horolezec, ktorý nevie, či dosiahne vrchol osemtisícovky. Mnohé veci sú neisté a najväčšie riziko predstavuje Indicko-Pakistanská hranica, ktorou som už v roku 2018 prechádzal spolu so žltými trabantami.
Pozrite si bohatú galériu ku článku, kliknite sem
Vtedy však bola situácia iná, mali sme svoje mašiny a tak nebol ani problém s papiermi. Teraz je to o čosi horšie a čo nás čaká, nikto netuší, snáď ani colník na hraniciach v Atari. V každom prípade, nič nie je nemožné a budeme robiť všetko preto, aby nás tieto dieselové krásky dostali až domov.
Držte palce, budeme sa vám z cesty pravidelne ozývať!
