Úplnou náhodou sme večer narazili na Hinduistický chrám, kde nám správca dovolil prespať.
Skvelé čisté miestečko s vodou, kde sa výborne spalo. Vstali sme skoro ráno okolo šiestej a okolo nás sa to začalo hemžiť ľuďmi. Bola nedeľa a tak sme nechápali, kam všetci idú a až keď sme sa rozhliadli po okolí, zistili sme, že všade okolo nás sú ryžové polia, čo by vysvetľovalo aj tých milión komárov.
Večer sme si to vôbec nevšimli. Rád spávam na miestach, kde prídem v noci a cez deň ma čaká prekvapenie. Každopádne, títo ľudia boli skvelí, milí a plní elánu. Ako niekedy u nás, keď sa chodilo na zemiaky, bola to akcia pre celú dedinu, spojená so zábavou. Tak tu mi to prišlo rovnaké, akurát miesto zemiakov vyberali ryžu a výborne sa bavili.
Napokon nás aj ponúkli miestnymi raňajkami, pretože nás na cestu nechceli pustiť hladných. S plnými bruchami nám napadlo: spravme si opäť niečo dobré na výfuku. Kúpili sme si jahňacie mäsko, no nevedeli sme zohnať cibuľku. Až tu zrazu, asi po 30 minútach jazdy sme predbiehali auto plné cibule.
Zastavili sme ho a milý muž nám dal asi 3 kg úplne zadarmo. Toto mäsko sme grilovali až 4 hodiny na stredných otáčkach a bolo výborné, ako prílohu sme si kúpili ryžu v miestnej vegetariánskej reštaurácii. Rozhodli sme sa, že raz napíšeme kuchársku knihu "Varíme s dieslom".
Ani nevieme ako a z Tamilnádu sme v Karnakate
Karnakata je ďalší štát, no tu už nie sú viditeľné hranice s kontrolami ako medzi Keralou a Tamilnádu, proste je tu len tabuľa „vitajte“. V tomto štáte ideme pozrieť historickú UNESCO pamiatku Hampi. Boli sme tu aj pred piatimi rokmi s Trabantami, no chalani to nevideli a bola by škoda sa tu nezastaviť. Ja som si aspoň zaspomínal na časy, keď sme tu boli. Bol máj a skoro som umrel od tepla, našťastie teraz je tu príjemných 32 stupňov.
Pred piatimi rokmi som si tu robil selfie s tromi opicami a tak som celú dobu hľadal tri opice, že si opäť spravím znova. Podarilo sa! :-D Našiel som ich až hore na kopci nad celým Hampi, odkiaľ je jeden z najkrajších výhľadov, krajšie to je už len z Pánskeho diela na Banskú Bystricu. Tu som sa zas na počesť Mareka Duranského postavil na hlavu, pretože takisto to spravil aj on pred piatimi rokmi a spokojný som sa vybral ďalej.
Pozrite si celý tento príbeh aj vo veľkej galérii, kliknite sem
Jedine Radža je nespokojný a začína sa meniť na svoju motorku, ktorú volá Humpura. Začína byť tiež rozbitý, zničený a špinavý, tak isto, ako aj jeho motorka. Pred Hampi mu totižto do oka narazila obrovská mucha a odvtedy ho má prelepené a nevidí naň. Okrem toho, na motorke vezie aj nášho maskota Zajka, taktiež s prelepeným ľavým okom. Nevieme teda, či sa mení na motorku, alebo na veci, ktoré na motorke má. Je to zvláštne, snáď sa nám Radža nikdy nepokazí!
Večer spíme v reštaurácii, kde sme vypili 28 čajíkov. Šéf je z Tamilnádu a rozpráva nám o svojom živote. Ukazuje fotky rodiny a chváli sa, že rozpráva štyrmi jazykmi. Človek si nikdy neuvedomí, akí zaujímaví ľudia tu žijú, pokým sem nevycestuje a nezažije ich tak, ako my. Proste mimo hotelov a rezortov.
Maharaštra na spotrebu a falošný Taj Mahal
Štáty meníme takmer každý deň ako špinavé prádlo, akurát teda prádlo nemeníme a už to na nás začína byť vidieť a asi aj cítiť. Okrem štátov naberáme aj kilometre. Myslel som si, že budeme tankovať tak raz za 1 000 km, no nie je tomu tak. Prvé tankovanie bolo cca po 500 km a spotrebu som mal 2,5 L. Boli sme ale v horách a tak som predpokladal, že na rovine to bude lepšie, kniha uvádza 1,2 l.
Po 700 km mi ale došla nafta a nie je to taká sranda, ako keď vám dôjde na Pionieri, či Jawe. Tam iba doleješ a ideš. Tu je to problém a všetko zavzdušníš. Celý systém. Trápim sa 30 minút, kým to spojazdním. Spotreba mi vychádza na 1,8 l. Chalani majú dokonca 1,6 l. Každopádne si vravím, radšej budeme tankovať každých 600 km, bude to bezpečné. No nedošla mi nafta po 580? Došla... a zas som všetko zavzdušnil, teraz so spotrebou 2 l.
- Royal Enfield Taurus Diesel
Royal Enfield Taurus Diesel bol jedinečným motocyklom ikonickej indickej značky. Bol navrhnutý tak, aby vyhovoval potrebám vidieckych oblastí, kde ľudia potrebovali spoľahlivý a úsporný spôsob prepravy. Napriek svojej praktickosti a jedinečným vlastnostiam Taurus Diesel nezaznamenal komerčný úspech a po krátkom produkčnom cykle jeho výroba skončila. Tento stroj však zostáva zaujímavým zberateľským kúskom indickej motocyklovej histórie.
Základné fakty:
- výroba: 1993
- motor: vzduchom chladený vznetový štvortaktný jednovalec
- zdvihový objem: 325 cm3
- max. výkon: 5 kW (6,9 k)
- max. krútiaci moment: 15 Nm
- prevodovka: manuálna štvorstupňová
- dĺžka/šírka/výška: 2 120 / 750 / 1 080 mm
- pohotovostná hmotnosť: 196 kg
- objem nádrže: 15 l
Zdroj technických údajov: Bikesmedia.in
Konečné stanovisko teda je, tankovať každých 500 km pre istotu a spotreba 1,2 l je reálna, ale asi nie keď je motorka takto nabalená. Keď sme sa vážili, zistili sme, že motorka spolu s nami má cca 360 kg a to naozaj nie je málo.
Ale späť k ceste: v tomto štáte sa nachádza jedna naozaj zaujímavá stavba. Na prvý pohľad skopírovaný Taj Mahal, na druhý už nie. Ale treba prísť blízko, vtedy človek zistí, že materiál na tejto stavbe nie je tak honosný, nie je tu mramor s diamantmi, ale iba omietka a niekde ani tá nie, pretože odpadla. Mladí ľudia na Bibi ku Maqbaru vravia, že je to Taj Mahal z Wishu a majú pravdu.
Ale je to haluz pre selfiečkárov. Oveľa lepšie miesto, ako originál, pretože na selfie rozdiel nevidíš a nie sú tu takmer žiadni ľudia. A tak nielen Indovia, ale aj my to využívame a fotíme sa. Na sociálnych sieťach nás takmer nikto s naším falošným Taj Mahalom neodhalil. :)
Holi festival a najväčšia socha na svete
V Gujarade chceme ísť pozrieť najmä najväčšiu sochu na svete, Sochu jednoty. Vôbec sme ale netušili, že sa tiež začína Holi festival, kde sa všetci Indovia obhadzujú práškovými farbami a šialene sa pri tom bavia. Snažíme sa natrafiť na mesto, kde tento festival práve je, pretože v každom štáte/meste to majú inak, no žiaľ nám stále uniká.
Veľmi sme ho chceli zažiť, ale nepodarilo sa. Jediná malá záplata na to bola, keď sme išli cez miestne dedinky a zrazu nás zastavili mladí chalani so šnúrou cez cestu ako takí banditi, ktorí vyberajú výpalné. Už z diaľky som ale videl, že majú v rukách zelenú farbu a spojil som si to s týmto festivalom. Za 10 rupií, čo je asi 12 eurocentov, nám cestu otvárajú a farbia nám tvár na zeleno.
Nie je to šialená masovka, ale milá detská hra a tak sme si taktiež troška happy holi festival zažili v takomto pokojnom, ale milom prevedení. A to sme už kúsok od najšialenejšej stavby akú som kedy videl, Sochy Jednoty.
Bola dokončená v roku 2018 a je na nej muž menom Sardar Vallabhbhaí Patél, ktorý zjednotil Indiu do jedného celku, pretože niekedy mala až niečo okolo 300 štátov. Táto socha meria 182 metrov a je to naozaj niečo neuveriteľné, ťažko opísať slovami tú veľkosť a vôbec to miesto, prišlo mi to ako niečo, čo nemôže byť ani skutočné a poviem vám, fotka ani video nedokáže preniesť ten zážitok a tak preto jediná možnosť je toto miesto navštíviť.
Ďalej nás čaká iná India akú poznáme: púštna v Rajastane, ktorá nás dovedie až do hlavného mesta Delhi, odkiaľ sa opäť ozvem.
- Chcete si skrátiť čakanie? Prečítajte si predchádzajúce cestopisy od Mareka:
- Marek Slobodník s partiou vyráža z Indie, jazdia na unikátnych motorkách!
- Z exotickej Keraly do Tamilnádu uzemím divokých slonov
- Z hinduistického chrámu v ryžových poliach až po najvyššiu sochu sveta
- Ako sme sa na severe Indie stali vegetariánmi
- Indodiesel na ceste | Hranice sme neprešli, ale ideme ďalej!
