Mám rád praktické, jednoduché a funkčné autá. Lákajú má omnoho viac, než nedostupné luxusné modely. Zaujímajú ma technológie (nielen automobilové) a inovácie, preto ma prirodzene fascinuje aj svet hybridných a elektrických pohonov. Efektivita je kľúčom k úspechu a ekológii.

Filip Kadlečík

Po mesiaci a pol v indickej Kerale konečne štartujeme.

Celé doobedie sa balíme a&nbsp;premýšľame, ako všetku tú batožinu zoberieme. Našich osobných vecí je minimum, možno 4 kg, ale techniky a náhradných dielov je nekonečne veľa.

Vôbec sa nevieme rozhýbať a sme pomalí ako korytnačky, akoby sme prirástli do tohto miesta a niečo nás nechce pustiť. Ani motorkám sa nechce a&nbsp;hneď po prvých kilometroch opravujeme Maťovu spojku, ktorá vydáva zvláštne zvuky. Našťastie sme ju opravili relatívne rýchlo, žiaľ, tento deň už viac ako 40 km nespravíme. 

<a target="_blank" rel="noopener" href="https://autobild.pluska.sk/gal/zaujimavosti/indodiesel-ceste-exotickej-keraly-tamilnadu-uzemim-divokych-slonov">Pozrite si Marekove zážitky vo veľkej galérii, kliknite sem</a>

Prichádza noc a hlavy sme zložili tesne pred horami. Sme na mieste, kde podľa Radžu straší, pretože blízko je rozpadnutý dom. Spalo sa ale výborne, iba chudák Radža celú noc bdel a čakal na strašidlá. Ráno už pokračujeme do Munnaru, kde by sme radi stretli a uvideli na vlastné oči divokého slona. 

Po štyroch hodinách stúpania na prvom prevodovom stupni a rýchlosti asi 5 km/h sa Radžova motorka rozhodla, že už ďalej nepôjde. Ostali sme visieť 10 km pred Munnarom. Zhodli sme sa, že najrozumnejšie to bude otočiť dole do Idduky ku kamošovi, kde máme zázemie. 

Royal Enfield Taurus Diesel bol jedinečným motocyklom ikonickej indickej značky. Bol navrhnutý tak, aby vyhovoval potrebám vidieckych oblastí, kde ľudia potrebovali spoľahlivý a úsporný spôsob prepravy. Napriek svojej praktickosti a jedinečným vlastnostiam Taurus Diesel nezaznamenal komerčný úspech a po krátkom produkčnom cykle jeho výroba skončila. Tento stroj však zostáva zaujímavým zberateľským kúskom indickej motocyklovej histórie.
<h2>Základné fakty:</h2>
<ul>
<li>výroba:&nbsp;1993</li>
<li>motor: vzduchom chladený vznetový štvortaktný jednovalec</li>
<li>zdvihový objem: 325 cm3</li>
<li>max. výkon:&nbsp;5 kW (6,9 k)</li>
<li>max. krútiaci moment:&nbsp;15 Nm</li>
<li>prevodovka:&nbsp;manuálna štvorstupňová</li>
<li>dĺžka/šírka/výška: 2 120 / 750 / 1 080 mm</li>
<li>pohotovostná hmotnosť: 196 kg</li>
<li>objem nádrže:&nbsp;15 l</li>
</ul>
Zdroj technických údajov: Bikesmedia.in

Royal Enfield Taurus Diesel

Annesh je učiteľ a super chlap, ktorý nás s radosťou víta u neho doma. My sme šťastní, pretože okrem Radžovej motorky má problém už aj Marekova: aj tá začala po naštartovaní vydávať čudesné zvuky. Preto to u&nbsp;Annesha vyzerá po dvoch dňoch skôr ako dielňa. Viem, nie sme najlepšia návšteva akú človek môže pozvať k sebe domov, ale zas na druhú stranu na nás nikto nikdy nezabudne.

Anneshovi napadlo, či by sme nechceli ísť navštíviť kráľa. Býva len kúsok od jeho domu a má na starosti istú oblasť so 127 rodinami. Je to regulérny kráľ, ktorého akceptuje aj vláda a volá sa Raman Raja. Samozrejme takúto ponuku nevieme odmietnuť a ideme. 

Nechceli sme prísť len tak s holými rukami a tak nás napadlo, že cestou mu na výfuku ugrilujeme kuriatko. Celú dobu sme si ale mysleli, že ide len o žart. Že to možno síce bude kráľ, ale taký indický a skôr to bude len sranda. No vôbec to tak nebolo. 

Zrazu sme stáli pred jeho "palácom" a z dverí vyšiel krásne oblečený, upravený kráľ Raman Raja, ktorý vzbudzoval prirodzený rešpekt a autoritu. Nikdy predtým sme sa s kráľom nestretli a tak sme váhali, či ho vôbec ponúknuť grilovaným kuraťom z našich výfukov, ale napokon sme si povedali: „Prečo nie?“.

Podarilo sa nám na jednotku a všetci sme si pochutnali. Výborne sme sa porozprávali a nakoniec sme dostali rituálny obrad, ktorý nám podľa mňa naozaj pomohol. A nielen nám, aj naše motorky dostali druhý dych!

Palmy striedajú listnaté stromy s opicami až po čajovníkové plantáže. Krajina je krásna, jazerá sýto modré a klíma? Taká naša letná slovenská. Je nám tu dobre, motorky sa nekazia, ak nepočítam Radžov defekt a chalani točia a fotia ostošesť. Nie je sa čo čudovať. 

Mnohí tvrdia, že práve okolie Munnaru je to najkrajšie, čo sa dá v Indii vidieť. Ako povedal môj kamarát z Čiech, ktorý prešiel celú Indiu: „Marek, kam si ma to poslal! Ja som tu za tri dni spravil 2000 fotiek, to je o polovicu viac ako za dva mesiac v Indii!“ Spať sme sa rozhodli najvyššie ako sa s motorkami dá, vo výške 2 000 m.n.m.

V noci nás budia miestni a vravia, že v tejto oblasti okrem slonov žijú aj tigre a spať tu nie je bezpečné. Poviem vám, nebolo mi všetko jedno, ale odísť sme už nemohli, nebolo kam a bola riadna tma.

V horách neboli, v Tamilnádu nás naháňali...

V horách sme napriek mnohým upozorneniam divokého slona nevideli. No rovno za hranicou Keraly, v&nbsp;Tamilnádu, to bola iná káva. Už pred rokom som tu mal s mojou Soničkou veľmi nepríjemnú skúsenosť, keď nás Slon naháňal ako zmyslov zbavený, ale nečakal som, že sa to stane aj teraz. 

Predsa len, pred rokom sme ho dlho sledovali s naštartovanou motorkou a doslova si o tento "zážitok" koledovali. Teraz sme ale šli bez zastavenia. A tu zrazu sa  predo mnou zjavila rodinka slonov, vravím si, pôjdem ďalej a nebudem si ich všímať. To si asi ale slon nepovedal a rozbehol sa priamo oproti mne. 

Žiaľ, na dieslovej motorke nepomôže, keď pridáte plyn. Ona len zmení zvuk motora, výkon zostáva rovnaký, teda žiadny. Skoro som si musel vymeniť spodné prádlo, boli to naozaj centimetre. 

Neskôr, asi o 3 km ďalej, som stretol miestneho na motorke ako stojí a nehýbe sa vpred. Vraví, že je tam slon a z očí mu ide strach. Po 20 minútach to otočil a vracia sa späť odkiaľ prišiel. To vo mne vôbec nevzbudzuje pocit bezpečia, keď už miestny sa bojí, no my späť ísť nemôžeme, nemáme kam a tak to proste so zaťatými zubami prefrčíme. Našťastie už bezpečne.

Kerala je skvelá, je to Švajčiarsko Indie, ale taktiež aj komunistická zem so zákonmi, ktoré držia ľudí tak troška v strachu zo všetkého. Tamilnádu je zas chudobnejšie, rozbitejšie, ale zas ľudia sú tu uvoľnenejší a správajú sa inak.

Napríklad prvý deň, keď sme spali vonku, ešte v Kerale, kde sme kupovali motorky, na nás miestni večer zavolali políciu, pretože sa báli, že sme nejakí teroristi a že je divné, že spíme pod holým nebom. 

Prvá noc v Tamilnádu bola zasa taká, že sme zastali na lúke, kde nikto nebol. Po chvíli za nami prišiel človek, ktorý nevedel ani slovo po anglicky a pozval nás k sebe domov. Zaujímavé je aj to, že každý štát v Indii má svoj jazyk. Mnohí ľudia vedia aj tri, štyri jazyky, ktoré sa na seba vôbec nepodobajú.

O Tamilnádu vám poviem viac už o pár dní, my zatiaľ pokračujeme ďalej. Držte nám palce!

Skráťte si čakanie a prečítajte si predchádzajúce cestopisy z pera Mareka Slobodníka: