Od najväčšej sochy sveta pokračujeme do zaujímavého indického štátu Radžastan. Oproti iným je relatívne ľudoprázdny s veľmi slabou premávkou. Na severe je údajne úplne púštny, ale túto časť Radžastanu sme nezažili.
Každopádne, aj tu na juhu behajú ťavy bežne popri ceste. Z miestneho jedálnička zmizlo nielen všetko mäso, ale dokonca aj vajíčka a my sa tak zrazu chtiac-nechtiac stávame vegetariánmi. Paradoxne nám to však vôbec nevadí, pretože Indovia vedia každé jedlo ochutiť tak skvele, že človek ani nevie, čo vlastne je.
Udaipur a Pushkar
Po ceste stojíme v dvoch významných mestách: Udaipur a Pushkar.
Udaipur je po dlhej dobe prvé turistické mesto, kde vidíme aj nejakých západných turistov a s Marekom to zhodnotíme tak, že sú to indické Benátky. Na miestne pomery výnimočne čisté, a tak sme sa tu rozhodli stráviť až dve noci a po dlhej dobe prespať v hoteli. Bolo to veľmi príjemné a každý z nás strávil v sprche 2 hodiny - zmyť zo seba trojtýždňovú špinu nebolo vôbec jednoduché. Umytí a vyčesaní spoznávame na druhý deň mesto. V centre sa nachádza veľmi zaujímavý chrám, ktorý mi jemne pripomína Khadžuráho. Sú tam sochy polonahých žien, no nie je to žiadna Kámasútra.
Po ceste do Pushkaru nás prekvapí ďalšia neuveriteľná socha boha Shivy, ktorá bola dokončená len pred 5 mesiacmi a meria neuveriteľných 112 metrov. Máme pocit, že najväčšie sochy na svete tu rastú ako huby po daždi. Najviac šialené na tom všetkom je, keď sa človek pozrie po okolí a predstaví si, čo všetko by sa dalo opraviť alebo postaviť za takéto sochy, ale možno sa len príliš zamýšľam a práve tieto diela majú na tejto zemi najväčší zmysel.
- Royal Enfield Taurus Diesel
Royal Enfield Taurus Diesel bol jedinečným motocyklom ikonickej indickej značky. Bol navrhnutý tak, aby vyhovoval potrebám vidieckych oblastí, kde ľudia potrebovali spoľahlivý a úsporný spôsob prepravy. Napriek svojej praktickosti a jedinečným vlastnostiam Taurus Diesel nezaznamenal komerčný úspech a po krátkom produkčnom cykle jeho výroba skončila. Tento stroj však zostáva zaujímavým zberateľským kúskom indickej motocyklovej histórie.
Základné fakty:
- výroba: 1993
- motor: vzduchom chladený vznetový štvortaktný jednovalec
- zdvihový objem: 325 cm3
- max. výkon: 5 kW (6,9 k)
- max. krútiaci moment: 15 Nm
- prevodovka: manuálna štvorstupňová
- dĺžka/šírka/výška: 2 120 / 750 / 1 080 mm
- pohotovostná hmotnosť: 196 kg
- objem nádrže: 15 l
Zdroj technických údajov: Bikesmedia.in
Pushkar taktiež nesklamal - nádherné duchovné miesto, ktoré nám zas pripomína Varanasi, akurát tu nepália mŕtvoly a netečie tu Ganga. Je tu len krásne jazero v strede mesta. Schody k nemu, príjemná nálada a to duchovné vo vzduchu nám dáva pocit, akoby sme boli niekde úplne inde. Dokonca si nás tu s Marekom odchytil nejaký mladík, ktorý sa s nami pomodlil a poprial nám šťastie na ceste. Neverím na takéto veci, ale v tej chvíli som nemohol neveriť a bol som za takúto spoločnosť veľmi rád.
Druhé najväčšie mesto na svete
33 000 000 ľudí, to je presný počet obyvateľov Delhi. Je známe, že veľkým mestám sa najradšej vyhýbame, no nie je to vždy možné, a tak sme opäť do jedného „spadli“... Našťastie nás tu uchýlila slovenská ambasáda, kde sme si mohli dať na pár dní oddych, vybaviť dôležité papierovačky a taktiež dať dokopy mašiny v pokojnej dielni na slovenskej pôde bez zrakov Indov. Vlastne ani neviem ako a prešlo sedem dní, čo sme na tejto ambasáde.
Tak sme si navykli na "Slovensko", že sa nám ani nechce ísť ďalej, a keď si predstavíme tu premávku, tak už vôbec. Ale je čas zdvihnúť kotvy a tak uprostred večera štartujeme mašiny a ideme ďalej na sever. Cestou nás ešte zastavia dve policajné hliadky, pretože jazdiť s dieselom starším ako 10 rokov v Delhi je zakázané. Skoro sme dostali pokutu 500 eur za motorku, našťastie sme to šikovne vykecali...
Harijána
Tento štát je asi jediný, kde sme sa ani len neobzreli. Za prvé bol hneď za Delhi a premávka v ňom bola podobná ako v meste, za druhé nám tu prší. V tomto období by tu vôbec pršať nemalo, ale počasie sa tu tak trocha zbláznilo - v dnešnom svete už bohužiaľ tak chodí. Takže okrem premávky, dažďa a zimy si v tomto štáte ešte pamätám na milióny komárov, ktoré nás každý večer chceli zožrať zaživa.
Pandžáb, štát kde sú všetci ako ja
Pandžáb je najsevernejší štát na našej ceste a opäť úplne iný ako ostatné. Hlavne tu všetci vyzerajú ako z indickej rozprávky, s turbanmi a dlhými bradami. Vlastne vyzerajú ako ja a stáva sa mi, že sa mi prihovárajú a nechápu, prečo im nerozumiem.
Je to naozaj vtipné, čo taká dlhá brada spraví, pretože pred piatimi rokmi s krátkou som tu nič podobné nezažíval. Najväčší extrém začína v meste Amritsar, kde sa nachádza Zlatý Chrám, najposvätnejšie miesto Sikhizmu (náboženstva, ktoré tu prevláda a vlastne piateho najväčšieho náboženstva na svete).
POZRITE SI VEĽKÚ GALÉRIU Z EXPEDÍCIE INDODIESEL, KLIKNITE SEM
V tomto chráme sa mi protiidúci ľudia zdravia a klaňajú. Je to naozaj zvláštny pocit. Možno moja brada vyzerá ako nikdy neoholená, tak ako to majú v náboženstve a aj preto tu je mnoho zarastených ľudí. V Zlatom chráme môžete robiť čo chcete: žiť, pracovať, spať, jesť... Hlavne všetko úplne zadarmo. Dokonca tu denne dokážu nakŕmiť až 100 000 ľudí a nechcú za to ani cent...
Samozrejme sme sa najedli aj my, ale neodolali sme ani miestnym špecialitám v meste za peniaze, no ani za tie sme nedokázali zaplatiť, pretože miestny bradatý pán nás na všetko, čo sme si objednali, pozval. Pandžáb je skvelý a nechce sa nám ísť ďalej, ale musíme. Určite sa sem však ešte niekedy vrátime.
Teraz je pred nami najväčšia výzva celej cesty: Pakistansko-Indická hranica Attari border, ktorá rozhodne o našom ďalšom osude. Ak ju prejdeme, pravdepodobne sa už do Európy dostaneme celkom jednoducho. Žiaľ nemáme tak celkom v poriadku naše papiere od motoriek a tak ťažko povedať, ako to celé dopadne. Držte palce!
- Chcete si skrátiť čakanie? Prečítajte si predchádzajúce cestopisy od Mareka:
- Marek Slobodník s partiou vyráža z Indie, jazdia na unikátnych motorkách!
- Z exotickej Keraly do Tamilnádu uzemím divokých slonov
- Z hinduistického chrámu v ryžových poliach až po najvyššiu sochu sveta
- Ako sme sa na severe Indie stali vegetariánmi
- Hranice sme neprešli, ale ideme ďalej!
- Plnú nádrž auta v krásnom Iráne sme natankovali za 1,7 eura
