Hovorí vám niečo meno Willi Ockel? Možno neviete, že práve tento lekárnik sa zapísal do dejín sveta automobilizmu. V roku 1888 Bertha Benz absolvovala prvú cestu s motorovým vozidlom z Mannheimu do Pforzheimu. 5. augusta sa zastavila pred lekárňou, aby doplnila palivo, a práve Willi Ockel jej nalial do nádrže fľašu ligroinu. Stal sa tak symbolicky prvým pumpárom v Európe a vtedy ešte netušil, že sa podpísal aj na prvej úspešnej jazde automobilu Carla Benza.

Prenesme sa ale na naše cesty. Počet automobilov na území bývalého Československa začal stúpať v rozmedzí rokov 1900 – 1920 z jednotlivých kúskov až na desaťtisíce. Keďže sme v minulom storočí patrili k našim západným susedom, za kus reči stojí prvá verejná čerpacia stanica v Prahe. Na známom Námestí republiky vyrástla v podobe uzamykateľného stojanu už v roku 1923 pod vedením bratov Zikmundovcov. Podobné čerpadlá sa zakrátko objavili po celej Českej republike.

Prvé benzínky na Slovensku ani zďaleka nevyzerali ako dnešné čerpacie stanice, zväčša sa išlo len o jednoduché podávače pohonných hmôt. Išlo vlastne o samostatný stojan, z ktorého ste si mohli iba načerpať palivo, miestnosť plnú pochúťok či dostupné toalety by ste na ich počiatku hľadali márne. Na Slovensku nie je príliš veľa zachovaných dokumentov, ktoré by presne určili polohu a názov úplne prvej čerpacej stanice na Slovensku, no isté je, že zdokumentovaných je ich veľmi málo. My sa dnes pozrieme na zopár najstarších, ktoré stáli na počiatku tankovania na slovenskom území. 

Najstaršia čerpacia stanica v Malackách.
Zdroj: Edesignum

Na fotografii z obdobia po roku 1925 na Záhoráckej ulici v Malackách nie je žiadna veľká čerpacia stanica, tvoril ju len jeden stojan. Obsluhu tohto podávača pohonných hmôt podľa dostupných informácií v neskorších rokoch obsluhoval istý pán Makyta. Neskôr pribudla aj ďalšia čerpačka, no ani jedna z nich nemala žiadne podzemné zásobníky, čiastočne za to mohla aj veľmi vysoká cena benzínu a malé množstvo vozidiel. Veľká pumpa sa vybudovala až v roku 1936 vedľa budovy dnešného okresného súdu na Mierovom námestí (stále v Malackách). Jej súčasťou boli dve podzemné nádrže s obsahom 3 a 20 metrov kubických. Fungovala do 70-tych rokov minulého storočia.

Ďalšou zdokumentovanou čerpacou stanicou, tentoraz už s podzemnými zásobníkmi, bola benzínka na Račianskej ulici v Bratislave, ktorá patrila bratom Zikmundovcom, ktorých sme spomínali už o pár riadkov vyššie. Bratislava bola pre ich spoločnosť veľmi výhodná, o to viac priestory na bývalej Račišdorfskej ceste. Pozícia stanice BZ postavenej v roku 1940 bola strategická, pretože stála hneď vedľa hlavnej cesty, pričom za „chrbtom“ sa nachádzala železničná trať. Vďaka tomu sa dali dopĺňať pohonné hmoty priamo z cisternových vagónov, ktoré prichádzali z bratislavskej Apollky.

Najstaršia čerpacia stanica v Bratislave.
Zdroj: Smedata

V roku 1948 prešla do vlastníctva štátu a zaradili ju do národného podniku Rafinérie minerálnych olejov. Stanica bola potom premenovaná na Benzinol a naďalej plnila svoju úlohu až do konca 70 rokov. Neskôr v jej priestoroch zriadili kovošrot, ktorý po roku 1989 menil majiteľov aj názvy. Medzi železné nosníky trčiace na chodník aj cez uzavretý areál osadil Dopravný podnik mesta Bratislavy automat na cestovné lístky a okolie bývalej pumpy obklopili časom nevzhľadné bilbordové plochy. Po najstaršej zachovanej čerpacej stanici sa ale 26. októbra 2020 zľahla zem, aby uvoľnila miesto developerskému projektu. Dnes už zostal na mieste iba automat na lístky MHD.