Na prvý pohľad sa otázka môže zdať bláznivá. Jemné tikanie nám pripomína, že máme zapnutú smerovku a je to tiež jeden z najmenej otravných zvukov v moderných autách, ak to porovnávame s hlásením dnešných asistenčných systémov. Kto by bol povedal, že tento zvuk sa v autách používa už viac ako 70 rokov?
Prvé autá smerovky nemali, no potom kohosi, konkrétne Josepha Bella, v tridsiatych rokoch minulého storočia napadlo, že v čoraz hustejšej premávke by bolo dobré informovať ostatných účastníkov cestnej premávky o tom, ak auto niekam odbáča. Pod vtedajšiu novinku sa podpísala ako prvá americká spoločnosť Buick. Aby svetlo blikalo v pravidelných intervaloch, inžinieri vyvinuli jednoduchý elektrický obvod, cez ktorý prúdil prúd do bimetálovej platne. Tá sa zohrievala a posúvala, a pri kontakte sa lampička vždy rozsvietila.
Následne, keď platnička vychladla a prerušila kontakt, zvuk deformácie plechu vytvoril zvuk smerovky. Spočiatku toto zvukové varovanie nikto neplánoval, je to iba efekt technológie blikajúceho svetla. Potom sa ale začala vyvíjať a jednoduchý obvod nahradil elektromagnet a relé, ktoré pri spínaní cvakalo. V dnešnej dobe už ale po týchto mechanizmoch nie je v autách ani stopa, blikanie LED svetielok na palubnej doske sa ovláda priamo z počítača. Ale zvuk smeroviek je niečo, na čom sme vyrástli a väčšina výrobcov ho neodstránila. Nebuďte ale prekvapení, ak narazíte na auto, v ktorom tento zvuk generuje audiosystém, ktorý je umelo syntetizovaný.
