Všetko, tak ako bolo v ZSSR zvykom, sa začína dekrétom. V decembri 1930 Všezväzové automobilovo-traktorové združenie vydáva zakladací dekrét Štátneho automontážneho závodu Komunistickej internacionály mládeže, ktorý vo svojich moskovských dielňach montuje vozidlá GAZ-A a GAZ-AA ako licenčné produkty Ford zo zostáv produkovaných v Nižnom Novgorode vo fabrike GAZ. Ambície závodu však boli vyššie ako len montážna dielňa, a tak už v roku 1933 vzniká samostatný Moskovský automobilový závod KIM, ktorý vyvíjal málolitrážny automobil KIM-10. Rada ľudových komisárov a Ústredný výbor KSSZ žiadali automobil na rozsiahly predaj masovému spotrebiteľovi.
Konštruktéri si vybrali za vzor Ford Prefect pre jednoduchosť konštrukcie a preto, že s licenčnými Fordmi mali už skúsenosti. Do roku 1941, keď bol ZSSR napadnutý Nemeckom, vzniklo len 500 áut KIM-10 a výroba Moskovského automobilového závodu sa musela preorientovať na vojenskú produkciu. Po vojne, v máji 1945, Rada ľudových komisárov schválila rezolúciu o obnovení automobilovej výroby v Moskovskom automobilovom závode a o vývoji a výrobe malého automobilu s názvom Moskvič (po slov.: Moskovčan).
Závod bol zase premenovaný, a to na Moskovský závod malolitrážnych automobilov (MZMA). V polovici roku 1946 boli výrobné zariadenia modelu Opel Kadett (model 1938) prevezené vlakmi z Rüsselsheimu do Moskvy ako vojnové reparácie, takže MZMA sa dostala k hotovému autu aj k strojnému zariadeniu na jeho výrobu. Auto vyvinuli Nemci v roku 1936 a so svojou samonosnou karosériou patrilo k najmodernejším na svete.
V každom prípade bolo modernejšie ako Chrobák s jeho plošinovým rámom a rachotiacim vzduchom chladeným motorom boxer vzadu – 1,1-litrový štvorvalec mal výkon 23 koní. Keď ho v päťdesiatych rokoch predstavili na bruselskom autosalóne pod novým názvom Moskvič 400, už si nikto nespomenul, že to je Opel. Kremeľský Kadett musel mať na výslovnú žiadosť Stalina štvoro dverí, hoci pôvodný Opel bol aj dvojdverový. V roku 1954 uviedli na trh modernizovaný automobil Moskvič 401 a rôzne karosárske verzie ako furgon, pickup či medicínske vozidlo.
V roku 1955 sa objavil Moskvič 402 ako ďalší vývoj založený na Kadette, ale už s novou pontónovou karosériou a motorom so zvýšeným výkonom 35 koní. Odeň sa odvodilo prvé sovietske kombi, ako Rusi hovoria universal, Moskvič 423 a vozidlo so zvýšenou priechodnosťou a pohonom všetkých kolies (aj s redukčným prevodom) Moskvič 410N. Ďalšie rozvinutie modelu 402 sa označovalo ako 407 a vyrábalo sa v rokoch 1958 až 1963.
Zdvihový objem motora sa zväčšil z 1 220 na 1 358 cm3, čím výkon vzrástol na 45 koní. Od roku 1957 pribudlo kombi Moskvič 411, ale s karosériou 423. Medzi rokmi 1958 až 1963 bola karoséria modernizovaná do podoby 423N. Po prvých dodávkach Moskviča 407 do západnej Európy však závod začal dostávať sťažnosti, že motor pri dlhodobom pohybe maximálnou rýchlosťou trpí na zadretia piestov a roztavené hlavné ložiská.
