S príchodom 90. rokov sa však vnímanie aerodynamiky radikálne zmenilo. Vonkajšie línie automobilov mali rozmanité tvary, predný sklon kapoty sa stal výsadou naozaj šetrných vozidiel (Toyota Prius) a vyzeralo to tak, že segment SUV sa obrátil aerodynamike chrbtom. Bolo to ale trošku inak, nie že by na ňu výrobcovia zanevreli, iba sa ju naučili spraviť neviditeľnou.

Audi 100 predstavené z roku 1982 dosiahlo hodnotu 0,31 Cd.
Zdroj: Audi

Inžinieri začali študovať prúdenie vzduchu aj v spodnej časti karosérie, hľadali ideálnu výšku automobilu a aj zlepšenie kvality spojov a vonkajších plastov vylepšilo tento aspekt nepostrehnuteľným spôsobom. Aerodynamika sa v našej dobe stala neviditeľnou. Už to nezávisí od ostrých tvarov alebo náklonu nosa, ale skôr od nasmerovania prúdiaceho vzduchu smerom, ktorý nesťažuje prácu stroja.

Je vôbec aerodynamika taká dôležitá?

Na lepšie pochopenie interakcie automobilu s obtekajúcim vzduchom sa používa jednotka nazývaná koeficient odporu, Cd alebo Cx, záleží od danej krajiny. Dokonale plochá doska postavená kolmo proti vetru by mala hodnotu 1 Cd, takže skutočne veľký odpor. Pre porovnanie, Tesla Model S má so vzduchom lepší vzťah, pretože jej hodnota je 0,24 Cd, no taký Hummer H2 má až 0,57 Cd.

Ilustračný obrázok
Zdroj: Pinterest

Keď je vozidlo v pohybe, jeho pevné telo premiestňuje molekuly vzduchu v jeho dráhe a vytvára treciu silu. Pokiaľ bude táto sila menšia, automobil sa bude menej namáhať. A čo dosiahneme znížením koeficientu odporu? Zníženie spotreby paliva.Následne sa môžu inžinieri sústrediť na čo najvyšší výkon a rýchlosť.