Ľudia odhalili ideálny spôsob obtekania vzduchu už dávno pred tým, než vznikol prvý automobil - sledovali pritom vtáky. Dizajn automobilov ale príliš s touto stratégiou sprvu nerátal, automobilkám pripadalo nepraktické umiestňovať motory dozadu, takže predok bol vždy veľký, aby mohol zhltnúť objemný agregát.

Našťastie to ale vývoj nezastavilo a pomalými krôčikmi sa postupne zdokonalil. Najväčší vplyv mal jednoznačne svet pretekov. Keď sa totiž na závodnej trati začala rozširovať konkurencia, začali si závodné autá raziť cestu do aerodynamických tunelov, aby zistili, aké výhody je možné získať zo samotnej konštrukcie vozidla.

Schlörwagen.
Zdroj: Auto Bild

V priebehu dlhej histórie experimentovalo s obtekaním vzduchu mnoho výrobcov, každý chcel vo svojej stajni to najrýchlejšie auto. Výsledkom prvých testov boli vo veľkej časti karosérie v tvare kvapky, ako napríklad Rumpler Tropfenwagen z roku 1914, Alfa Ricotti z roku 1919 alebo zvláštny Dymaxion z roku 1933.

S druhou svetovou vojnou a pomalým oživením Európy museli malé aerodynamické automobily skonštruované v 30. rokoch 20. storočia čakať takmer 20 rokov, kým si ich dovolil niekto kúpiť. Štandardizácia výrobných metód znížila možnosť produkovať rôzne karosérie vo veľkom meradle, čo spolu s dlhoročným rozmachom ceny ropy vytlačilo aerodynamiku do úzadia.

V Spojených štátoch priniesli výrobcovia takisto veľa dizajnových prvkov prevzatých z letectva, no tie mali skôr dekoratívnu funkciu, nie technickú. V Európe sa vďaka pokrokovej vízii Jeana Lefebvra a Flaminia Bertoniho stal prvým modelom založeným na aerodynamike Citroen DS, ktorého DNA sa v modeloch Francúzov využíva dodnes, no nemal vplyv na nič iné.

Preto sa postupne aerodynamické štúdie využívali hlavne pri štylizovaných karosériách športových automobilov, ako je Jaguar F-Type, Ferrari 250 či Mercedes SL. Obyčajné autá sa museli uspokojiť so zaoblenými hranami.

Citroen DS
Zdroj: Auto Bild

Už-už sa zdalo, že automobilový svet v tomto smere zažije skutočný rozmach. Na konci 60. a 70. rokov sa sila vetra začala totižto používať v inom zmysle – na zlepšenie priľnavosti. Rôzne krídla, spojlery a otvory na prívod vzduchu sa stali novým dizajnovým jazykom športovej jazdy.

Vývoju dosť pomohla aj ropná kríza v roku 1973, kedy sa stala aerodynamika prioritou pri dosahovaní maximálneho výkonu pri minimálnej spotrebe paliva. Účinky krízy sa prejavili v podobe mimoriadne čistého dizajnu, ktoré vtedy prezentovali modely ako Lancia Stratos z roku 1971, či Lotus Esprit z roku 1973.

Lancia Stratos
Zdroj: Wikipedia

Táto interpretácia aerodynamiky priniesla do Európy nový trend zužovania nosov a zaoblených tvarov. Štýlový Opel Calibra z roku 1989 sa s hodnotou 0,26 Cd stal ikonou svojej doby. Takže teraz už viete, na čo sa výrobcovia zameriavali. Napriek tomu sa však stále sústreďovali iba na profil karosérie auta a sklon jeho prednej časti. Ako na tom boli roky 90. roky?