Redakcia Auto Bild

V dnešných autách je veľké množstvo nových technológií, ktoré už považujeme za samozrejmosť. Na ich používanie sme zvyknutí a dokážu nám uľahčiť život natoľko, že často zabúdame, že tieto technologické vychytávky boli ešte nedávno vyhradené pre letecké alebo vojenské využitie. 

V súčasnosti takmer každý výrobca ponúka autá využívajúce technológiu preplňovania turbodúchadlom, ktoré môže mať dokonca vytlačené kompresory. Tento systém tlačí vzduch pod tlakom do motora, aby mohol vyvinúť vyššiu úroveň výkonu. Spočiatku bol vyvinutý tak, aby pôsobil proti nízkemu množstvu kyslíka vo vysokej nadmorskej výške, pretože práve to bránilo leteckým motorom generovať energiu a tým obmedzovalo ich prevádzkový strop. Prvé patenty sa objavili s príchodom 2. svetovej vojny a používanie turbodúchadiel sa stalo populárnym v 2. svetovej vojne. 

Hoci priame vstrekovanie (palivo sa strieka priamo do spaľovacej komory, nie do sacieho potrubia) je štandardom v automobilovom svete, svojmu príchodu na svet vďačí stíhaciemu lietadle Messerschmitt Bf-109, ktorého motor V12 vyvinutý Daimlerom bol vybavený prvým systémom priameho vstrekovania. Tým sa zabránilo zhasnutiu motora a nedostatku paliva pri manévroch vystavených veľmi vysokým silám G.

Protiblokovací systém bŕzd je jedným z najužitočnejších, ktorý existuje, pretože nám umožňuje skrátiť brzdnú dráhu a udržať kontrolu nad vozidlom za každých okolností bez straty schopnosti viesť vozidlo. Prvý systém podobný ABS vynašiel v roku 1920 Voisin s cieľom, aby lietadlá pri pristávaní udržiavali svoju trajektóriu a dokázali ubrzdiť aj na krátku vzdialenosť. Prvým moderným systémom ABS bol Dunlop Maxaret, ktorý sa v 50. rokoch 20. storočia široko používal v civilných aj vojenských lietadlách.

Head-Up Display premieta na čelné sklo cenné informácie, ako je rýchlosť, navigačné pokyny alebo upozornenia jazdných asistentov. Je to efektívne riešenie, ktoré nám súčasne bráni nám odtrhnúť oči od toho, čo je skutočne dôležité - od cesty. Táto inovácia bola založená na projekcii katódovej trubice alebo LCD obrazovky na konkávne zrkadlo a zrodila sa vo svete bojového letectva a prvé prototypy pochádzajú z 2. svetovej vojny, ktoré sa v priebehu rokov celosvetovo štandardizovali.

Moderné autá majú radarovú technológiu, ktorá sa používa na meranie vzdialeností od iných vozidiel a prekážok. Sú životne dôležité pre fungovanie systémov, ako je adaptívny tempomat, a sú základným nástrojom pre budúcnosť autonómneho riadenia. Fungujú tak, že vysielajú rádiofrekvenčné vlny, ktoré sa odrážajú od iných objektov, ktorých informácie (veľkosť, tvar a vzdialenosť) systém reinterpretuje. Táto technológia bola vyvinutá pred druhou svetovou vojnou a počas konfliktu sa stala štandardom.

Systém GPS je rádionavigačný systém založený na určovaní polohy prijímača vzhľadom na vlny vysielané sieťou satelitov. Vytvorili ho USA s cieľom zlepšiť leteckú navigáciu, civilnú aj vojenskú, a jej civilné využitie je povolené od osemdesiatych rokov. To umožnilo našim autám prevážať navigácie založené na technológii GPS a tiež umožňuje, aby všetky ich technológie určovania polohy dokonale fungovali. Táto technológia bola tiež kľúčová pri rozširovaní niektorých mobilných služieb.

Ako majiteľ staršieho Saabu túto technológiu určite poznáte. Stlačením tlačidla sa vypnú všetky svetlá na prístrojovej doske, displejoch a iných systémoch v aute. Svietiť zostane iba rýchlomer a niektoré tlačidlá na stredovej konzole, takže v noci máte nerušený prehľad o dianí pred sebou, takže sa viac koncentrujete na cestu ako na svetielka vnútri. Naozaj efektívny systém priamo odvodený z letectva, kde sa táto technológia bežne používa pri nočných letoch.

Súčasné autá môžu byť vybavené systémami, ktoré uzatvárajú prúdenie vzduchu k chladiču, aby sa zlepšila aerodynamika, a v niektorých športových vozidlách systémami rýchlostnej brzdy alebo výsuvnými spojlermi. Všetky tieto systémy boli pôvodne navrhnuté na použitie v letectve a niektoré, ako napríklad klapky, sú staré ako samotné letectvo. Aerodynamika je obzvlášť starostlivá disciplína v moderných automobiloch, a to nielen pokiaľ ide o znižovanie spotreby energie, ale aj o zlepšenie ich dynamiky a bezpečnosti na palube.

Áno, aj za toto vďačíme letectvu. Jemné elektrické odpory križujú zadné okná všetkých moderných áut a rovnaké vlákna možno nájsť dokonca aj na niektorých čelných sklách. Je to veľmi dôležitý systém, ktorý nám pomáha odhmlievať alebo rozmrazovať sklo, čo umožňuje dobrú viditeľnosť. Hoci bol systém patentovaný pre automobily už v 30. rokoch 20. storočia, populárny sa stal až počas druhej svetovej vojny, namontovaný v kokpite lietadiel, ktoré trpeli mrazom a nízkou viditeľnosťou vo veľkých výškach.

Monokok z uhlíkových vlákien a hliníka

Prvá aplikácia ľahkých materiálov ako horčík, hliník alebo uhlíkové vlákno nastala vo svete letectva. Váha je kľúčová a letectvo od svojho zrodu neustále hľadá spôsoby, ako udržať hmotnosť lietadiel na uzde. Rúrkový podvozok sa zrodil v letectve, hliníkové monokoky spájané priemyselným lepidlom sa zrodili v lietadlách a široké využitie uhlíkových vlákien sa dostalo do civilného a vojenského letectva v 80-tych rokoch. Do sveta automobilov sa dostalo začiatkom deväťdesiatych rokov.

Prvé systémy autopilota vznikli pred prvou svetovou vojnou a prvé čierne skrinky alebo aj „letové zapisovače“ sa používali počas druhej svetovej vojny. Európska únia dnes navrhuje, aby všetky autá boli vybavené čiernymi skrinkami na analýzu nehôd a iných typov situácií, pričom nástup autonómie a dizajn systémov je do veľkej miery založený na pilotných systémoch z komerčného letectva.