Pochádzam z automobilovej rodiny, vyštudoval som strojné inžinierstvo a už od roku 2001 som motoristický novinár. Viac ma baví hardvér ako softvér - viac železa a menej káblikov. Zaujíma ma automobilová história a jej odkaz pre dnešok aj budúcnosť, lebo všetko tu už raz bolo, len to nemalo dotykový displej.

Milan Adámek

Stopa bola zničená. Našťastie existujú fotografie a&nbsp;filmy, na ktorých vidieť, ako sa pápež v&nbsp;roku 1983 preháňal v&nbsp;zelenom a&nbsp;modrom Bertone cez San Salvo. Ale plechové svedectvo o&nbsp;jeho návšteve bolo prelepené. Na streche, naprieč od B-stĺpika k&nbsp;B-stĺpiku, Taliani namontovali tyč, ktorej sa pontifex mohol držať.

 Tyč (lovci relikvií, pozor!) zmizla a&nbsp;otvory na pravej a&nbsp;ľavej strane reštaurátor koncom roka 2000 zatvoril, hoci históriu poznal. Určite to myslel len dobre. Stalo sa to v&nbsp;Holandsku, ktorému svätý Peter často požehnáva dážď, a&nbsp;kto chce dažďovú vodu v&nbsp;kabíne, nech si otvorí strešné okno. Tak odpusťte hriešnikovi!

Vyhliadkový autobus bol postavený v&nbsp;roku 1974 alebo 1975. Kedy presne bol prerobený pre pápeža, pre ktorého bola nainštalovaná tyč – ešte Pavol VI (1963 – 1978) alebo už Ján Pavol II (1978 – 2005) – to vie už len nebo. 

Ale z&nbsp;historických fotografií a&nbsp;záznamov vieme toto: Na Deň svätého Jozefa 13. marca 1983 navštívil Ján Pavol II. továrne dodávateľov automobilov Magneti Marelli v&nbsp;San Salve na pobreží Jadranského mora. 

A&nbsp;tam prešiel v&nbsp;malom kočiari slušnú vzdialenosť, ľavú ruku mal väčšinou na tyči, pravú znovu a&nbsp;znovu dvíhal na pozdrav. Slnko svietilo a&nbsp;pred továrňou čakal na pápeža obrovský dav ľudí – podľa niektorých údajov 50 000, podľa iných viac ako 100 000 návštevníkov zo všetkých častí regiónu Abruzzy. 

Ľudia držali v&nbsp;rukách transparent poľského odborového zväzu Solidarita, ktorý neskôr zvrhol socialistický režim Poľskej ľudovej republiky, vlasti Jána Pavla II.

Vystúpil z&nbsp;Bertoneho, vyšiel na pódium, nechal vzlietnuť dve biele holubice. Zazneli slová pozdravu, zaspieval zbor. Nakoniec pápež odslúžil svätú omšu, v&nbsp;ktorej vyzdvihol pracovitosť obyvateľov Abrúzz a&nbsp;pripomenul im úzke spojenie medzi prácou a&nbsp;modlitbou (ora et labora). 

Pozdravil aj neprítomných talianskych gastarbeiterov, „ktorí museli z&nbsp;profesionálnych dôvodov opustiť túto krajinu“ – a&nbsp;väčšinou odišli do Nemecka. Nasledovala prehliadka hál, potom sa išlo do továrne na výrobu skla do automobilov SIV.

„Pápež Wojtyła chcel obedovať s&nbsp;robotníkmi v&nbsp;ich vlastnej jedálni,“ napísal reportér. Svätému Otcovi tam však nepodávali špagety. V&nbsp;externých reštauráciách sa podávalo rizoto s&nbsp;lososom a&nbsp;so šampanským, ako aj teľacie stehno na napoleonský spôsob. K&nbsp;dispozícii boli vína Trebbiano a&nbsp;Cerasuolo d'Abruzzo, ročník 1981.

<a target="_blank" rel="noopener" href="https://autobild.pluska.sk/gal/testy/fiat-pre-svateho-otca-jana-pavla-ii-zbozny-kazdom-dielci">Viac fotografií vzácneho FIATU nájdete v galérii</a>

Ján Pavol II. (vlastným menom Karol Wojtyła), obklopený armádou silných osobných strážcov – ale bez akéhokoľvek brnenia. Keď mával z&nbsp;otvorenej strechy autobusu Bertone návštevníkom, bol by dobrým terčom pre každého atentátnika. 

Pritom len dva roky predtým ho jeden atentátnik niekoľkokrát postrelil a&nbsp;vážne zranil. V&nbsp;roku 2006 vyšetrovací výbor talianskeho parlamentu dospel k&nbsp;záveru, že atentát nariadil Leonid Brežnev, sovietsky diktátor v&nbsp;rokoch 1977 až 1982, spolu so svojou jednotkou tajnej služby GRU. Údajne sa na ňom prostredníctvom podporovateľov podieľali aj bulharská tajná služba a&nbsp;štátna bezpečnosť NDR.

Ale teraz, v&nbsp;roku 1983 v&nbsp;San Salve: pokoj, radosť, lososové rizoto. Pred kázňou sa pápež „vykúpal“ v&nbsp;husto zaplnenom dave, potom si bez ochrany sadol na pódium a&nbsp;pri montážnej linke Magneti Marelli sa k&nbsp;nemu zrazu prešmykol Franco Giorgetta, robotník v&nbsp;montérkach, prihovoril sa mu a&nbsp;objal ho. 

Nočná mora pre ochrankárov, ale Giorgetta sa chcel len porozprávať. Všetko išlo dobre. A&nbsp;čo sa stalo s&nbsp;autom? Jeho stopa sa stratila, až kým sa najneskôr v&nbsp;roku 2003 neobjavilo v&nbsp;Holandsku, medzitým natreté na nebesky modro. Nie originálne, ale takmer symbolické pre jeho pasažiera, ktorý mal podľa kresťanskej viery bližšie k&nbsp;nebu ako ktorýkoľvek iný žijúci človek.

Počas reštaurovania v&nbsp;Sassenheime medzi Haagom a&nbsp;Amsterdamom bolo auto natreté na zeleno a&nbsp;modro, presne tak ako kedysi. Jedného dňa zazvonil Jannovi Kleemeyerovi v&nbsp;Brémach telefón, na linke bol holandský predajca áut. „Niečo pre vás mám.“ Kleemeyer zbiera malé Fiaty so špeciálnou karosériou, na scéne sa poznajú. 

Predajca by mal pravdepodobne zákazníka vo Švajčiarsku, ale vývoz by bol ťažký, pretože doklady zmizli. Kleemeyer: „Aké bizarné auto, neviete, kde je predok a&nbsp;kde zadok. To ma naozaj zaujalo. Mám rád autá, ktoré nie sú na každom rohu. Nie je vzrušujúce na ňom jazdiť, ale každý naň reaguje.“

Nie je vzrušujúce šoférovať ho? Poďme si to vyskúšať! Dvere vodiča sa krotko zabuchnú do zámku. Na ovládanie je toho veľmi málo: skrinka zapaľovania, smerovky, svetlá, stierače. 

Dusno sa krčí medzi prednými sedadlami. Rádio Autovox Melody so slotom na kazety a&nbsp;mikrofónom pre sprievodcu je ukryté medzi operadlami. Rýchlomer do 200 km/h v&nbsp;dodávke s&nbsp;výkonom 33 koní? To spôsobila asi viera v&nbsp;Boha. Ďaleko vzadu sa rozbieha vodou chladený štvorvalec. Spojka? 

Nie, Idromatic sa zapína automaticky, a&nbsp;keď je teplý, celkom hladko. Musíte len nájsť štyri prevodové stupne, na čo si treba trochu zvyknúť. Mikrobus sa bez náhlenia rozbehne a&nbsp;potom už riadenie nie je také ťažké. Výfuk spokojne prská a&nbsp;vodič a&nbsp;cestujúci si užívajú výhľad do všetkých strán, ktorý je senzačný aj na pomery historických vozidiel.

<p>Nezabúdam ani na tých, ktorí museli z profesionálnych dôvodov opustiť túto krajinu.</p>

Kým sa preháňame sem a&nbsp;tam po dvore Scanie v&nbsp;Brémach, miesta nášho fotografovania, prichádzajú zamestnanci z&nbsp;dielne a&nbsp;kancelárie a&nbsp;veselo nám mávajú. Jann Kleemeyer tento efekt pozná.

Vzrušujúcejšie, ako ho šoférovať, je plaziť sa po aute a&nbsp;všetkého sa dotýkať. Pravdepodobne nikdy predtým a&nbsp;nikdy potom sa do takého krátkeho auta nezmestilo toľko umelej kože. Sedadlá, výplne dverí, strešné stĺpiky, kryt motora: všetko je obložené hrubou hnedou imitáciou kože a&nbsp;mäkko obložené penou, dokonca až po prednú stenu za operadlami predných sedadiel. 

Ale tam, kde si vodič a&nbsp;spolujazdec zaručene narazia hlavy, pod strechou, nie je žiadne čalúnenie. Zaujímavé je aj to, že ušľachtilý interiér nekončí kobercom, ale gumovými rohožami v&nbsp;spodnej časti. Nuž, ľudia vtedy veľa fajčili a&nbsp;pre druhý rad sedadiel je určený len jeden popolník (dva úplne vzadu). 

Fajčiť z&nbsp;okna by bolo neslušné – a&nbsp;nepohodlné, keďže okná sa dajú stiahnuť asi len do polovice. Pápež fajčil? To nevieme. Máme na mysli pôvodný účel – názov to prezrádza – Visitors Bus. Na začiatku bolo auto a&nbsp;auto bolo u&nbsp;Bertoneho a&nbsp;Bertone bol v&nbsp;podstate Fiat 850 Familiare. 

Fiat ho dal prerobiť na vozidlo, ktoré sa mohlo používať na prevážanie vysokopostavených hostí, pravdepodobne najmä prostredníctvo továrne v&nbsp;turínskej štvrti Mirafiori (kde sa dnes vyrába elektrický Fiat 500 a&nbsp;Maserati Gran Turismo).

Bertone vyrobil v&nbsp;rokoch 1974 alebo 1975 päť až desať autobusov Visitors Buses, v&nbsp;závislosti od zdroja, pričom všetky boli identické. Na historickej fotografii vidieť škrupiny karosérie v&nbsp;Carrozzeria Saturn v&nbsp;Cavallermaggiore, hodinu cesty južne od Turína. Zrejme pôsobila ako subdodávateľ spoločnosti Bertone. Saturn vyrábal karosérie aj pre americkú retro značku Stutz až do roku 1987.

Významní hostia, ktorých Giovanni Agnelli vozil v&nbsp;autobusoch, sú pravdepodobne v&nbsp;starých spisoch. Je celkom možné, že na tom istom sedadle, na ktorom sa viezol Svätý Otec, sedel kedysi aj komunistický káder z&nbsp;továrne Lada v&nbsp;Togliatti (Sovietsky zväz). Mohol by to byť začiatok príbehu ako vo filme Don Camillo a&nbsp;ctihodný Peppone.

Bertoneho autobus pre návštevníkov je už sám o sebe mimoriadne vzácny, pápežova anekdota robí tento exemplár ešte výnimočnejším. Obnovené vrty z pápežovej návštevy by však mali byť pre nás poučením: Nezničte stopy histórie! Amen.