Mám rád praktické, jednoduché a funkčné autá. Lákajú má omnoho viac, než nedostupné luxusné modely. Zaujímajú ma technológie (nielen automobilové) a inovácie, preto ma prirodzene fascinuje aj svet hybridných a elektrických pohonov. Efektivita je kľúčom k úspechu a ekológii.

Filip Kadlečík

V roku 1769 sa James Cook plavil po svete, narodil sa Napoleon Bonaparte a prvá európska posádka dorazila na miesto, kde dnes stojí San Francisco. V tom istom roku Nicolas Joseph Cugnot zostrojil prvý stroj, ktorý by sa dal považovať za samohybný automobil. Poháňala ho para.

Prvé spaľovacie motory začali vznikať na počiatku 19. storočia, v nasledujúcich dekádach sa objavili aj prvé autá poháňané elektromotormi. S príchodom dvoj- a štvortaktných benzínových motorov dostali automobily druhý dych a v roku 1886 prišiel Carl Benz s prvým sériovo vyrábaným vozidlom. Masové rozmery výroba automobilov nadobudla pár rokov pred začiatkom prvej svetovej vojny, keď v roku 1908 do výroby vstúpil Model T z dielne Henryho Forda.

Automobily spaľujúce benzín sa v USA začali objavovať v rokoch 1890 až 1891. Netrvalo dlho a jeden z nich mal nehodu, ktorá sa považuje za vôbec prvú v automobilovom svete. Za volantom sedel John William Lambert, mechanik a konštruktér zo štátu Ohio, ktorý mal na konte celkovo približne 600 patentov a svoje auto aj vyrobil. Je iróniou osudu, že človek, ktorý zostrojil prvé benzínové auto, s ním zároveň mal aj prvú nehodu.

Lambert si pri prejazde zákrutou nevšimol koreň stromu, ktorý mu vytŕčal do cesty. Automobil stratil stabilitu a narazil do neďalekého plota. V aute vtedy okrem Lamberta sedel aj podnikateľ James Swaveland. Obidvaja utrpeli menšie zranenia.

Lambertovu chuť inovovať pekne ilustruje fakt, že po nehode navrhol automobil s novým dizajnom, ktorý mal byť bezpečnejnejší.

Už v roku 1898 sa vo Veľkej Británii stala dopravná nehoda, ktorá si vyžiadala život vodiča. Angličan Henry Lindfield cestoval spolu so synom z Brightonu do Londýna. Šofér pri jazde z kopca stratil kontrolu nad vozidlom a narazil do plota, ktorý stál pri ceste.&nbsp;

Lindfield vyletel z auta tak nešťastne, že dopadol presne medzi neho a strom. Nestačil ujsť a vozidlo mu oň pritlačilo nohu. Jeho synovi sa nič nestalo a bežal po pomoc, ktorá sa Lindfieldovi aj dostala. Lekári mu museli amputovať nohu pod kolenom, no on sa už po tomto zákroku neprebral a deň po ňom zomrel.

Smutné prvenstvo má aj istý Henry Bliss, ktorý je podľa všetkého prvým chodcom, ktorého o život obralo auto. Mal to byť konkrétne elektrický taxík v New Yorku v roku 1899. Podľa niektorých zdrojov v nešťastnom okamihu Bliss pomáhal žene vystúpiť z auta. Iné však uvádzajú, že vystupoval z električky.

Neduhy automobilizmu sú v podstate také staré, ako autá samé. Veď prvú zaznamenanú pokutu za rýchlosť dostal už v roku 1899 vodič taxislužby v New Yorku. Podobne ako v prípade zrazeného Henryho Blissa, aj tu stál v hlavnej úlohe elektrický taxík.

Maximálna povolená rýchlosť pri jazde po rovine vtedy bola stanovená na 8 míľ za hodinu (12,8 km/h) a zákruty ste mohli prechádzať tempom najviac 4 míle za hodinu (6,4 km/h). Jacob German, spomínaný vodič taxislužby, išiel rýchlosťou 12 míľ za hodinu (19,2 km/h). Keď ho policajt jazdiaci na bicykli dohnal, okamžite mu naparil pokutu.

Prvý automobil so spiatočkou | Koniec 19. storočia

Nie je možné presne dohľadať, ktoré auto malo ako prvé možnosť cúvať. Je pravda, že spiatočka sa spočiatku vo vozidlách neobjavovala a podľa viacerých zdrojov sa o jej zavedenie mal zaslúžiť Karl Benz.

Iné zdroje zasa spiatočku pripisujú mužovi menom Louis Renault, ktorý medzi rokmi 1898 až 1903 spolu so svojimi súrodencami stál za výrobou modelu Renault Voiturette a aj rovnomennou spoločnosťou. Toto vozidlo býva označované za prvé auto s prevodovkou v dnešnom zmysle slova. Mala tri prevodové stupne a spiatočku. Mimochodom, Louis Renault stojí aj za vynálezmi, ako sú hydraulické tlmiče, bubnové brzdy či turbodúchadlo.

Prvé auto schopné prekonať métu 100 km/h | 1899

Koniec 19. storočia bol poznamenaný mohutným rozvojom automobilizmu. Vzniklo vtedy aj prvé auto, ktoré bolo schopné prekonať rýchlostnú hranicu 100 km/h. Išlo o belgické vozidlo <em>La Jamais Contente </em>(Večne nespokojná). Samotná karoséria mala prúdnicový tvar pripomínajúci torpédo, avšak vodič z nej výrazne vytŕčal, rovnako aj komponentny podvozka.

Kľúčom k úspechu bola dvojica elektromotorov, každý s výkonom 25 kW (34 k). Zaujímavosťou je aj fakt, že vozidlo malo obuté pneumatiky Michelin a existuje dodnes. Vidieť ho môžete v automobilovom múzeu vo francúzskom Compiègne.

Prvé auto s pohonom všetkých kolies | 1903

Ako to už býva, o inovácie v automobilovom svete sa často zasluhujú motoršportové tímy a pretekárske ambície jednotlivých výrobcov. Inak tomu nebolo ani začiatkom 20. storočia, kedy holandský Spyker predstavil svoj model 60 HP. Vozidlo poháňal mohutný radový šesťvalec so zdvihovým objemom 8,8 l, pričom jeho sila prúdila na všetky štyri kolesá - vôbec po prvýkrát v histórií.&nbsp;

Okrem prvenstva v rámci pohonu všetkých kolies si Spyker pripisuje aj prvé reálne použitie radového šesťvalca. Vozidlo pretekalo iba dvakrát, raz sa umiestnilo na treťom mieste a raz preteky vyhralo.

Prvé auto s elektrickým štartérom | 1912

Dnes sú synonymom luxusu v automobiloch kvalitné materiály či najmodernejšie dostupné asistenčné systémy a technológie. V minulosti to boli aj také veci, ako napríklad elektrický štartér. Na trh prišiel až v roku 1912, stál za ním americký Cadillac. Po prvýkrát tak vodič nemusel motor prebúdzať štartovacou kľukou.