Redakcia Auto Bild

V tomto článku je niekoľko technologických noviniek z minulosti, ktoré z rôznych dôvodov nemali očakávaný dopad. Mali zmeniť odvetvie, no namiesto toho sa ukázali ako neúspešné.

Asi pred 40 rokmi Nissan predstavil auto, ktoré vyzeralo ako zo sci-fi filmu. Spomínaným modelom bol sedan Maxima na americkom trhu, ktorý zaviedol systém hlasového varovania, ktorý vysiela sériu správ upozorňujúcich na potenciálne problémy, ako sú napríklad otvorené dvere a rozsvietené svetlá. V porovnaní s inteligentnými asistentami, na ktorých sme teraz zvyknutí, sa technológia, ktorá zabezpečovala tento systém pred 40 rokmi, zdá jednoduchá. Použili fonograf a trojpalcovú plastová platňu obsahujúcu hŕstku signálov. Tento nápad však vždy pôsobil otravne a nikdy dostatočne nezachytil záujem verejnosti.

5 rôznych karosárskych verzií vďaka jednej streche

Keď na trh vstúpil Citroen C3 Pluriel (v roku 2003), jeho vzhľad vyvolal údiv na všetkých frontoch. Model podľa výrobcu ponúkal päť rôznych karosérií, a to vďaka svojej plátennej streche. Majiteľ si kúpil vlastne pohodlný 4-miestny sedan s priestranným kufrom, polokabriolet v štýle Targy, úplný kabriolet ale dokonca aj pick-up. Mix týchto súčiastok a otravný návod spôsobili, že prevedenie bolo dosť nekvalitné. Počínajúc konštrukciou strechy, oblúkmi, z ktorých každých vážil 12 kilogramov a navyše ste ich ani nenapratali späť do auta, takže ak by sa spustil lejak, jednoducho by ste zmokli... Je fajn, že tejto myšlienky sa nezhostilo viacej výrobcov.

Motorka so strechou

Vo filme skvelý nápad (napríklad Muži v čiernom), ale v realite trošku príliš odpudivé. BMW C1 bolo neuspokojivou zmesou nápadov – skúter so strechou, ktorá vraj poskytovala extra ochranu pri náraze, a vyžadovala, aby jazdci používali bezpečnostný pás, ale nepoužívali prilbu. 4-ventilový motor s objemom 125 cm3 vyzeral na papieri dostatočne výkonný, ale C1 bol ťažký, čo znamenalo, že bol úplne poddimenzovaný. Asi najväčším problémom C1 bol však fakt, že takýto nepohodlný stroj nemal u verejnosti najmenšiu šancu...

I keď sa nám dnes pomyslenie na auto z jadrovým reaktorom zdá byť úplne výstredné a mimo, v 50. rokoch sa považovala myšlienka za dostatočne životaschopnú, aby Ford vyrobil zmenšený model, ktorý by ukázal, ako by také vozidlo vyzeralo. Nucleon mal reaktor umiestnený v zadnej časti auta a využíval by štiepenie uránu na ohrev generátora, ktorý by premieňal uloženú vodu na paru, poháňajúcu súpravu turbín. výhody podľa Fordu? Takmer nulové emisie a vynikajúca spotreba paliva, pričom urán bude potrebné tankovať len každých 5 000 míľ (8 046 km). Aj keď to znelo ako zaujímavý koncept, množstvo obáv – vrátane veľkosti reaktora alebo čo robiť následne s odpadom – zabezpečilo, že Nucleon zostal len nápadom.

Aby boli Američania priekopníkmi v elektromobilite? To sa nám nejako nezdá... Ale predsa sa objavil na trhu zrazu model EV1, ktorý sa vyrábal v USA v rokoch 1996 až 1999, no ťažko to nazvať úspechom. Auto bolo vytvorené kvôli zákonu v Kalifornii, ktorý vyžadoval, aby automobilky vyrábali vozidlá s nulovými emisiami. Dvojmiestny EV1 s výkonom 102 kW sa ale v ponuke príliš dlho neohrial, pretože keď bolo kalifornské nariadenie úspešne napadnuté na súde, GM projekt okamžite stiahol.

Auto s odnímateľnou kabínou

Myšlienka modulárneho auta bola predstavená v roku 1982 spoločnosťou Italdesign. Ide o koncept, ktorý vytvoril Giorgetto Giugiaro (konštruktér takých klasických strojov ako DMC DeLorean a BMW M1). Myšlienka takéhoto riešenia bola jednoduchá. Autu dáte modulárny podvozok, na ktorom je možné aplikovať rôzne kabíny. Ak teda chcete prerobiť auto na dodávku alebo sanitku, žiadny problém. Stačilo vybrať jednu kabínu a nahradiť ju inou. Problémom bola potenciálna cena, takže Capsula nikdy neprekročila svoj koncepčný stav. Je to však príklad ambicióznej inovácie, ktorá, kto vie, v budúcnosti možno ešte opäť zažiari.

Elektrická trojkolka Sinclair C5

Sinclair C5 mal plne otvorenú syntetickú karosériu, rám Lotusu 'Y' (veľmi podobný tomu, ktorý britský zmontoval aj pre DeLorean v roku 1981), riadidlá, na ktorých sedel vodič a poháňal kolesá, a zvláštnou vysúvacou „rukoväťou“ (ako na vozíku). Toľko očakávaná C5 však úplne zlyhala. Bola to v podstate trojkolka poháňaná batériou a s maximálnou rýchlosťou 28 km/hod. Počet najazdených kilometrov bol obmedzený a jej vodiči nemali žiadnu ochranu proti poveternostným vplyvom. Preto nie je náhoda, že bolo vyrobených len 5000 kusov.