Toyota JZ je pravdepodobne najznámejšou rodinou motorov z Japonska: okolo týchto dvoch písmen vznikol obrovský kult, a to nielen zásluhou série Rýchlo a zbesilo. Menší 1JZ vyrábala Toyota už od roku 1990 a svoje uplatnenie našla v tretej generácii športového modelu Supra, no povesť nepriestrelného motora s obvorským potenciálom má práve 3,0-litrová verzia s označením 2JZ. Obe verzie sú príkladom toho, čo sa dá dosiahnuť, keď chcú výrobcovia automobilov posúvať limity.
Výsledok? Výkonný radový 6-valec s objemom 2,5 litra alebo 3,0 litra, ktorý je dostatočne kompaktný na to, aby sa zmestil do sedanu strednej triedy. Vďaka pokročilému dizajnu však okrem výkonu prichádza JZ aj s nevídanou spoľahlivosťou.
Prvé JZ vzniklo v roku 1990
Prvá generácia 1JZ-GE sa vyrábala už od roku 1990 a mala objem 2,5 litra. Motor sa vyznačoval kompresným pomerom 10:1 a prvotné motory bez prepĺňania a bez VVT-i (1990 - 1995) produkovali 125 kW (170 koní) a krútiaci moment 235 Nm. Samotné variabilné časovanie ventilov (VVT-i) zvýšilo výkon na 147 kW (200 koní). Dvomi turbami prepĺňaná verzia GTE produkovala typicky japonských 206 kW (280 koní) a krútiaci moment na úrovni 363 Nm.
V roku 1991 prišiel väčší 3,0-litrový 2JZ, ktorý v základnej verzii bez turba a bez variabilného časovania ventilov produkoval 158 kW (215 koní) a 283 Nm krútiaceho momentu. Verzia GTE prepĺňaná dvomi turbami produkovala na domácom trhu papierových 206 kW (280 koní) a 434 Nm, no na európskom a severoamerickom trhu dosahoval výkon 239 kW (324 koní).
Toyota chcela rodinou JZ konkurovať domácim automobilkám, ako je Honda, ktorá v tom období vyrábala superšport NSX, či Nissan a jeho modelovému radu Skyline. Toyota však pri vývoji nešetrila, a tak vznikla legenda
