Podľa rodičov bolo moje prvé slovo “Porsche” a drží ma to dodnes. Motoristické články píšem viac ako 5 rokov, preferujem šoférskejšie zamerané a kultové autá.

Anton Čorňák

Toyota JZ je pravdepodobne najznámejšou rodinou motorov z Japonska: okolo týchto dvoch písmen vznikol obrovský kult, a to nielen zásluhou série Rýchlo a zbesilo. Menší 1JZ vyrábala Toyota už od roku 1990 a svoje uplatnenie našla v tretej generácii športového modelu Supra, no povesť nepriestrelného motora s obvorským potenciálom má práve 3,0-litrová verzia s označením 2JZ. Obe verzie sú príkladom toho, čo sa dá dosiahnuť, keď chcú výrobcovia automobilov posúvať limity.

Výsledok? Výkonný radový 6-valec s objemom 2,5 litra alebo 3,0 litra, ktorý je dostatočne kompaktný na to, aby sa zmestil do sedanu strednej triedy. Vďaka pokročilému dizajnu však okrem výkonu prichádza JZ aj s nevídanou spoľahlivosťou. 

Prvá generácia 1JZ-GE sa vyrábala už od roku 1990 a mala objem 2,5 litra. Motor sa vyznačoval kompresným pomerom 10:1 a prvotné motory bez prepĺňania a bez VVT-i (1990 - 1995) produkovali 125 kW (170 koní) a krútiaci moment 235 Nm. Samotné variabilné časovanie ventilov (VVT-i) zvýšilo výkon na 147 kW (200 koní). Dvomi turbami prepĺňaná verzia GTE produkovala typicky japonských 206 kW (280 koní) a krútiaci moment na úrovni 363 Nm.

V roku 1991 prišiel väčší 3,0-litrový 2JZ, ktorý v základnej verzii bez turba a bez variabilného časovania ventilov produkoval 158 kW (215 koní) a 283 Nm krútiaceho momentu. Verzia GTE prepĺňaná dvomi turbami produkovala na domácom trhu papierových 206 kW (280 koní) a 434 Nm, no na európskom a severoamerickom trhu dosahoval výkon 239 kW (324 koní). 

Toyota chcela rodinou JZ konkurovať domácim automobilkám, ako je Honda, ktorá v tom období vyrábala superšport NSX, či Nissan a jeho modelovému radu Skyline. Toyota však pri vývoji nešetrila, a tak vznikla legenda 

Viac ako zdvojnásobenie výkonu 2JZ-GTE nie je podľa špecialistov náročné: prvým krokom je nahradenie systému twin turbo (zapojené sekvenčne) jedným väčším turbom. Dobrým základom je turbodôchadlo s veľkosťou 64 až 80 mm spolu s vyšším prietokom externého wastegate. Samozrejme, nesmie chýbať ani upravený väčší medzichladič. GReddy a niekoľko ďalších úpravcov ponúka aj dnes balíky, ktoré obsahujú všetko, čo na prestavbu potrebujete.

V druhom kroku je potrebné vymeniť palivové čerpadlo s vyšším prietokom, prívodné potrubia s väčším priemerom, vstrekovače paliva s prietokom 1 000 cm3 a riadiacu jednotku, ktorá umožňuje ladenie parametrov, ako napríklad Infinity od AEM. Ak motor zveríte špecialistom na JZ motory, len vďaka týmto úpravám dosiahnete výkon približne 700 koní. 

2JZ-GTE sa však viackrát osvedčilo na profesionálnych šampionátoch, kde bolo naladené na výkon viac ako 2 000 koní. Takýto výkon si ale vyžaduje výrazne rozsiahlejšie a komplikovanejšie úpravy. Samozrejmosťou sú pevnejšie kované piesty a ojnice, vstrekovače s prietokom od 2 000 cm3 či trojica výkonných palivových čerpadiel. No nie je to nemožné. :)

Na prelome tisícročí sa Toyota tiež snažila vytvoriť verziu JZ, ktorá nebude zameraná len na výkon a spoľahlivosť, ale do rovnice pridá aj ekológiu. V roku 1999 teda svetlo sveta uzrel variant s prívlastkom FSE, ktorý zlepšili účinnosť spaľovania (čo znamená menej skleníkových plynov vypúšťaných do sveta) a hlásili zníženie spotreby paliva až o 20 percent.

Toyota si na vývoji dala poriadne záležať, a tak ekologický variant nepriniesli prakticky žiaden kompromis či už na poli výkonu alebo na poli spoľahlivosti: 1JZ-FSE bol schopný generovať rovnaký výkon ako 1JZ-GE. 2JZ-FSE mal oproti 2JZ-GE výkon nižší rádovo len o pár koní.

2JZ-FSE sa vyrábal v rokoch 1999 až 2007 v závode Tahara v Japonsku a poháňal výhradne modely s pohonom zadných kolies a všetkých kolies spojených s automatickou prevodovkou. Oproti variantu GE sa líšil predovšetkým systémom priameho vstrekovania paliva D4.

Toyota pri vývoji 3,0-litrového 2JZ vychádzala zo série motorov RB, ktoré montoval Nissan do modelov Skyline. Rovnako ako RB26DETT, aj 2JZ má radovú konfiguráciu, ktorá je prirodzene vyvážená. Na rozdiel od motorov typu V je radový šesťvalec v mnohých ohľadoch kultivovanejší a vyváženejší. Prvé tri valce JZ motorov sú navyše v protikladnom cykle oproti zvyšným trom, čím sa do veľkej miery vyvážia nežiaduce sily.

Všetky verzie 2JZ používali liatinový blok, ktorý je oproti hliníkovým blokom výrazne ťažší, no zvládne oveľa väčšiu nálož. Samotná konštrukcia bloku s uzavretými kanálmi na vrchu sa ďalej podstatne podpisuje na celkovej pevnosti bloku, vďaka čomu je možné motor naladiť na niekoľkonásobok pôvodného výkonu bez toho, aby ste museli meniť základné komponenty motora.

2JZ navyše vznikal v období, kedy bola spoľahlivosť pre automobilky prestížou a nie záťažou. Je to koniec koncov doba, kedy vznikali aj najlegendárnejšie Land Cruisery, ktoré sa považujú za jedny z najspoľahlivejších áut vôbec. 2JZ motory nie sú výnimkou: Toyota implementovala viaceré riešenia, ktoré získala pri vývoji prepĺňaných naftových motorov určených pre nákladné vozidlá. 

Európanom sa môže zdať, že JZ sa montoval len do tretej a štvrtej generácie Toyoty Supra. No pravdou je, že uplatnenie našiel aj v mnohých ďalších modeloch, ako napríklad Toyota Aristo (v našich končinách známy ako Lexus GS). V modeli Aristo sa nachádzala mierne podladená verzia 2JZ-GTE naladená na výkon 280 koní. 

1JZ zasa poháňal Toyotu Verossa, ktorá v Japonsku nahradila model Chaser. Vrcholná verzia s označením VR25 mala pod kapotou 1JZ-GTE s výkonom 280 koní a spojená mohla byť buď so 4-stupňovým automatom alebo s 5-stupňovým manuálom. Samozrejmosťou bol aj samosvorný diferenciál. 

2JZ vo verzii s atmosférickým plnením, teda vo verzii GE sa montoval do Lexusu SC300. Išlo o základnú verziu, ktorá dopĺňala SC400 s plnotučnou V8 pod kapotou. Zaujímavosťou je, že v modeli SC300 bol 2JZ-GE naladený na vyšší výkon, ako v Toyote Supra. 

Aby toho nebolo málo, Toyota montovala verzie JZ motorov aj do dvoch kombíkov. V modeli Mark II Blit boli na výber 2 možnosti: 1JZ-FSE v základnej verzii alebo 1JZ-GTE vo vrcholnej verzii s označením iR-S. Prepĺňaná verzia má jedno turbo CT15B a produkuje na Japonsko tradičných 280 koní. Druhým kombíkom (a sedanom) je Toyota Crown deviatej generácie, do ktorej sa montovali ako 1JZ, tak 2JZ motory v rôznych variáciách.