90. roky priniesli Bugatti nový príval nádeje a optimizmu. Značka mala znovu šancu zažiariť pod vplyvom šikovných rúk Romana Artioliho. V Taliansku sa postavila továreň, ktorá vyrábala vzrušujúci model Bugatti EB110, no krátko na to prišiel tvrdý úder reality. Nedostatok investorov a upadajúca ekonomická situácia v roku 1995 dostali Bugatti Automobili na kolená. V roku 1998 však odkúpil časť aktív spoločnosti nemecký Volkswagen, čím sa začal dlhý proces reštrukturalizácie a opätovného uvedenia do prevádzky, ktorého vrcholom malo byť predstavenie Bugatti Veyron.

Vstrekovanie nového kapitálu z nemeckých peňaženiek bolo pre Bugatti, ktoré sa zaoberá v tom čase vývojom nového prototypu v spolupráci s Italsdesignom, možnosťou na posúvanie hraníc. Na základe novej spolupráce sa zrodilo Bugatti EB 118, ktoré sa predstaví na parížskom autosalóne v roku 1998, kde stojí bok po boku s Volkswagenom Lupo. Aj keď sa tomu verí len ťažko, Lupo skutočne zdieľa niektoré komponenty so super automobilom. O rok neskôr sa predstaví Bugatti EB 218, štvordverová verzia konceptu. Jeho obrovské rozmery presahujú dĺžku 5 metrov a dizajn sa inšpiruje predošlými modelmi z histórie Bugatti.

Motor W18 od Bugatti.
Zdroj: Bugatti

Obrovské honosné auto potrebovalo zodpovedajúcu pohonnú silu a práve tu vstupuje do hry hlavný hrdina článku. Do útrob sa inžinieri rozhodli namontovať nový motor v konfigurácii, ktorú dovtedy svet ešte nevidel – W18. V tomto prípade nešlo o tri bloky VR6 alebo dva bloky W8 so spoločným kľukovým hriadeľom, aké využíva Bugatti Veyron. Reč je o troch radových šesťvalcoch, ktoré zdieľali jeden kľukový hriadeľ a blok motora, pričom mali 60 ° odstup. Spolu šlo teda o 18 valcov, tri hlavy a 72 ventilov (4 na 1 valec), ktoré mali za úlohu skrotiť  zdvihový objem 6 255 cm3.

Táto atmosférická jednotka dokázala poskytnúť výkon 408 kW (555 k) a krútiaci moment 650 Nm dostupný pri 4 000 ot./min. O jej chod sa starala 5-stupňová automatická prevodovka a systém pohonu všetkých kolies, ktoré jej pomohli vyraziť z pokoja na 100 km/hod za približne 5 sekúnd a dosiahnuť teoretickú maximálnu rýchlosť 330 km/hod. Tento motor nebol alma mater iba pre model Bugatti EB 118, mal sa tiež stať srdcom športiakov s označením EB 218, Chiron a Veyron, ktoré boli vtedy vo fáze prototypov.

Motor W18 od Bugatti.
Zdroj: Bugatti

Prečo sa s motorom W18 nakoniec nevyrobilo sériové auto?

Veľkoleposť motora zahasil problém v distribúcii sania a výfukových plynov. U motorov v tvare V je sacie potrubie obvykle umiestnené v strede a výfukové plyny smerujú na jeho vonkajšiu stranu, aby sa zabezpečilo, že k motoru sa dostane čo najchladnejší vzduch. W18 však nemala túto zvláštnosť, pretože oba vývody viedli jedným smerom. Ak by sa takýto motor dostal do výroby, vozidlá by mali veľký problém s chladením, a to si Bugatti nemohlo dovoliť. Vlastne si nemohlo dovoliť ani výrobu W18-tky. Aj keď sa Bugatti snažilo zdieľať čo najviac komponentov zo sesterského Volkswagenu a znížiť tak výdaje, ich výrobné náklady by vyskočili do astronomických výšok.

Hmotnosť agregátu sa nakoniec vyšplhala na 316 kilogramov, aj napriek použitiu súčiastok z modulárnych motorov Volkswagenu. Štvorventilové hlavy valcov, ventily spaľovacej komory, vstrekovače aj piesty pochádzajú zo sériových agregátov. Motor W18 zdieľal s trojvalcom Lupa aj 76,5 milimetrový priemer valcov. Kto vie, ako by to dopadlo, keby sa tento podivín skutočne zaviedol do výroby. Avšak jeho koncepcia a jasná túžba nemeckej automobilovej skupiny vyrobiť cestné auto s výkonom viac ako 1 000 koní prinieslo trochu logickejšie riešenie – motor W16.

Motor W18 od Bugatti.
Zdroj: Bugatti

Motor ukrytý pod extrovertným zovňajškom Veyronu bol jedným z najkomplexnejších mechanizmov, aké boli kedy v sériovom aute k dispozícii. Bol prepojený s permanentným pohonom všetkých kolies a 7-stupňovou dvojspojkovou prevodovkou, ktorá „odpinkla“ auto z 0 na stovku za 2,5 sekundy, pričom vrcholová rýchlosť sa vyšplhala na 400 km/hod. W18 je kus automobilovej histórie, ktorý si treba pamätať, pretože je dosť možné, že bez tohto zložitého a veľmi špeciálneho atmosférického motora by bol dnes charakter Bugatti veľmi odlišný.