Z hľadiska dizajnu si myslím, že sa dielo podarilo. Predchádzajúca Thalia bola skôr "lepší" Logan a neraz bola terčom posmechu. Vďaka faceliftu ale vyzerá o poznanie dospelejšie zo všetkých uhlov. Dizajnéri novej Thalie urobili veľký krok vpred.

Najskôr sa pozrime do útrob: Testovanú Thaliu poháňal najsilnejší diesel z ponuky: 1,5 dCi s výkonom 63kW/85k. Hoci nejde o najmodernejšiu pohonnú jednotku, stále zaujme vynikajúcimi výkonmi. Vyznačuje sa výnimočne lineárnym nárastom krútiaceho momentu, ktorý svoje maximum 200 N.m dosahuje bez akéhokoľvek "kopnutia". Svojim charakterom sa blíži benzínovým jednotkám. Bezkonkurenčný je v spotrebe. Na konci testu ukázal palubný počítač hodnotu 5,5 litra na 100km.

Vzhľadom k dynamickému štýlu jazdy a hustej mestskej premávke to považujem za skvelý výsledok. Pri bežnej jazde mimo mesta určite nebude problém dosiahnuť hranicu piatich litrov. Škoda, že prejav motora trochu degraduje 5-stupňová prevodovka s nepresným radením. Pri zaradení si vodič často nie je istý, či do seba naozaj ozubené kolesá zapadli. Zistí to až pri povolení spojkového pedálu. Na diaľničnom limite na piatom stupni točí motor 3000 ot/min, čo nie je najmenej, šestka by sa hodila a motor by ju určite zvládol.

Interiéru dominujú lacné, tvrdé plasty, ktoré ale dobre lícujú a na nerovnostiach sa neozývajú. Volant a radiaca páka sú síce obšité, pravá kože to ale nebude. Pochváliť musím sedadlá. Sú síce z materiálu, na ktorý sa chytajú naozaj všetky nečistoty, ale sú prekvapivo pohodlné. V zákrutách poskytujú oporu nie len vďaka tvarovaniu, ale tiež vďaka spomínanému materiálu, po ktorom telo nekĺže.

Sériové audio s ovládaním pod volantom nie je vrcholom ergonómie, ale prekvapí slušným zvukom. Nezmyselný sa mi zdá popolník. To, že sa do dnešných áut už nemontuje a pre fajčiarov sa pridáva akýsi prenosný zatvárací "téglik", ktorý pasuje do miesta pre fľašu, je jasné. Ale ten v Thalii je kompletne plastový. Neskúšal som, ako smrdí páliaci sa francúzsky plast, ale určite to nebude nič príjemné.

Na predných aj zadných sedadlách ma pri prvom nasadnutí zaskočil zvláštny pocit nedostatočného súkromia. Hneď to vysvetlím. Dnes sa výrobcovia a dizajnéri snažia zdôrazniť dynamiku a bezpečnosť vozidla zväčšovaním plochy dverí a naopak zmenšoavním bočnej presklenej plochy. Thalia ide opačným smerom. Bočné okná sú nezvyklo veľké a vodiči v kolóne vedľa vás vidia aj do novín, ktoré si číta váš spolujazdec na kolenách. Či je to plus alebo mínus, záleží na vašom vkuse. Trúfam si ale odhadnúť, že pre bezpečnosť pri bočnom nárazu to je jednoznačné mínus.

Prevážať na zadných sedadlách dospelého muža je zlý nápad. Teda ak nejde o 160cm vysokého a 50kg vážiaceho chlapca. Ktokoľvek vyšší a silnejší bude mať proti dlhšej ceste v Thalii námietky. Najväčším problémom budú kolená (na ne si na zadných sedadlách nepoložím ani tento 15" notebook), s výškou to tiež nebude najlepšie. Pri tej mojej - takmer 190cm, nad hlavou ostáva sotva 1cm miesta. Vzhľadom k segmentu auta to ale nie nič strašné.

Ako nadpriemerný môžem pokojne označiť batožinový priestor. Objem 506 litrov v tejto triede ťažko hľadá konkurenciu. Kvôli karosérii nie je do kufra najlepší prístup, ale ak kupujete sedan, musíte s tým počítať.

Čiastka 199 900 Sk (6 635,46 Euro), ktorá na nás útočí z billboardov znie veľmi lákavo. Testované vozidlo bolo ale v najvyššej výbave "Privilege" a s najsilnejším dieselom v ponuke. Konečná cena teda vyskočila na 349 460 Sk (11 585,99 Euro). To už nie je najmenej, ale u základnej Thalie sa musíte zaobísť bez takých vecí, ktoré sú dnes samozrejmosťou.

Na všetkých dverách budú manuálne kľučky na otváranie okien, zabudnúť môžete na posilňovač riadenia, rádio, atď. Preto aj keď je cena o 150 000 Sk vyššia, pripadá mi za daných podmienok stále zaujímavá. Dostanete výborný motor s nízkou spotrebou, pohodlné sedadlá a nadpriemerný kufor. A to určite stojí za úvahu.

TEST: Renault Thalia

Výber pre vás